V nasledujúcu nedeľu zapálime druhú adventnú sviečku. Už od siedmeho storočia nášho letopočtu sa ľudia štyri nedele pred Štedrým dňom chystajú na narodenie Ježiša. Po skončení poľnohospodárskych prác, po oslavách vďakyvzdania úrody, nastáva obdobie zimného kľudu, prípravná doba na Vianoce - Advent. Advent, z latinského slova adventus, čiže príchod alebo očakávanie je súborný názov pre prvé štyri nedele cirkevného roku. Myslí sa tým príchod historický, každoročne sa opakujúci a príchod apokalyptický, druhý príchod Krista. Jeho počiatky siahajú do dôb pápeža Gregora Veľkého, ktorý ho zaviedol okolo roku 600. Jeho trvanie nebolo vždy rovnaké, pohybovalo sa od 4 do 8 týždňov. Postupne od roku 922 sa záväzne ustálilo na 4 týždenné obdobie, s tým, že sa začína nedeľou, ktorá je najbližšie k 30. novembru. V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia, zamyslenia sa nad sebou. Behom tejto doby žili ľudia tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Čas, ktorý charakterizujú prípravy na príchod Krista, možno nazvať obdobím kajúcnosti a očistenia človeka. Advent sa začal 29. novembra. Každá nedeľa adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Adventné obdobie vrcholí vigíliou.
Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), je rozdelený na dve časti. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Sedemnásty december tvorí hranicu tohto rozdelenia.
Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Tento symbol sa do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy adventného obdobia. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku. Dnes sa už na adventných vencoch používajú len štyri sviečky symbolizujúce štyri adventné nedele.

Staroslovenské adventné zvyky
Na Katarínu sa konala posledná zábava a trvalo to až do druhého vianočného sviatku. Ľudia sa pripravovali na oslavu príchodu spasiteľa a venovali sa skôr domácim prácam, prípadne predprípravám na Štedrý večer. V adventnom období nebol síce prísny pôst, ale jedlo sa striedmo, výnimkou boli malé predvianočné kolektívne posedenia a školské besiedky. Posledný novembrový deň sa spájal najmä s tradíciami v hľadaní lásky. Vtipnou radou bolo hľadanie mena budúceho životného partnera pri vrátach chlieva nejakého gazdu. Pri vyslovovaní mužského mena, ak svinka zakvíkala, tak sa mal volať ten pravý. Aj varenie halušiek, do ktorých si dievky ukrývali mená rôznych mužov, bolo zábavkou. Halušky dali dievky variť. Prvá haluška, ktorá vyšla v hrnci nahor, ukrývala meno toho správneho. Ak chcela dievka vedieť povolanie svojho vyvoleného, naliala cez veľkú dierku starého kľúča kúsok olova do vlažnej vody a podľa vzniknutého tvaru zistila, čo bude jej milý robiť.
Celé adventné obdobie sa spájalo s mocnejúcimi magickými silami. Ľudia kedysi verili, že práve v tomto čase majú temné stvorenia väčšiu moc a potrebujú sa pred nimi viac chrániť. Aj to bol dôvod rušenia zábav a rodiny sa zdržiavali väčšinou doma spolu. Jedinou spoločnou aktivitou boli priadky, kde sa stretávali ženy z celej dediny. Počas nich sa spievalo, klebetilo a zabávalo. Zároveň pripravovali vlnu na ďalšie použitie a spríjemňovali si tak dlhé večery.
Nastali „strídžie“ dni, ktoré boli vo sviatok Lucie, Barbory a Ondreja. V tieto dni sa ľudia viac chránili a snažili sa vyháňať z obydlí zlých duchov. Na Luciu trebárs chodili po dedine dievčatá zahalené v plachtách a pomocou husích pier vyháňali zo všetkých kútov nepriaznivé energie. Už tradičné bolo vyraďovanie lístkov s menami chlapcov. Posledný lístok otvárali na Štedrý večer a to mal byť ten vyvolený. Od Lucie sa predpovedalo počasie na budúci rok. Každý deň predstavoval jeden mesiac. Ak bolo na Ondreja mrazivo, nemuseli sa obávať povodní a častých dažďov. Naopak, ak bolo v tento deň príliš teplo a objavovali sa ešte včely, znamenalo to pre budúci rok málo úrody. Na východnom Slovensku do polovice 20. storočia sa veľmi dbalo na to, aby všetky dvere na hospodárskych budovách a dome boli za ranného zvonenia zatvorené, inak by mohli bosorky uškodiť domácim zvieratám i ľuďom. Počas Stridžích dní pridávali dobytku do krmiva cesnak a petržlen na ochranu pred nepriaznivými silami. Obchádzali hospodárstvo so svätenou vodou, kreslili kríže na dvere, len aby ochránili svoju rodinu a majetok. Počas tohto obdobia pripravovali celú domácnosť na príchod Vianoc. Dom musel byť čistý, uprataný, aby jeho obyvatelia boli v nasledujúcom roku zdraví.
V dnešnej uponáhľanej dobe už nedokážeme z hĺbky duše vnímať advent ako čas ticha a pokoja. V duchu prichádzajúcich Vianoc si však ľudia zdobia svoje príbytky, aj keď už nejde o tradičnú domácu výrobu ozdôb. Od Vianoc nás delia ešte tri týždne. Čo tak vychutnať si toto obdobie trochu starosvetsky? Užívajte si v pohode aj čaro predvianočných dní.

Autor (zdroj): Internet