V Zelený štvrtok boli tradičné jedlá zo zeleniny, s prevládajúcou zelenou farbou (špenát, šťavel, žihľavový prívarok...). Zelená farba mala ozdraviť telo. Vo Veľký piatok kresťania dodržiavali prísny pôst – jesť sa mohlo iba 3x denne a to len 1x do sýta. Vyhýbali sa mäsu. V tento deň sa nepracovalo, ani zem sa nesmela hýbať – nič sa nezasialo. V Bielu sobotu sa vypekali koláče pre hostí a šibačov. Na obed sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa zahustená vajcom. Na večeru sa jedla buď rovnaká polievka alebo kapustnica s hríbmi, zápražkou, cesnakom a korením. Po polievke sa jedli bryndzové alebo makové opekance. Gazdinky v tento deň pripravovali košíky naplnené šunkou, klobáskami, maľovanými vajíčkami, bielymi koláčmi, chlebom, soľou, jabĺčkami, cviklou s chrenom a podobne. V niektorých častiach Slovenska sa do košíka pridávala aj hrudka. Košík prikrytý háčkovanými, tkanými alebo vyšívanými dečkami požehnal kňaz. Tieto požehnané potraviny sa jedli na veľkonočné pohostenie a ukončili pôst. Na dedinách sa jedla prevažne šunka a klobásy zo zabíjačky. Mäsité jedlo sa mohlo nahradiť mliečnymi výrobkami – tvarohom, oštiepkami alebo syrom. Vo Veľkonočnú nedeľu sa konzumovali požehnané jedlá. Veľkonočný pondelok začínal oblievačkou a šibačkou. Oblievačom a šibačom dievčatá ponúkali koláče, dali im maľované vajíčka, poprípade ponúkli niečím „tuhým“.