Sme radi, že sme mali možnosť získať rozhovor s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorý veľmi výrazne pomohol Železiarňam Podbrezová, hlavne svojim podielom na schvaľovaní všetkých akčných plánov smerujúcich k posilneniu našej konkurencieschopnosti.

-Moja pôvodná kariéra je od roku 1990 spätá s diplomaciou. Začínal som ako československý diplomat a po rozdelení Československa som začal pracovať na vtedajšom Ministerstve zahraničných vecí SR. Keď bolo jasné, že našou cieľovou stanicou bude EÚ, doplnil som si vzdelanie a urobil PhD., z európskeho práva, čo v tej dobe na Slovensku študoval málokto. Túto skúsenosť som následne využil v rámci pôsobenia na rôznych postoch na MZVaEZ SR, či už ako politický riaditeľ alebo generálny riaditeľ pre európske záležitosti. Dlhšiu dobu som pôsobil ako zástupca veľvyslanca pri Európskych spoločenstvách. Po návrate z postu veľvyslanca v Izraeli som neskôr tieto poznatky využil v pozícii stáleho predstaviteľa SR pri EÚ. V roku 2009 som po odchode J. Figeľa na zvyšnú časť mandátu prevzal post komisára pre kultúru, vzdelanie, mládež a šport. Neskôr som bol na pozíciu európskeho komisára renominovaný slovenskou vládou na ďalšie funkčné obdobie EK. Pri týchto zmenách dochádza aj k zmenám portfólií komisárov. Dostal som na starosť medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Zároveň mi bol pridelený post viceprezidenta, čiže podpredsedu Európskej komisie.

Aké najdôležitejšie úlohy plníte ako podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu?

-Už z názvu mojej funkcie vyplýva, že mám na starosti vzťahy Európskej komisie s ostatnými európskymi inštitúciami (Európsky parlament, Rada EÚ), s národnými parlamentmi a do môjho portfólia patrí aj zodpovednosť za pracovno-právne predpisy pracovníkov európskych inštitúcií. Okrem toho minimálne raz mesačne zastupujem Európsku komisiu v Rade pre všeobecné záležitosti, v ktorej spolu s ministrami zahraničných vecí EÚ 28 pripravujeme európske summity a rokujeme o otázkach, ktoré majú kľúčový význam pre Slovensko ako príprava európskeho rozpočtu, kde sa nám podarilo na roky 2014-2020 vynegociovať pre SR 15,3 miliárdy eur na ďalší rozvoj slovenských regiónov a miest, ciest, železníc, škôl, podporu vedy a výskumu, rozvoj slovenského poľnohospodárstva a iné oblasti. Najväčšou výzvou pre súčasnú EK bola odpoveď na bezprecedentnú hospodársku krízu, počas ktorej sme museli prijať viaceré opatrenia na záchranu spoločnej európskej meny euro. Okrem toho sa nám podarilo prijať opatrenia, vďaka ktorým majú slovenskí občania chránené svoje vklady v bankách a ktoré zamedzili odchodu veľkých zahraničných fabrík zo Slovenska a tým aj hromadnému prepúšťaniu pracovníkov.
Dnes môžeme s úľavou skonštatovať, že s uvedenými nástrahami sme sa vysporiadali a eurozóna postavená na nových základoch postupne prekonáva recesiu. Hospodárska kríza bola spojená aj s tlakom na šetrenie v administratíve. Na reštriktívne opatrenia na národnej úrovni som reagoval prijatím reformy administratívneho rozpočtu a úpravou pracovno-právnych predpisov pre všetkých pracovníkov európskych inštitúcií. To sa v praxi prejavilo predĺžením týždenného pracovného času na 40 hodín, zvýšením dôchodkového veku na 66 rokov a celkovým znížením celkového počtu zamestnancov európskych inštitúcií o 5 percent. Táto zmena prinesie do roku 2020 úsporu vo výške 5,8 miliardy eur.
Veľmi dobre viem, ako citlivo ľudia na Slovensku vnímajú prácu lobistov. Ďalšou aktivitou súvisiacou s mojím portfóliom v uplynulých 4 rokoch bolo zavedenie do praxe najrozsiahlejšieho registra lobistov, v ktorom je v súčasnosti zaregistrovaných viac než 6 000 podnikateľských, mimovládnych, regionálnych a záujmových subjektov a združení, pre ktoré pracuje viac než 30 000 jednotlivcov - lobistov.


Čo by ste odkázali Slovákom v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu?

-V prvom rade by som chcel slovenským občanom odkázať a poprosiť ich, aby 24. mája prišli k volebným urnám. Tiež by som ich chcel vyzvať, aby svojím rozhodnutím prispeli k víťazstvu proeurópskych politických strán ako SMER-SD. EÚ sa dnes nachádza na dôležitej križovatke a rozhoduje sa o tom, či v nadchádzajúcom období ostane otvorená, slobodná, solidárna a tolerantná, bez hraničných kontrol a s jednotnou európskou menou – alebo či v jej vnútri zvíťazia euroskeptické sily, ktoré máme aj na Slovensku a ktoré chcú vrátiť späť bariéry, hranice, obmedziť možnosti štúdia a práce v zahraničí a zaradiť Slovákov medzi občanov 2. kategórie.
Budúcnosť Slovenska je jednoznačne spätá s Európskou úniou. Väčšina slovenskej legislatívy má základ v európskej právnej úprave, 85 percent slovenského exportu smeruje na európske trhy a 75 percent investícií na Slovensku pochádza z európskych fondov. Platíme eurom, ktoré je považované za druhú najdôležitejšiu svetovú menu. Okrem toho vďaka enormnej investícii, ktorá na Slovensko prichádza (už druhýkrát) v podobe európskych fondov na roky 2014 - 2020 vo výške 15,3 miliárd eur, Slovensko bude mať v nadchádzajúcich rokoch možnosť aktívne pracovať na posilnení svojho hospodárskeho postavenia a zlepšení životnej úrovne slovenských občanov. Zatiaľ, čo po revolúcii sme sa z hľadiska životnej úrovne porovnávali s Ukrajinou, dnes môžeme skonštatovať, že sme predbehli svojich severných a južných susedov, dobehli Českú republiku a z regiónu sa najčastejšie porovnávame s Rakúskom. Na to, aby sme v tomto trende úspešne pokračovali je potrebné, aby našu krajinu v Európskom parlamente reprezentovali kompetentní a spoľahliví zástupcovia s podporou občanov a so silným demokratickým mandátom. Tí budú totiž bojovať nielen o slovenské záujmy, ale aj o modernú Európu a jej miesto v globalizovanom svete.

M. Šefčovič presadil aj naše poznatky pri vypracovávaní akčných plánov v rámci EÚ.
Na snímke A. Nociarovej v diskusii s V. Sotákom

Autor (zdroj): Redakcia