Jednou zo súčastí našich aktivít venovaných tohtoročnému výročiu založenia podbrezovských železiarní je predstavovanie viacgeneračných rodín železiarov. Na našu výzvu v Podbrezovane sa nám ozval Aurel Starke z prevádzkarne doprava. Rodina Starke spĺňa kritériá viacgeneračnej rodiny a tak vám ju predstavíme: Rodina Starke Prvým z rodu Starke bol Ing. Július Starke starší, ktorý nastúpil do podbrezovských železiarní 1. júna 1921 ako praktikant. Do roku 1925 bol konštruktérom a prevádzkovým inžinierom vo valcovni. Od roku 1927 bol vedúcim rúrovne a v roku 1941 sa stal zástupcom riaditeľa. V roku 1944 sa stal povereným riaditeľom a v tejto funkcii zotrval až do delimitácie v roku 1951. Následne bol vedúcim technického odboru, z tejto funkcie odchádzal v roku 1958 do starobného dôchodku.V roku 1954 nastúpil do železiarní Ing. Július Starke ml., prešiel rôznymi pozíciami od technického dozoru, projektanta, samostatného referenta stavieb, vedúceho prípravy investícií, vedúceho investičného odboru, až po investičného námestníka od roku 1974 do 30. júna 1989, kedy odišiel do starobného dôchodku Nepretrhol však nite so železiarňami. Aj ako dôchodca veľmi úzko spolupracoval s investičným odborom, podieľal sa na výstavbe novej elektrooceliarne, ktorá bola dokončená vo februári roku 1993. Počas svojho života venoval veľa času zaznamenávaniu dôležitých faktov do histórie. Zanechal po sebe množstvo hodnotných materiálov a bol aj jedným zo spoluautorov monografie vydanej k 170. výročiu podbrezovských železiarní. Istý čas bola vo Švermovych železiarňach v technicko – hospodárskej funkcii zamestnaná aj jeho dcéra Katarína. Najmladší z detí Aurel nastúpil v roku 1980 do SOU Miestne odlúčené pracovisko Železiarne Podbrezová, kde sa vyučil a zostal pracovať v železiarňach. V súčasnosti pracuje v doprave a má na starosti prevádzku firemnej autopožičovne.

Ing . J.Strake ml. J. Randuška L. Nezbedová

Dcéra Aurela – Michaela Starke úspešne absolvovala štúdium v Súkromnom Gymnáziu Železiarní Podbrezová, dnes je študentkou vysokej školy a je možné, že po štúdiu bude pokračovať v rodinnej tradícii. Druhá dcéra, Monika, je žiačkou Základnej školy vo Valaskej a už sa pripravuje na štúdium v SG ŽP, možno bude tiež raz zamestnaná v Podbrezovej a bude reprezentovať štvrtú generáciu z rodu Starke. Dňa 27. februára rodina Starke navštívila Hutnícke múzeum Železiarní Podbrezová a my sme mali česť pozhovárať sa s dcérou Ing. Júliusa Starke staršieho a sestrou Ing. Júliusa Starke mladšieho, Líviou Nezbedovou. Hoci nikdy nepracovala v podbrezovských železiarňach, vyrástla v ich blízkosti a podelila sa s nami o svoje spomienky na detstvo a mladosť v Podbrezovej: -Keby sme mali posudzovať kontinuitu nie rodu, ale celkove našej rodiny, tak môj otec zastupoval už jej druhú generáciu v podbrezovských železiarňach. Prvou bol totiž môj starý otec z maminej strany Jozef Randuška, ktorý robil v železiarňach v elektrodielni v rokoch 1895 až 1935. Ako si spomínate na svoje detstvo pri fabrike? -Podbrezová skutočne bola neodmysliteľnou súčasťou fabriky. Ja som sa narodila v dome hneď pri Robotníckom dome (zhruba v miestach súčasnej personálnej budovy – poznámka redakcie). Tam, kde je dnes zdravotné stredisko, býval riaditeľ fabriky. Keď som chodila do prvej triedy, tiahli už na východ vojská. Aj my sme zažili krušné chvíle, skrývali sme sa v pivnici a následkom toho som ochorela na tuberu. V roku 1948 som strávila deväť mesiacov na liečení vo Vysokých Tatrách. Mala som však krásne detstvo. V Podbrezovej bol aktívny tenisový oddiel, hrali sme tenis, v zime bolo klzisko, na Bendíčku sme sa chodili lyžovať. Vtedy ešte tam nestál ani jediný dom. Hrali sme s bratom aj divadlo, spomínam si na hry od Moliéra... Za Šiklov sme chodili na jahody. Vtedy tam vyvážali trosku a veru sa mi podarilo na takom vozíku aj vyviezť.

Otec trávil celé dni vo fabrike. Ako gymnazistka som chodila do železiarní aj ja. Brigádovala som na šrotovom poli, kde sme robili pomocné práce, ukladali tehly, a tak. Na vysokú školu som nedostala odporúčanie, ale podarilo sa mi dostať na nadstavbu, a tak som tridsaťšesť rokov odpracovala v hygiene. V súčasnosti žijem v Starých Horách a rada spomínam na časy mojej mladosti v Podbrezovej.

Aké sú vaše momentálne pocity?

-Keď som vstúpila do expozície múzea ožili moje spomienky aj na tanečné večierky, bály, čo sa konali v tejto miestnosti v čase mojej mladosti. Otecko hral v orchestri na violu... Boli to krásne časy. V Podbrezovej som chodila do školy s dcérou riaditeľa Langera. Mojou kamarátkou z tých čias je aj dcéra Ing. Krejčiho, ktorý prišiel do železiarní z Čiech a bol vedúcim laboratórií. Kamarátime sa dodnes, často si píšeme, aj sa navštevujeme.

Súťažný text: Druhým najstarším športom po kolkoch je v Podbrezovej tenis. V roku 1909 boli vybudované dve tenisové ihriská, na ktorých začali úradníci železiarní hrať tenis a ešte pred prvou svetovou vojnou usporadúvať turnaje. Tenis v Podbrezovej možno zaradiť medzi priekopníkov tenisového športu na Slovensku. Hrával sa vtedy len v Bratislave, v Kremnici, v Banskej Štiavnici, vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Po prvej svetovej vojne bol založený aj tenisový oddiel. Do Podbrezovej prichádzali na turnaje významní hráči z Čiech (v roku 1925 Nedbálek, Just, Havelka). Tenisové ihriská v zime polievali vodou a ľadová plocha poskytovala možnosti na korčuľovanie a hokej.

* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

O cenu predsedu Predstavenstva ŽP a.s.

V prvom kole správna odpoveď znela: Valcovňa bola zrušená v roku 1978. Výhercom tohto kola sa stáva Jozef Giertl z energetiky, ktorému blahoželáme a prosíme, aby si telefonicky dohodol v redakcii (2711, 2714) prebratie ceny, ktorú mu venuje riaditeľka ŽP BYTOS, s.r.o., Ing. Věra Buláková.

Otázka 2. kola
Kedy boli v Podbrezovej postavené prvé tenisové dvorce?






Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová