Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nekonzumovali mäso, ryby, vajcia a mlieko. V zelený štvrtok museli skoro vstávať, umyť sa rosou, aby boli zdraví. Naposledy sa rozozneli kostolné zvony, ktoré stíchli až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví. Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať) ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou. . Podľa tradície sa ľudia vo Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich potom zuby. Priadli sa pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom. Nasledovala Biela sobota. V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie).

Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania. Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka. Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené vo Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť. Vo veľkonočný pondelok tradície na západe hovoria o šibačke a na východe o oblievačke. Zvyky kážu dávať kúpačom či šibačom maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré ženy zdobili podľa krajových zvykov. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravie.

Veľkonočným stolom dominujú ľahké vývary, pečené mladé mäso, šaláty z listovej zeleniny a sladké dezerty – veľkonoční baránkovia a veľkonočné pečivo – všetky pokrmy hrajú jarnými farbami, medzi ktoré patrí žltá, zelená, biela a červená. K tradičným pokrmom patrí aj pečená jahňacina, baranina, kozľacina či králičie mäso. Medzi sladkými dobrotami zaujímajú popredné miesto predovšetkým kysnuté koláče, záviny, pletence či mazanec, plnený tvarohom. Na sviatočnom stole by nemal chýbať ani baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašľou. Maslové krémy by sa mali nahradiť plnkami z tvarohu, maku, orechov, lekváru, hrozienkami, teda potravinami bohatými na bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, ale aj minerálne látky ako horčík, draslík, fosfor, vápnik a železo. V Bielu sobotu sa zvyčajne pečú koláče a konzumuje sa napr. kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Druhým jedlom môžu byť makové alebo bryndzové opekance. V mnohých regiónoch sa ešte aj v súčasnosti pripravuje šunka, klobásky, huspenina, údené mäso, cvikla s chrenom. Súčasťou slávnostného obeda veľkonočnej nedele môže byť aj plnka z údeného a hydinového pečeného mäsa, vajec, žemlí a mladých byliniek i žihľavy.

Tradičná veľkonočná plnka

Na prípravu veľkonočnej plnky budete potrebovať 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča. Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Podávame ju s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.

				Jarné rezy Potrebujeme: 270 g práškového cukru, 270 g orechov, 10 g polohrubej múky, 6 bielkov, tuk a múku na vymastenie a vysypanie plechu. Na polevu: 300 g práškového cukru, 6 žĺtkov. Ako na to: maslo s cukrom vymiešame do peny, pridáme zomleté orechy a nakoniec múku so snehom ušľahaným z bielkov. Cesto dáme na vymastený a múkou vysypaný plech a v mierne vyhriatej rúre upečieme. Upečený, ešte teplý koláč natrieme polevou a keď uschne, pokrájame ho na rezy. Poleva: Práškový cukor miešame so žĺtkami do zhustnutia.

Na Veľkú noc vám želáme všetkého dosť, radosť, pohodu a spokojnosť .

Autor (zdroj): Internet