V dňoch 24. – 25. marca 2015 sa v hoteli Stupka na Táľoch konala pod záštitou UVP TECHNICOM konferencia na tému: Technológie recyklácie druhotných surovín, v rámci aktivity 3.5. Pilotné projekty v odbore Environmentálne inžinierstvo. Prezentované boli výsledky LSPO – spoločného pracoviska Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (KNKaSO) a ŽP VVC s.r.o., ktoré v súčasnosti rieši hlavne hydrometalurgické spracovanie odpraškov z elektrickej oblúkovej pece (EOP) Železiarní Podbrezová a.s. Konferencie sa zúčastnili pedagógovia, výskumní pracovníci a študenti KNKaSO, výskumní pracovníci ŽP VVC s.r.o. a pracovníci oceliarne a chemického laboratória odboru riadenia kvality zo ŽP. Zo záverov konferencie vyplýva neoceniteľný prínos vzorovo fungujúcej spolupráce medzi univerzitou, aplikovaným výskumom a praxou. Garanta konferencie profesora Ing. Tomáša Havlíka, DrSc., vedúceho KNKaSO HF TUKE, sme sa opýtali:

Pán profesor, čo bolo podstatou konferencie?

-Konferencia bola prísne účelová a reprezentovala výsledky spolupráce Železiarní Podbrezová, presnejšie ŽP VVC, s.r.o. s Katedrou neželezných kovov a spracovania odpadov Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. My spolupracujeme na tejto báze už sedem rokov. Celá platforma je postavená na problematike úletov z elektrických oblúkových pecí. Má to svoje pozadie, pretože uvedené úlety sú dosť vážnym problémom, ktorý má dva významné atribúty. Tieto úlety sú v zmysle zákona považované za nebezpečný odpad a treba zdôrazniť, že práve vedenie Železiarní Podbrezová veľmi dôsledne sleduje environmentálny aspekt vo svojich aktivitách.

Druhým, nemenej dôležitým atribútom je skutočnosť, že úlety z elektrickej oblúkovej pece v sebe skrývajú veľmi významný materiálový potenciál. Napríklad v prípade zinku si treba uvedomiť, že kým v prírodnej rude sa ho nachádza 7 až 9 percent, v úlete ho je až 20 percent, čo predstavuje takmer trojnásobok. Dnes je cena zinku na trhu 2 000 dolárov za tonu. Nie menej dôležitý je obsah železa v úletoch, ktoré možno po úprave recyklovať. Ak predpokladáme ročný výskyt oceliarenských úletov zhruba 10 tisíc ton, po pripočítaní ďalších vynútených potenciálnych poplatkov za skládkovanie atď., možno odhadnúť ekonomický efekt ročne na päť miliónov dolárov.

Environmentálny aspekt je veľmi dôležitý a k nemu pristupuje ešte jedna významná skutočnosť. Na celom svete sa veľa hovorí o vplyve globálneho otepľovania, o energetickej kríze, ako treba byť opatrní, atď. To sú fakty, ktoré veľmi úspešne prezentujú politici, novinári a mnohí „populisti“. Pravda je však trochu inde. Máme aj alternatívne zdroje energie, s tým globálnym oteplením to nie je celkom tak, ako sa hovorí. Čo však skutočne nemáme, to sú kovy, ktoré sa fakticky nedajú ničím nahradiť. Dnes sa situácia javí už pomerne dramaticky. Niektoré kovy totiž máme už len na pár rokov. A to je celosvetový problém. Cín sa v globálnom meradle v otvorených náleziskách vyskytuje približne na devätnásť rokov, zinok na dvadsať rokov, meď na tridsaťosem rokov atď. A skutočne, kovy sa nedajú ničím nahradiť. Keď hovoríme o cíne, v súčasnosti si nevieme predstaviť žiadnu elektroniku, v ktorej sa vyskytujú dosky plošných spojov, žiadny počítač, ktorý by fungoval bez použitia cínu. Rád by som videl všetkých tých, ktorí sú denne závislí od elektroniky, ako by existovali bez nej. Veď svet by sa zrútil. Nikto si to však nechce pripustiť, naopak...

Situáciu si už uvedomuje aj Európska únia, ktorá otvorila významnú strategickú iniciatívu v oblasti zemských zdrojov a recyklácie, ktorá stojí na troch pilieroch. Prvým je umožnenie prístupu k jestvujúcim zdrojom v iných krajinách, ako EU, napr. Kazachstane, Albánsku atď. Druhým je opätovné využívanie domácich zdrojov. My sme si tu úspešne zavreli všetky fabriky, bane, lebo však.... A naraz sa prišlo na to, že Čína drží pod krkom celý svet a všetci sú z toho značne nervózni. Tretí pilier je významné využívanie recyklácie. Takže to, čo sme my začali intuitívne robiť, naraz aj EÚ považuje za nevyhnutné.

Ako sa vám spolupracuje so ŽP?

-Železiarne Podbrezová sú pre nás excelentný partner. A nie je to len preto, že sú tam „fajn“ ľudia, s ktorými máme dlhoročné dobré vzťahy. Tu ide predovšetkým o to, že táto fabrika je slovenská. My komunikujeme s mnohými firmami. Ak je to zahraničná firma, komunikácia je komplikovaná tým, že rozhodujúce slovo prichádza zo zahraničia a keď urobíme nejaký projekt, nasleduje „strašná“ mašinéria. Kým k niečomu dospejeme ubehnú tri - štyri roky a zistíme, že problém už nie je aktuálny. Keď prídeme do Podbrezovej, generálny riaditeľ sa nad tým zamyslí, vedenie sa vyjadrí a projekt okamžite riešime. Spoločne so ŽP VVC sme, ako už bolo v úvode spomenuté, vybudovali spoločné pracovisko - Laboratórium priemyselných odpadov a to je veľkorysý projekt, na ktorom nám fabrika umožnila spolupodieľať sa. Sme si vedomí, že Železiarne Podbrezová sú pre nás partner číslo jeden a podporujú aj naše ďalšie projekty. My sa na druhej strane snažíme všetky naše dosiahnuté výsledky a vedomosti implementovať do stratégie ŽP a.s.