V rubrike venovanej 175. výročiu založenia podbrezovských železiarní sa zaoberáme aj zaujímavosťami z histórie. Keďže obec Podbrezová vznikla kedysi ako osada pri fabrike, vybrali sme z historických dokumentov, ktoré spracoval Ing. Július Starke na túto tému:

Stanovenie polohy nového železiarskeho závodu v neobývanom údolí pod vrchom Brezová v prvej polovici 19. storočia nebolo náhodné. Vyplynulo z požiadaviek na možnosť získania dostatočne veľkej vodnej energie na pohon strojných zariadení a na prísun dreva, ako paliva na technologické ohrevy. Obidve požiadavky bolo možné splniť využitím rieky Hron a vybudovaním hrádze na Štiavničke. Výstavba železiarní v danej lokalite si vynútila okrem budovania priemyselných objektov aj výstavbu potrebných ubytovacích zariadení pre robotníkov, podúradníkov a úradníkov. Takto bola popri budovaní fabriky po roku 1840 postupne budovaná aj osada, ktorej obyvateľstvo tvorili zamestnanci železiarní.

Keďže nová lokalita pod vrchom Brezová nebola dovtedy obývaná, nebola ani pomenovaná. Vzhľadom na to, že vznikala pod vrchom Brezová, obyvatelia ju pomenovali Podbrezová. V ďalších rokoch pokračovala výstavba bytových kolónií a objektov občianskej vybavenosti a postupne sa zvyšoval počet obyvateľov. Osada bola postupne napojená na poštovú a telegrafnú sieť. Bola v nej zriadená lekárska služba, vybudovaná lekáreň a družstevná predajňa potravín. K rozvoju obce významne prispelo v roku 1884 jej napojenie na rakúsko - uhorskú železničnú sieť vybudovaním prípojky z Banskej Bystrice a najmä presťahovanie riaditeľstva železiarní z Hronca do Podbrezovej.

Podobne, ako sa postupne modernizovali železiarne, pokračoval aj rozvoj osady vybudovaním školy, nemocnice, rímsko – katolíckeho kostola a ďalších nevyhnutných spoločenských a bytových objektov. Už koncom 19. storočia mala osada Podbrezová vybudovaný bytový fond a spoločenskú infraštruktúru, ktorá výrazne prevyšovala úroveň obcí v okrese Brezno.

Začiatkom 20. storočia došlo v osade k zásadnej zmene trasy miestnej župnej cesty, ktorá bola z pravého brehu Hrona premiestnená za výrobné objekty železiarní, na úpätie svahov vrchu Brezová. Železiarne tak získali cenné plochy na rekonštrukciu a modernizáciu výrobných prevádzkarní a verejná župná cesta bola odklonená mimo areálu železiarní.

Po vybudovaní železničných tratí z Podbrezovej do Tisovca, Červenej Skaly a Hronca, podstatne vzrástla železničná doprava a prvá železničná stanica vybudovaná na ploche bývalej haly zvarovne rúr veľkých priemerov už nezvládala zvýšené prepravné nároky. Preto v roku 1910 začali budovať novú so zväčšeným koľajišťom a výpravnou budovou. Dokončená bola v roku 1912. Po modernizácii železiarní bolo potrebné riešiť skladovanie trosky a oceliarskych odpadov. Vyriešili to vybudovaním pozemnej lanovej dráhy na západný výbežok vrchu Brezová. Na hornej stanici pozemnej lanovky bola postavená budova pre pohonné zariadenia a po jej obidvoch stranách boli vybudované oporné múry, čo umožnilo vytvoriť plošinu a koľajište úzkorozchodnej vlečky pre manipuláciu s vagónikmi. Trosku a odpad z vagónov vyklápali ručne na severozápadný svah vrchu Brezová. Budova strojovne s opornými múrmi dodnes tvorí dominantu vrchu Brezová. Pozemná lanová dráha fungovala od roku 1915.

Po vzniku Československej republiky, keď fabriku prevzal štát, riadenie miestnej správy zostalo zachované, osada Podbrezová naďalej tvorila súčasť obce Lopej a tá patrila do notárskeho obvodu Dolnej Lehoty. Osada Podbrezová vďaka svojmu priemyselnému potenciálu, stále sa zväčšujúcemu centru prepravy tovaru prostredníctvom nákladnej železničnej stanice, narastajúcej koncentrácii obyvateľstva aj obchodnej vybavenosti, sa stala rušným strediskom.

Ako veľká nevýhoda pri ďalšom riešení rozvoja železiarní a samotnej osady sa ukázalo územné členenie a skutočnosť, že v osade Podbrezová sa nachádzalo rozhranie troch katastrálnych území obcí Lopej, Horná Lehota a Valaská, čo veľmi sťažovalo vybavovanie osobných záležitostí občanov, ale aj riešenie rozvojových zámerov železiarní.

Z uvedených dôvodov už v roku 1923 podalo miestne obyvateľstvo osád Podbrezová, Kameňolom (Skalica), Hnusno, Piesok, Štiavnička a Chvatimech, za spolupráce riaditeľstva Štátnych železiarní a oceliarní v Podbrezovej , prostredníctvom Okresného úradu v Brezne na Ministerstvo vnútra v Prahe žiadosť na odčlenenie osady Podbrezová od obce Lopej: Tento , ani ďalší pokus sa nevydaril. V roku 1927 bola v osade daná do užívania novostavba robotníckeho domu s veľkou spoločenskou sálou, pohostinstvom a spoločenskými priestormi. V rokoch 1930 – 32 sa uskutočnila generálna rekonštrukcia závodného hotela, čím osada získala reprezentačné spoločenské priestory, reštauráciu, aj kasíno.

Veľký obrat v rozvoji osady nastal po októbri 1938, keď sa majoritným vlastníkom štátnych železiarní stala Zbrojovka Brno. Bola vytvorená akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová, účastinná spoločnosť Bratislava. Nový vlastník vytvoril koncepciu rozvoja nielen železiarní, ale aj sociálneho zázemia a predovšetkým bytovej výstavby. V roku 1941 sa začalo s výstavbou nového robotníckeho internátu (dnešný hotel Podbrezovan) a okolitých bytových domov. Zrušený bol hospodársky dvor so stajňou pre kone a vozovňu, tzv. konice, aj nefunkčná budova hasične. Vybudované boli tam trojpodlažné bytovky so sociálnymi bytmi (terajšia budova OcÚ a služieb) zrušený bol celý vodný náhon a hydrocentrála v Podbrezovej a časť vodného náhonu hydrocentrály v Lopeji, čo umožnilo preložiť štátnu cestu do dnešnej trasy vybudovaním oporných múrov. Získali tak plochu na výstavbu generátorovej stanice a šrotového poľa so žeriavovou dráhou

V rokoch 1941 – 44 panoval v obci nezvyčajný stavebný ruch a výsledky budovateľských zmien boli základom aj pre ďalší povojnový rozvoj osady. Po roku 1945, v období odstraňovania povojnových škôd, zavedení lístkového systému na prídel potravín a ďalších spolusúvisiacich nedostatkov, ktoré muselo obyvateľstvo každodenne prekonávať, sa výrazne prejavili ťažkosti vyplývajúce z toho, že osada bola rozdelená do viacerých notárskych obvodov. Konsolidáciou pomerov postupne rástol počet obyvateľov. Riaditeľstvo vtedajších Stredoslovenských železiarní v spolupráci so spoločenskými organizáciami a obyvateľstvom v novembri roku 1948 podalo na Povereníctvo vnútra v Bratislave spoločnú žiadosť na vytvorenie samostatnej obce Podbrezová. Niekoľkoročné úsilie vyvrcholilo a s účinnosťou od 1. januára 1953 vznikla nová obec s názvom Podbrezová. Týmto krokom sa na tretí pokus podarilo vytvoriť z osady samostatnú obec Podbrezová, čím sa splnila dávna požiadavka železiarní aj miestneho obyvateľstva na zjednodušenie administratívneho riadenia miestnej správy.

* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

Správna odpoveď deviateho kola znie: Rodina Hlásniková bola vyhlásená za najpočetnejšiu rodinu železiarov v roku 2000. Výhercom sa stáva Ing. Jozef HIĽOVSKÝ z energetiky, ktorému blahoželáme a prosíme, aby si telefonicky dohodol v redakcii (2711, 2714) prebratie ceny, ktorú mu venuje Ing. Anna Kováčová, riaditeľka ZANININI Slovakia, s.r.o.

Otázka 10. kola
Kedy bola z osady vytvorená samostatná obec Podbrezová?

Autor (zdroj): historické dokumenty spracované Ing. Júliusom Starke