Hrad v Slovenskej Ľupči je pre nás všetkých jedinečným a nenahraditeľným bohatstvom, ktoré nám zanechali naši predkovia. Železiarne Podbrezová a.s. si ako vlastník hradu uvedomujú svoju morálnu povinnosť voči nasledujúcim generáciám, a tak z pozície správcu pristupujú zodpovedne k zachovaniu a k zhodnoteniu stavu tejto kultúrnej pamiatky. Najaktuálnejším dôkazom toho je nedávno zrealizovaná obnova západných fasád hradu. Predmetom reštaurovania bola plocha od arkieru (najcharakteristickejšia vežička hradu) za mohutný oporný múr, o celkovej výmere 465 m² .

Po vykonaní všetkých potrebných výskumov, akreditovaný reštaurátor pristúpil k obnove, ktorá prebehla v septembri a októbri. Časť finančných prostriedkov na záchranu vonkajšej fasády bola poskytnutá z Nadácie SPP.

Na základe historického a pamiatkového bádania je možné pomerne presne datovať vybudovanie steny západných fasád hradného paláca v rozmedzí rokov od vlastníctva hradu Gregorom z Korbavy, ktorý začal hrad znova budovať po veľkom zemetrasení z roku 1443. Podľa zachovaných neskorogotických prvkov na kamenných osteniach okenných otvorov, bol múr vybudovaný najpravdepodobnejšie ešte v priebehu 15. storočia. Výrazný oporný pilier, ktorý bol rovnako predmetom reštaurovania, možno priradiť blízko k roku 1573, kedy bola postavená Rubigalova veža. Pôvodné historické murivo bolo vytvorené z tvrdého lomového kameňa, ktorý bol použitý od základov, až po súčasnú korunu muriva. Ďalšou výraznou zložkou, ktorá sa nachádza v hmote múru je tufový kameň, použitý na obmurovanie okenných výplní. V dôsledku neskorších úprav v období baroka sa v murive často vyskytuje tehla, ktorá v dôsledku amortizačných opráv a zmien v interiéroch bola do muriva dopĺňaná prakticky až do konca 20. storočia. Stavebnotechnický stav fasád pred obnovou bol výrazne narušený. Na omietkach sa prejavovalo ich dožitie. Celá reštaurovaná plocha bola poznačená depozitmi (usadeninami), prasklinami a v niektorých miestach až odpadávajúcimi časťami, ktoré vznikli v dôsledku vzlínanej a vzdušnej vlhkosti. V rovnakom výrazne narušenom, až alarmujúcom, stave boli aj kamenné prvky okenných ostení, nadokenných i parapetných ríms, vytvorených z vulkanického zlepenca. Profilácia týchto prvkov bola výrazne deštruovaná, kameň bol popraskaný a samozrejme aj znečistený. Našťastie, väčším škodám zabránila v minulosti realizovaná obnova strešnej krytiny, ktorá je vyhotovená zo špeciálnej zliatiny titánu a zinku. Aj tento krok svedčí o systematickosti našej spoločnosti pri revitalizovaní hradu.

Zreštaurovaná iluzívna strielňa Zreštaurovaná strielňa s kamenným ostením

Pre reštaurovanie západných fasád bolo potrebné v prvej fáze vybudovať lešenie v ťažko prístupnom teréne. Pravidelná kontrola stavu lešenia a obozretnosť reštaurátorov pri práci mala hlavný podiel na bezproblémovom priebehu celého procesu obnovy. Po potrebných pamiatkových výskumoch sa pristúpilo k odstráneniu mladších omietkových vrstiev z celej plochy fasád, ktoré súviseli s predchádzajúcimi stavebnými úpravami. Časti pôvodnej omietky, ktoré boli uvoľnené sa injektovaním spevnili, poškodené a chýbajúce miesta boli doplnené vápennou maltou KEIM. Vzhľadom na veľké úbytky a už spomínaný zlý stav omietok bol v spodných častiach celého úseku po očistení aplikovaný sanačný program, ktorý má v budúcnosti brániť pred vzlínajúcou vlhkosťou a chrániť pred zatekaním dažďovou vodou. Na horných častiach fasád tam, kde nebol aplikovaný sanačný systém, bola na rekonštrukciu omietok použitá priemyselná vápenná omietka s prispôsobením štruktúry a farebnosti originálu. V rámci reštaurovania omietok bola rešpektovaná nerovná línia povrchu murív a hladká modelácia povrchu pôvodnej omietkovej vrstvy. Maliarska výzdoba v blízkosti okien na najvyššom podlaží hradu bola postupne očistená, upevnená, zameraná a pre potreby rekonštrukcie z nej bola vyhotovená pauza (kópia pre znovu vyhotovenie). Následne na obnovenú omietku bola rekonštruovaná maľba s doplnením iluzívnych strieľní a červenej pasparty, ktoré boli pred reštaurovaním čitateľné len vo fragmentoch. Všetky kamenné články v múre boli očistené od hrubých nečistôt, depozitov prachu a uhlíkových splodín. Po zimnom období budú v rámci realizovanej obnovy v murive osadené nové okná s vitrážami. Kovania okien a ostatné prvky okien budú vyrobené tradičnými postupmi na základe archeologických nálezov tak, aby lepšie vystihovali dobu vzniku.

Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných 9 681 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ale ich stavebnotechnický stav sa vo väčšine prípadov zhoršuje, čo však nie je príklad hradu Ľupča. Je to vďaka tomu, že železiarne aj naďalej pokračujú v odborných zásahoch tak, aby zabránili degradácii pamiatky. K zlepšeniu stavu, nielen hradu Ľupča, by pomohlo navýšenie prostriedkov v cielenom fonde MK SR Obnovme si svoj dom a niektorých iných nadácií. Istou nádejou do budúcnosti môže byť využívanie financií zo zahraničných zdrojov, ktoré práve môžu byť použité na rozsiahlu a nákladnú obnovu kultúrnych pamiatok. Treba veriť, že súčasná spoločnosť bude nasledovať príklad Železiarní Podbrezová a.s. pri obnove hradu, pretože je dôležité aby sme si hodnoty vytvorené svojim predchodcami osvojili, chránili, rozvíjali a odovzdali svojimi potomkom.

Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola,kastelán hradu Ľupča