20.7.2023 11:00:48
Železiarne Podbrezová ŽP Group Výroba a technika Obchod a ekonomika Vzdelávanie a kariéra Sociálna oblasť Spoločenská rubrika Región Šport

~ Jedálne lístky ...
Články z čísla: 25/2015
            PDF verzia
Späť Tlač článkov
Povesť o hradnom šašovi

Logo Hrad Ľupča

V dávnych časoch, keď Matej Korvín na hrad Ľupča často chodil, nielen honosné poľovačky a iné zábavky ho tam lákali. Keď na hrad prišiel, dočasné kráľovské sídlo si tam zriadil a rôzne žiadosti a sťažnosti poddaných z okolitých miest a obcí vybavoval. No a po takomto ťažkom pracovnom dni najradšej pod mohutnou lipou, čo na nádvorí stále stojí, na lavičke vysedával a s hradným šašom Mandom nespočetné šachové partie hrával.
Ľupčiansky hradný šašo Mando až z ďalekej talianskej zemi pochádzal, veľa rečí poznal a filipa vari za piatich kráľov mal. No nikdy on nikomu o svojej múdrosti nedal znať, sprostučkým sa dorábal a samé vylomeniny len vystrájal. A tak tomu aj pri šachových partiách s kráľom Matejom vždy bolo.

I stalo sa raz, v jeden letný podvečer to bolo, keď kráľ Matej so šašom Mandom pod starou lipou opäť šachy hrali. No a keď kráľ ako vždy, každú partiu vyhral a rozum si tak cibriť nemusel, opýtal sa šaša či je on naozaj taký sprostý alebo sa len tak dorába. Mando sa len popod veľký brmbolec na čiapke uškrnul a ďalšiu šachovú partiu prehral. Keď sa ho kráľ druhýkrát to isté opýtal, rovnakej nemej odpovede a výsledku sa dočkal. No keď Matej to isté aj tretíkrát zopakoval, šašo odrazu zvážnel a kráľovi mat v treťom ťahu uštedril. A keď aj v ďalšej a ďalšej hre s kráľom krátky proces urobil, ten sa už od nervozity mrviť začal a ako pri ďalšej partii o dôležitého koňa prišiel, toho schytil a od jedu tak šmaril, že ten ponad majer pod hradom letel, až napokon v jednej záhradke pri domčekoch v podhradí pristál.
Hoci sa kráľ Matej zapovedal, že nikdy viac šachy so šašom Mandom hrať nebude, už o pár dní ho zlosť prešla a len k nim ho to ťahalo. Čo však teraz, keď krásny bronzový kôň z parádnej šachovej súpravy chýba a bez neho sa hrať nedá. I rozkázal služobníctvu, aby zaraz išli do podhradia toho koňa hľadať. No hľadaj ihlu v kope sena! Služobníctvo bronzového koňa pravdaže nenašlo a Matejovi, ak hrať chcel, len z dreva vystružlikať nového tátoša prichodilo.
Keď už drevený šachový kôň na svete bol, začal Matej hradného šaša prosíkať, či by si s ním aspoň jednu partičku nezahral. No a keď šašo Mando sa po prosíkaní podvolil, nie jednu, ale stovky šachových partií pod starou hradnou lipou s kráľom odohral. Teraz sa už však za sprostučkého nevydával, ale kráľa poctivou hrou nútil, aby si ten trpezlivosť a rozum cibril a zavše aj prehrávať sa naučil.
Éj, veľa, veľakrát stará lipa na hrade Ľupča zarodila od čias, keď pod ňou kráľ Matej a šašo Mando šachové partie hrávali a na dávny príbeh sa už dávno zabudlo. Všetko tu napísané je však pravda pravdúca, lebo stará lipa ešte aj dnes na hrade stojí a každým rokom do krásy rozkvitá. No a šachový bronzový kôň, čo ho kráľ od jedu z prehry doďaleka šmaril? Nevedno či náhoda alebo osud to tak chcel, ale akurát jeden súčasník ho pred časom pri jarnom rýľovaní rodičovskej záhrady našiel a dodnes si ho ako oko v hlave opatruje.

Spracované na základe predlohy Jána Balkovica (nepublikované)


Figurka koňa
Šachové figurky

Foto: Mgr. Simona Ihringová






Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča