SERIÁL O KVALITE

Kvalita, to je aspekt, ktorý sa skloňuje v každodennom živote. Od nej totiž závisí aj náš úspech. Ing. Václav Kortán, špecialista systému riadenia kvality, pripravil sériu článkov na túto tému.

Základnou súčasťou manažérstva kvality je neustále zlepšovanie, plánovanie a hľadanie zmien k lepšiemu. Z tohto dôvodu sa v oblasti plánovania kvality postupne vytvorilo ďalších sedem nástrojov označovaných ako sedem „nových“ nástrojov kvality, aby sa táto skupina nástrojov odlíšila od siedmych základných nástrojov, s ktorými sme sa zoznámili v predchádzajúcej kapitole. Zatiaľ, čo sedem základných nástrojov sa používa najmä pre riešenie problémov operatívneho riadenia kvality v procese výroby, sedem „nových“ nástrojov nachádza svoje uplatnenie najmä pri plánovaní kvality. V rámci plánovania je potrebné spracovávať rôznorodé informácie, definovať ciele kvality, stanoviť nové postupy a metódy k ich dosiahnutiu čo predstavuje logisticky náročný proces, ktorý využívanie týchto metód výrazne uľahčuje.

Do siedmich „nových“ nástrojov kvality patria: afinitný diagram, diagram vzájomných vzťahov, systematický (stromový) diagram, maticový diagram, analýza údajov v matici, diagram PDPC a sieťový diagram.

Afinitný diagram
Niekedy tiež označovaný aj ako diagram príbuznosti alebo aj ako zhlukový diagram. Je vhodným nástrojom pre vytvorenie a usporiadanie veľkého množstva informácii týkajúcich sa určitého problému. Afinitný diagram pomáha tieto informácie usporiadať do prirodzených skupín a takto objasniť štruktúru riešených problémov. Tvorba afinitného diagramu prebieha v tíme a pri jeho spracovaní sa uplatňuje najmä intuitívne myslenie. Úlohou tímu je pomocou brainstormingu zhromaždiť námety, ktoré by mohli prispieť k vyriešeniu problému a doplniť ich informáciami z iných zdrojov. Všetky získané námety sa priebežne zapisujú. Po ukončení diskusie sa získané námety zoskupia podľa príbuznosti do prirodzených skupín, ktoré sú následne pomenované. Pomenovanie jednotlivých skupín musí byť výstižné a charakteristické pre danú skupinu. Následne sa zostrojí afinitný diagram, ktorý názorne zobrazuje usporiadanie jednotlivých skupín a ich vzájomné väzby. Afinitný diagram je veľmi účinný najmä tam, kde tradičné postupy zlyhávajú a nevedú k požadovanému cieľu.

Diagram vzájomných vzťahov
Označovaný aj ako relačný diagram, umožňuje identifikovať logické alebo príčinné súvislosti medzi jednotlivými námetmi, ktoré sa vzťahujú k riešenému problému. Tento nástroj sa uplatňuje najmä vtedy, keď riešený problém je charakterizovaný zložitými logickými alebo príčinnými väzbami a vyžaduje ich dokonalé pochopenie. Vstupom na zostrojenie diagramu vzájomných vzťahov môžu byť námety, vytvorené pri zostavovaní afinitného diagramu. S tým rozdielom, že sa pracuje len s jednotlivými skupinami námetov alebo s námetmi v jednej vybranej skupine.

Systematický diagram
Niekedy je tiež označovaný aj ako stromový diagram, je názorným zobrazením systematickej dekompozície určitého celku na jednotlivé menšie časti. Používa sa napríklad k rozloženiu problému na čiastočné problémy, k vytvoreniu plánu riešení problému, k zobrazeniu štruktúry príčin problému a pod. Napríklad, v prípade zobrazenia skupiny príčin problému systematický diagram môže slúžiť k prehľadnému prepisu informácií spracovaných v diagrame príčin a následkov.

Maticový diagram
Používa sa k posúdeniu vzájomných súvislostí medzi dvomi alebo viacerými oblasťami problému. Jeho použitie pomáha lokalizovať a odstrániť „biele miesta“ v informačných bázach, ktoré sa vzťahujú na riešený problém. Zároveň umožňuje identifikovať najdôležitejšie prvky jednotlivých oblastí, a tak optimalizovať ich hodnoty.

Analýza údajov v matici
Zameriava sa najmä na porovnávanie rôznych položiek (viacrozmerných premenných), charakterizovaných radom prvkov. Príslušnými položkami môžu byť jednotlivé výrobky, jednotlivé varianty návrhu, suroviny z rôznych lokalít, jednotliví dodávatelia a pod. Toto skúmanie už vyžaduje zhromaždenie číselných údajov o prvkoch posudzovaných premenných. Pre analýzu údajov v matici sa následne využívajú tieto metódy: analýza hlavných komponentov, stanovenie „vzdialenosti“ medzi viacrozmernými premennými, mapa (vnemová mapa, pozičná mapa), plošný diagram.

Diagram PDPC
(Proces Decision Programm Chart)
Je nástroj slúžiaci na identifikáciu problémov, ktoré môžu nastať pri realizácii plánovaných činností. Pomocou tohto nástroja je možné navrhnúť aj vhodné protiopatrenia, zabezpečujúce elimináciu týchto problémov. Jeho použitím možno minimalizovať riziko výskytu problému pri vykonávaní plánovaných činností. Základný myšlienkový postup pri tomto nástroji je v princípe rovnaký, ako pri procesnej FMEA (Failure Mode and Effects Analysis). FMEA bola vyvinutá pre potreby štúdie porúch v systémoch. Postup tejto metódy vychádza z charakteristiky poruchy základného prvku (môže to byť zariadenie, uzol, prvok a pod.) a z funkčnej štruktúry prvku. Stanovuje sa vzťah medzi poruchami prvku a poruchami systému, alebo zlyhanie funkcie prvku, resp. systému.

Sieťový graf
Ide o nástroj určený pre stanovenie optimálneho harmonogramu časového priebehu projektu. Sieťový graf sa skladá z radu činností a ich následného monitorovania. Spracovaním sieťového grafu sa získavajú dôležité podklady, slúžiace pri stanovovaní vhodných opatrení na skrátenie celkovej doby trvania projektu. Sieťové grafy sa dajú zároveň využiť k rýchlemu posúdeniu vplyvu oneskorenia jednotlivých predpokladaných činností na časový harmonogram a na operatívne úpravy tohto harmonogramu v prípade vzniku akýchkoľvek zmien v dobách trvania jednotlivých činností a pod. Jeho užitočnosť narastá s počtom čiastočných činností, ktoré je potrebné vykonať pre dosiahnutie konečného cieľa. Najznámejšia a najpoužívanejšia metóda využívajúca sieťový graf, je metóda kritickej cesty (CPM – Critical Path Metod).





Autor (zdroj): Ing. Václav Kortán