V dome kultúry sa 19. decembra zišli zamestnancami, ktorí v roku 2014 odpracovali v podbrezovských železiarňach tridsať rokov, aby si prevzali od členov Predstavenstva ŽP ďakovné listy a náramkové hodinky. Za podiel na rozvoji spoločnosti a vernosť firme šesťdesiatim siedmim jubilantom osobne poďakoval predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ ŽP a.s. Ing. Vladimír Soták. K slávnostnej atmosfére tohto dňa sa svojim vystúpením pripojil folklórny súbor Partizán..

O svoje pocity zo slávnostného okamihu sa s nami podelili:

Peter MEDVEĎ, centrálna údržba -Vyučil som sa pre túto fabriku, bol som hráčom podbrezovského klubu, ale ovplyvnila ma aj skutočnosť,, že moja rodina v nej našla aj v minulosti jedného z najlepších zamestnávateľov. Začínal som v starej učňovke (teraz dom športu) ako učeň a už od druhého ročníka sme chodili praxovať do výrobných prevádzkarní. Ja som praxoval v mechanickej údržbe ťahárne rúr 2 a po ukončení školy som nastúpil na toto pracovisko. Verný som mu zostal aj po centralizácii údržby a ako prevádzkový zámočník tam pracujem dodnes. Za tridsať rokov aj údržbári prešli množstvom zmien. K nepoznaniu sa zmenilo strojové zariadenie prevádzkarne a s ním sme sa zdokonaľovať aj my. Nebol to problém, nakoľko železiarne neustále ponúkali a i dnes ponúkajú rôzne možnosti profesijného rastu – nielen pre mladých, ale aj starších kmeňových zamestnancov. S odstupom času môžem vyjadriť spokojnosť so svojim rozhodnutím, zamestnávateľa by som veru nemenil. Moje rozhodnutie ovplyvnilo aj rodinu, v železiarňach pracuje manželka, ale aj synovia. Jeden tu robil tri roky (teraz je v zahraničí) a druhý, hoci nie je vyučenec, si v nich tiež našiel prácu.

Miroslav MAKOVNÍK, oceliareň -V tejto firme pracovali moji rodičia, ja som sa tu vyučil za zámočníka a v týchto tradíciách pokračuje v súčasnosti aj môj syn, ktorý je žiakom 5. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej ŽP, v odbore mechanik mechatronik. Naviac, v dcérskej spoločnosti ŽP Gastro-servis pracuje aj manželka. Pred tridsiatimi rokmi som začínal v ťahárni rúr 1 ako zámočník a v deväťdesiatych rokoch po otvorení novej elektrooceliarne, kedy potrebovali mužov žeriavnikov, som prešiel do oceliarne. Najprv som robil na šrotovom poli a neskôr som bol preradený k novej elektrickej peci. Obrovské zmeny, ktoré nielen v tom období prebiehali v železiarňach sa dotýkali všetkých. Neustála modernizácia technologického zariadenia si vyžadovala, aby sme aj my - jej obsluha, napredovali. Nakoniec som sa rekvalifikoval na žeriavnika a prešiel robiť na veľký žeriav. Dnes môžem povedať, že som nikdy neoľutoval rozhodnutie, pracovať pre túto firmu.

Ján TURŇA, centrálna údržba -Robil tu mamin brat a aj ja som sa rozhodol nastúpiť do tohto hutníckeho podniku. Som prevádzkový elektrikár EOP v oceliarni a v tejto profesii robím už tridsať rokov. Keď načriem do spomienok, vtedy si viac uvedomujem, ako sa neustála menila aj naša práca v závislosti od modernizácie našej prevádzkarne. Prinášala zmeny aj v našej práci, technika ide dopredu rýchlym tempom a tí, ktorí ju ovládajú, či opravujú sa musia neustále zdokonaľovať. V mojej rodine som, dá sa povedať, zakladateľom hutníckej tradície. Pokračuje v nej syn, ktorý robí v prevádzkarni ťaháreň rúr. O tom, či to bol správny krok nastúpiť do podbrezovských železiarní, najpresvedčivejšie hovorí mojich tridsať odpracovaných rokov.

Mária PAVKOVÁ, valcovňa bezšvíkových rúr -Moje rozhodnutie ovplyvnilo možno aj to, že tu robili moji známi. Nastúpila som do novovybudovanej prevádzkarne ťahárne rúr 1, kde som šesť rokov robila žeriavničku a potom som prešla do pretlačovne rúr, dnes valcovne bezšvíkových rúr. Môžem povedať, že aj dnes sa cítim tak skvelo, ako na začiatku. V ťahárni rúr som, vzhľadom na odpracované roky, robila len krátky čas a viac vnímam zmeny, ktoré prebiehali a prebiehajú vo valcovni bezšvíkových rúr. Ako žeriavnička som si veľmi rýchlo zvykla robiť na štyri zmeny. Patrím skôr k tým šťastnejším typom, nakoľko sa celý život držím hesla „Keď je práca hrou, nie je problém“, a moju prácu za takú považujem.

Ján ŠVIDRÁŇ, energetika -Robil som v Banskej Bystrici a chcel som sa dostať bližšie k môjmu rodisku. To bol dôvod prečo som sa rozhodol pre podbrezovské železiarne. Mojim prvým a jediným pracoviskom bola a je energetika. Spomínam si často, hlavne pri výmene zariadení za nové, ako sa všetko rýchlo mení. Myslím si, že tieto obrovské zmeny vnímame všetci aj vizuálne, veď za tri desiatky rokov sa k oveľa lepšiemu zmenilo aj pracovné prostredie, ekológia... K zmenám, ktoré sa ma priamo dotýkali, patrí postupná rekvalifikácia, či už za prevádzkového zámočníka, kúrenára plynovej kotolne, inštalatéra ...

Eva SIMANOVÁ, odbor zásobovania -Dôvod bol skôr rodinný. Mala som dve deti, ktoré navštevovali škôlku Pod kostolom a hneď oproti cez cestu sa nachádzalo moje pracovisko. V tej dobe som mala ako mladá mamička možnosť využiť aj skrátenú pracovnú dobu a robila som od 7. hodiny. Bolo to pre nás veľmi výhodné. Ovplyvnila ma aj skutočnosť, že v oceliarni robil môj otec, obaja súrodenci, ale aj manžel. Celých tridsať rokov som robila skladníčku v zásobovaní a tak ako sa menili železiarne, menil sa aj náš odbor. V deväťdesiatych rokoch nastúpila výpočtová technika, ktorá bola pre nás veľkým plusom, aj keď musím priznať, že sme sa tejto zmeny trochu báli. Práca však bola zrazu rýchlejšia, prehľadnejšia a počítače nás odbremenili od namáhavejších úkonov. V súčasnosti som už šesť mesiacov na dôchodku a dnes som sa rada medzi železiarov vrátila. Veď na okolí lepšej firmy nebolo a myslím si, že ani nie je. Spokojná som tu bola po celý svoj pracovný život a prajem Železiarňam Podbrezová aby sa im aj naďalej darilo.

Autor (zdroj): Viera Kúkolová