S Vojtechom AUXTOM, zamestnancom podbrezovských železiarní v rokoch 1955 - 1992

V. Auxt Ako si spomínate na svoje začiatky v Podbrezovej? -Do Švermovych železiarní som nastúpil v polovici päťdesiatych rokov priamo do energetiky, kde som až do odchodu na starobný dôchodok odpracoval tridsaťsedem rokov. Začínal som v starom závode a od apríla 1972 som bol preradený do vznikajúceho strediska energetiky v novom závode ako majster, neskôr som sa stal vedúcim strediska. Ako to fungovalo v energetike za vašich čias? - Samostatná prevádzkareň energetika vznikla v päťdesiatych rokoch. Prvým vedúcim bol Ing. Viktor Hilmer a po jeho odchode do dôchodku túto funkciu zastával Ing. Stanislav Štubňa.

Prevádzkareň energetika bola rozdelená na dve časti, odborné sekcie – hydroelektrárne, výroba stlačeného vzduchu, výroba tepla, zdroje a privádzače priemyselných vôd (vedúci Klement Formánek) a výrobu generátorového plynu (médium pre SM pece), kde bol vedúcim Mikuláš Bubeník, ktorý prišiel z Třineckých železiarní. V spolupráci s vtedajším podnikovým laboratóriom zaviedol odborné hodnotenie kvality generátorového plynu. V každej zmene sa odoberali a analyzovali vzorky plynu, kontinuálne sa zaznamenávali teploty v jednotlivých generátoroch a ďalšie technické veličiny (pracoval tu aj Ing. Anton Kolenička, neskôr dlhoročný riaditeľ železiarní). V tom čase vznikla aj skupina meracích a regulačných zariadení, ktorá organizačne patrila ku generátorovej stanici. Tvorili ju energetici, mechanici a údržbári. V začiatkoch nás bolo pomenej, pracoval som napr. so Štefanom Zajacom, Pavlom Sýkorom, neskôr sa naša skupina rozširovala. Majstrom nám bol Ervín Budaj a odborným garantom Ján Demian, neskôr bol majstrom Štefan Zajac. Mali sme na starosti prevádzku a údržbu meracích a regulačných zariadení tepelných režimov SM-pecí a ohrievacích pecí vo valcovni plechov, neskôr aj meraciu a regulačnú techniku prvého ZPO.

V šesťdesiatych rokoch, v súvislosti s intenzifikáciou výroby ocele v SM peciach, sa prešlo zo spaľovania generátorového plynu na spaľovanie vykurovacieho oleja, vybudované bolo mazutové hospodárstvo so stáčacím zariadením, čerpacou stanicou a zásobnými nádržami. Výstavba elektrických oblúkových pecí si vyžiadala vybudovanie 110 kV vedenia, hlavnej vstupnej rozvodne na Planieri, 22 kV rozvodne pre EOP a kyslikárne.
V energetike vzniklo samostatné stredisko pre tepelnú energetiku, ktorého vedúcim bol Ján Demian.

Ako si spomínate na začiatky v novovybudovanom závode v Piesku?

- S výstavbou nového závodu súviselo aj budovanie novej energetickej základne. V prvej etape pri výstavbe ťahárne 1 boli vybudované 110 kV linky od Stredoslovenských elektrární, hlavná vstupná rozvodňa s trafostanicou, káblové energokanály, káblové prepojenie medzi hydroelektrárňou Piesok a novým závodom (ako núdzový záskok).
Zabezpečenie tepelnej energie pre technológiu a vykurovanie sa riešilo vybudovaním kotolne so spaľovaním vykurovacieho oleja. Vybudované bolo mazutové hospodárstvo s koľajovými vlečkami, stáčacie zariadenie, čerpacia stanica a zásobné nádrže na vykurovací olej. Pre zásobovanie nového závodu priemyselnou vodou bol vybudovaný potrubný privádzač z hydroelektrárne Piesok. Na rieke Hron na Chvatimechu bola postavená čerpacia stanica s výtlačným potrubím do nového závodu. Pribudli zariadenia pre dodávku zemného plynu, energomosty medzi starým a novým závodom. Na energomostoch boli uložené potrubia pre stlačený vzduch, paru, kondenzát, kyslík a acetylén.
V druhej etape budovania nového závodu pribudli ďalšie energetické zariadenia - cirkulačné vodné hospodárstvo pre čistú a okujovú priemyselnú vodu, rozšírená bola výroba tepla, v kotolni sa prešlo na dvojpalivovú základňu. Pribudli vodojem priemyselnej vody nad novým závodom, kompresorová stanica na výrobu stlačeného vzduchu, kompenzácia účinníka elektrickej siete a filtrácia vyšších harmonických. Energetické zariadenia sme spúšťali do prevádzky spolu s dodávateľskými a montážnymi firmami, projekčnými zložkami (napr. Hutný projekt Praha, Elektrotechnické závody z Bratislavy a z Brna, ČKD Tatra Kolín, Potrubí Praha, Sigma Hranice) a investičným odborom podbrezovských železiarní.
Stredisko energetika nový závod zabezpečovalo dodávky všetkých druhov energií pre výrobné a pomocné prevádzkarne. Okrem obslužných pracovníkov, pracujúcich prevažne v nepretržitej prevádzke, jeho súčasťou sa stali aj skupiny - údržby energetických zariadení a údržby meracích a regulačných zariadení. Údržba energetických zariadení sa okrem vlastnej údržby zúčastňovala aj opráv vo výrobných prevádzkach. Skupina merania a regulácie sa starala o meranie všetkých druhov energií, o regulačné zariadenia spaľovacích procesov pecí vo výrobných prevádzkach (napr. ohrievacie pece, žíhacie pece). Zabezpečovala aj údržbu zariadení na nedeštruktívnu kontrolu kvality výrobkov.
V rozsiahlom komplexe nových prevádzkarní a zariadení museli pri ich montáži a prevádzkovaní zamestnanci energetiky venovať nemálo času zaškoľovaniu, museli sa naučiť ovládať a pracovať s novo inštalovanou technikou.

Čo vo vašich spomienkach rezonuje?

-Povodeň z októbra roku 1974, hoci neohrozila nový závod len jeho čerpaciu stanicu na Hrone. Našou úlohou bolo všetky čerpacie elektrické zariadenia demontovať a vyniesť nad úroveň terénu. Nakoľko hladina Hrona večer prudko stúpala, museli sme vytiahnuť zariadenia uložené pod úrovňou terénu a už za tmy sme ich zdvihli nad úroveň hornej podlahy. Podarilo sa nám to aj vďaka tomu, že sme ich ukladali na železničné podvaly. Takto sme v poslednej chvíli zachránili čerpacie zariadenia z nového závodu. Keď sme po štátnej ceste odchádzali, brodili sme sa už po pás vo vode. Hladina Hrona kulminovali na druhý deň.

Odpracovali ste vo fabrike tridsaťsedem rokov, z toho dve desiatky rokov v riadiacich funkciách. S akým poznatkom ste odchádzali na starobný dôchodok?

-Práca a život v prostredí železiarní v období ich modernej výstavby a prevádzky nás nesmierne obohacovala. Dostali sme príležitosť zdokonaľovať sa po odbornej a ľudskej stránke. Pri spolupráci s pracovníkmi projekčných a realizačných organizácií som spoznal ich vysokú odbornosť a ochotu vždy riešiť vzniknuté problémy. Bol som jedným z tých pracovníkov energetiky, ktorí mali možnosť pracovať s výbornými spolupracovníkmi, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie. Celé desaťročia energetiku viedol Ing. Stanislav Štubňa. Bol to náročný vedúci, vyžadoval poriadok a disciplínu. Bol v ňom hlboko zakorenený ľudský prístup pri riešení problémov prevádzkarne. Aj dnes si myslím, že všetko bolo v ľuďoch, v prístupe k nim, ich ochote pobiť sa s problémami a úspešne ich riešiť a v nevyhnutých prípadoch venovať sa práci aj nad stanovenú dobu. Pracoval som s kolektívom, ktorý pri budovaní a prevádzke moderných zariadení odborne rástol. Plnili sme rôzne, často technicky veľmi náročné úlohy a stále sme sa mohli na seba spoľahnúť, dôverovať si, a to bola pri kolektívnej práci cesta k úspechu.

Súťažný text

Pre rozvoj podbrezovských železiarní malo v päťdesiatych rokoch 20. storočia veľký význam rozhodnutie Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní o výstavbe elektroceliarne s dvomi elektrickými oblúkovými pecami s kapacitou 30 ton poľskej výroby, aj o prestavbe 110 kV rozvodne v Podbrezovej a vybudovaní vysunutej transformovne 100 kV pre zásobovanie elektrických pecí elektrickou energiou. V roku 1959 v obytnej zóne dolného planiera boli likvidované staré bytové domy a na ich mieste sa začali budovať objekty kyslikárne a vysunutá rozvodňa so 100 kV transormátormi. Už 31. marca 1960 dali do prevádzky 22 kV vývody napájajúce trafostanicu kontinuálneho odlievania ocele a súčasne bola daná do prevádzky aj trafostanica. Stykačovňa tak bola zabezpečená elektrickým prúdom. Vďaka pripravenosti dodávok potrebných energií mohla byť prvá elektrická oblúková pec slávnostne uvedená do prevádzky 29. augusta 1960 a následne aj druhá, ktorá bola spustená v marci o rok neskôr. V roku 1961 bolo dané do prevádzky zariadenie plynulého odlievania ocele spolu s kyslikárňou Claude TC 400.

* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

O cenu predsedu Predstavenstva ŽP a.s.

V štvrtom kole správna odpoveď znela: Do Závodnej učňovskej školy v prvom roku po jej vzniku prijali 37 učňov. Výhercom kola sa stáva Ing. Marcel Rončák z oceliarne, ktorému srdečne blahoželáme a cenu mu venuje Ing. Věra Buláková, riaditeľka ŽP Bytos s.r.o. Výhercu prosíme, aby si preberanie ceny dohodol v redakcii na t.č. 2711 alebo 2714.

Otázka 5. kola
V ktorom roku bola spustená do prevádzky kyslikáreň Claude?

Autor (zdroj): Viera Kúkolová