Naša rubrika venovaná zdraviu má už dlhoročnú tradíciu a jej poslaním je viesť čitateľov k zdravému životnému štýlu. Informácií na túto tému nikdy nie je dosť. V ŽP Rehabilitácia s.r.o. denne poskytujú svoje služby ľuďom z rôznych dôvodov trpiacim bolesťami pohybového aparátu. Je namieste venovať sa aj tejto téme a preto sme oslovili Mgr. Evu Kňazovickú, fyzioterapeutku našej dcérskej spoločnosti, ktorá nám na letné obdobie pripravila sériu článkov. Pokračujeme v téme: Význam fyzioterapie pre ľudský organizmus Fyzioterapia je nelekársky klinický odbor zaoberajúci sa liečebným využitím pohybu, fyzikálnych vplyvov, štúdiom ich účinku na organizmus, diagnostikou a terapiou funkčných a štrukturálnych porúch, ochorení, použitím prevažne vlastných prostriedkov.

Fyzioterapia využíva ako jednu zo svojich metód liečbu pohybom. Absencia pohybu sa pre človeka stala jedným z významných rizikových faktorov ochorení. Medzi telesnou výkonnosťou a stabilnou štruktúrou orgánov a ich funkcií je vzťah vzájomného ovplyvňovania, je dôležité dosiahnuť harmóniu. Keďže funkciu je možné opäť zlepšiť len správnym fungovaním, činnosťou, tvorí telesná aktivita dôležitú súčasť zdravého spôsobu života.
Trénovaní jedinci si zachovávajú v porovnaní s ľuďmi, ktorí cvičia len málo alebo vôbec nie, nižšiu pulzovú frekvenciu pri rovnakej námahe. Všeobecne by sa dalo povedať, že napríklad bežci na dlhé trate majú nižší tlak krvi ako tí, ktorí nebehajú. Je to dôležitá skutočnosť, pretože trénované srdce je oveľa efektívnejšie „čerpadlo“, ktoré potrebuje pri svojej činnosti oveľa menej kyslíka. Má tak aj väčšiu odolnosť proti náhlemu obmedzeniu prísunu kyslíka – napríklad infarkt myokardu, ako netrénované srdce. Cvičenia sa preto s úspechom využívajú aj pri liečbe anginy pectoris a pri mierne zvýšenom tlaku.
Pulz je jedným z najdostupnejších meradiel hodnotenia telesnej výkonnosti srdca – kardiovaskulárneho systému, ktorý je dostupný aj laickej verejnosti bez nutnosti použitia prístrojov. Do určitej miery môže informovať o prítomnosti stresu či ochorenia. Môže byť využitý aj k určeniu maximálnej záťaže pri cvičení a k meraniu zvýšenej telesnej výkonnosti. Existujú tri hľadiská hodnotenia telesnej výkonnosti:

a) pokojový pulz - normálne je to od 68 do 80 pulzov za minútu u dospelých, u detí môže byť o niečo viac. Pri zvyšovaní telesnej výkonnosti a trénovanosti klesá počet pulzov za minútu. Profesionálni bežci majú pokojovú hodnotu pulzu pod 60 a niekedy dokonca aj 45 – 50/min.,

b) maximálny pulz - je meraný pri vyššej záťaži pri cvičení. Nemal by presiahnuť určené hranice pre jednotlivé vekové skupiny, inak môže dôjsť k poškodeniu srdca. Napríklad na stacionárnom bicykli by maximálny pulz nemal presiahnuť u osôb do 30 rokov 160 pulzov za minútu, okolo 50 – 54 rokov 140 pulzov za minútu a nad 65 rokov len 130 pulzov za minútu,

c) dľžka času na relaxáciu je doba, ktorú potrebujeme, aby sa náš pulz opäť vrátil na pokojovú hodnotu po cvičení. Po minúte by sa mal pulz znížiť o 10 pulzov a po 20 minútach by mal byť opäť v normálnej hodnote. Srdce vykoná za normálnych podmienok 100 000 revolúcií za deň, pričom prečerpá 18 000 litrov krvi. Ak sa podarilo zvýšiť kapacitu srdca na jednej strane a na druhej strane sa znížil počet jeho sťahov, zvýšila sa efektívnosť a výkonnosť. U športovcov je efektívnosť srdcových sťahov omnoho vyššia ako u priemernej populácie. Zníženie frekvencie srdca je veľká výhoda, pretože znamená zlepšený prietok krvi a zlepšené zásobovanie tkanív kyslíkom bez toho, aby sa zvýšilo zaťaženie srdca. Tým sa zníži frekvencia pulzu, srdce pracuje efektívnejšie. Ide len o desatiny sekundy, ale v kardiologických termínoch to znamená veľa.

Význam pohybovej aktivity Nadmerný príjem potravy a nedostatok telesného pohybu sa navzájom dopĺňajú, ale vplyv výživy na telesnú hmotnosť je vždy významnejší, ako vplyv pohybovej aktivity. Je to spôsobené tým, že u zdravého človeka kapacita tráviaceho traktu je schopná získať pre organizmus viac energie, ako môže spotrebovať pohybová aktivita maximálneho rozsahu. Pohybová aktivita je obmedzená kapacitou srdcovo – cievneho systému a únavou či bolesťou preťažených svalov a kĺbov. Svaly vykonávajú prácu oveľa úspornejšie, ako akýkoľvek stroj. Naopak, pri neporušenom tráviacom ústrojenstve je príjem potravy a jej spracovanie u niekoho prakticky neobmedzené, takže strava má u každého väčšie možnosti ovplyvniť energetickú bilanciu ako pohybová aktivita. Ak je pohybová aktivita vhodne zvolená, zlepší sa držanie tela, zmenšia sa telesné obvody, zmohutnie svalovina, zvýši sa sila svalov, lepšia sa kardiovaskulárne funkcie, takže sa pri rovnakej záťaži už tak nezadýchame a srdce pracuje pokojnejšie. Rovnaké cvičenia s vykonávané ľahšie, presnejšie, bezprostredne po cvičebnej hodine alebo športovom výkone nebudú svaly také unavené. Chronický nedostatok pohybovej aktivity sa neprejavuje len tendenciou k obezite, ale aj celkovou ochabnutosťou, zadýchaním, nešikovnosťou a depresiou. Vyvoláva ju nielen nadváha, ale aj telesná neschopnosť vykonávať rozličné športy zodpovedajúce danému veku. Úprava stravy musí byť postupná, stravovacie návyky sa musia meniť postupne a pomaly. Nie rýchlo s veľkým úbytkom energie, pretože to je pre telo šok. Najskôr sa dostaví zníženie váhy, ale po určitom čase sa váha upraví na pôvodný stav. Tento stav sa nazýva aj jojo efekt. Ak je súčasťou diéty vhodná pohybová aktivita, bazálne energetické nároky sa nemenia, ale zostávajú na pôvodnej úrovni. Pri pravidelnej pohybovej aktivite sa takto po skončení diéty negatívny kompenzačný fenomén opätovného priberania nevráti, čo vytvára predpoklady pre trvalé udržanie telesnej hmotnosti.

Na znížení energetického príjmu sa možno podieľať aj zmenou stravovacích návykov u jedincov, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej aktivite vytrvalostného charakteru. Táto zmena sa týka hlavne tendencie ku konzumácii menej energetických komplexných glycidov (ovocie, cestoviny, zelenina, celozrnný chlieb, obilniny) na úkor približne dvojnásobne energetických výdatných tukov.
(Pokračovanie v budúcom čísle)



Autor (zdroj): : Mgr. E. Kňazovická