20.7.2023 11:00:53

Železiarne Podbrezová
ŽP Group
Výroba a technika
Obchod a ekonomika
Vzdelávanie a kariéra
Sociálna oblasť
Spoločenská rubrika
Región
Šport
~ Jedálne lístky ...
Články z čísla: 9/2014 | |
PDF verzia |
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: [Železiarne Podbrezová a.s.]
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Priekopníci kvality vo svete
Ako zamestnanec a neskôr vedúci inžinier spoločnosti Edison Illuminating Company sa vášnivo pustil do experimentov. Po práci sa venoval vývoju benzínového motora a už v roku 1896 bol na svete prvý automobil, presnejšie motorom poháňaný Quadricykel (štvorkolka) jeho vlastnej konštrukcie. Odtiaľ už nebolo ďaleko k založeniu prvej spoločnosti Detroit Automobile Company. Od začiatku mal predstavu, že automobil by nemal byť len hračkou pre bohatých. To bol aj dôvod, prečo sa nepohodol so svojimi spoločníkmi. Spoločnosť, ktorá produkovala len pár kusov vozidiel ročne a celá výroba prebiehala ručne, nechal zbankrotovať, a z druhej, Henry Ford Company, ktorá sa stala základom Cadillacu, odišiel. Slávnu Ford Motor Company založil až v roku 1903 z prostriedkov vyzbieraných od radových občanov. Štartovací kapitál predstavoval len 28 000 dolárov.
Životný postoj Henryho Forda je najlepšie vyjadrený v jeho memoároch z roku 1923, z ktorých som ako ukážku vybral nasledovné citáty: „Myslenie je najťažšou prácou, aká existuje. To je pravdepodobne dôvod, prečo tak málo ľudí rozmýšľa.“ „Ľudia niekedy nevedia, čo chcú, pokiaľ im to niekto nepovie.“ „Práca nám dá viac ako životná zábava, dáva nám život.“ „Nechaj človeka vyrábať niečo lepšie a predávať lacnejšie, ako to bolo vyrábané a predávané predtým, a peniaze prídu.“ „Nehľadaj chyby, hľadaj nápravy.“ „Väčšina ľudí spotrebuje viac energie na rozprávanie o problémoch, než na ich riešenie.“ „Nikdy nebude vymyslený systém, ktorý by odstránil nutnosť pracovať. “ „Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní. “ Henry Ford zomrel 7. apríla 1947 vo svojom dome v Dearbone vo veku nedožitých 84. rokov. Jeho systém práce je označovaný ako Fordizmus a je medzníkom vo vývoji a formovaní priemyselnej revolúcie.
Na základe svojich pokusov a pozorovaní v rôznych zostavách vypracoval štyri princípy pre zvýšenie efektívnosti na pracovisku: 1. vedecky preštudovať každú úlohu a vytvoriť najlepšiu metódu na jej vykonanie; 2. starostlivo vybrať pracovníkov a zaučiť ich tak, aby využívali tieto metódy; 3. spolupracovať a kontrolovať robotníkov; 4. oddeliť prácu od zodpovednosti. Manažment je zodpovedný za plánovanie, pričom používa vedecké princípy. Robotník je zodpovedný za vykonanie práce. Taylor sa snažil vzbudiť záujem robotníka na zvyšovaní výkonu a zisku podniku. Tvrdil, že najvyšší zisk je tam, kde sú najnižšie náklady, ktoré sa dosiahnu šetrením kapitálu a zvyšovaním výkonnosti. Vyššie výkony však znamenajú vyššie mzdy. Operácie rozdelil na úkony a pohyby a stopkami meral čas týchto pohybov a časov. Po sčítaní jednotlivých časov získal výsledný čas danej operácie. Tento čas pomenoval ako časové štúdie = "časové normy". Takto prudko zefektívnil prácu vo fabrike, čo sa odrazilo aj na zvýšení zisku podniku. Formoval nasledujúce zásady: a) prideľovanie denného výkonu (robotník musel splniť presne určenú dennú prácu); b) normalizovanie podmienok (robotník dostal prácu na celý deň a musel mať k tomu všetky podmienky a pomôcky); c) vysokú odmenu za úspešnú prácu; d) postih v prípade nesplneného výkonu. Podstatu zhrňuje takto: presnosť miesto ustálených zvykov, harmóniu namiesto rozporov, spoluprácu namiesto individuálnych postupov, maximálnu produktivitu namiesto minimálnej, podnecovanie každého pracovníka k maximálnemu výkonu a zabezpečenie správneho odmeňovania. Oddelil duševnú a fyzickú prácu robotníka. Zdôrazňoval plánovanie a kontrolu, čo si vyžadovalo špecializované vedenie. Pri výbere vedúcich pracovníkov zvýrazňoval 9 vlastností kvality – inteligencia, vzdelanosť, zvláštne a odborné znalosti, zručnosť alebo silu, energickosť, pevnú povahu, poctivosť, zdravý úsudok a dobré zdravie. Na jednej strane sa Taylorove názory v mnohých podnikoch rozšírili, na druhej stane vyvolali silné protesty medzi robotníkmi a odbormi, čo sa v r. 1912 prejednávalo až na úrovni zvláštnej komisie Kongresu USA. V r. 1915 robotníci a odbory v zbrojárskom priemysle presadili zákaz Taylorových odporúčaní o úkolovom odmeňovaní. Súčasní teoretici manažmentu vytýkajú Taylorovi, že sa nezameral aj na riadiaci aparát, kde mohol nájsť tiež rezervy. Ale to nič nemení na skutočnosti, že bol prvý a jeho princípy sú do dnes aktuálne. Zdroje: http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/288361-henry-ford-muz-ktory-zlacnil-auta/ Mateides A. a kol. 2006 - Manažérstvo kvality - história, koncepty, metódy, ISBN 80-8057-656-4 http://sk.wikipedia.org/wiki/Frederick_Winslow_Taylor Autor (zdroj): Ing. Václav Kortán | |||||||||||||||||