Dodnes je druhá svetová vojna zaraďovaná medzi najväčšie a najrozsiahlejšie ozbrojené konflikty v dejinách ľudstba. Tragická je štatistika rokov 1937-45. Vojna si vyžiadala na strane spojencov 16 miliónov mŕtvych vojakov a 45 miliónov civilistov, na strane agresora 8 miliónov vojakov a 4 milióny civilistov. Z povrchu zemského boli vymazané mestá, obce, zmenila sa fauna i flóra. Boje prebiehali v Európe, Pacifiku, Atlantiku, Juhovýchodnej Ázii, Číne, na Blízkom východe, v Stredomorí a v Afrike. Napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou a veľká hospodárska kríza, ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností (dohliadajúcej na svetový mier a na dodržiavanie versaillského systému) na prelome 20. a 30. rokov kriticky oslabili jednotlivé štáty a ich vlády.

V Nemecku umožnili vzostup nacionalistického režimu, vedeného Adolfom Hitlerom a jeho stúpencami.
Dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939, kedy Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum - v roku 1931 vtrhli Japonci do Manžuska. Hranice Sovietskeho zväzu prekročili nemecké vojská 22. júna 1941. Spojené štáty americké sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo Japonci napadli ich námornú základňu v Pearl Harbor. Silná spojenecká aliancia, ktorej najvyššími predstaviteľmi boli Josif Vissarionovič Stalin, Franklin Delamo Roosevelt a Winston Churchill, sa pričinila o pád a rozdelenie nemeckej ríše.
V Európe vojna skončila 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko až 2. septembra 1945 po zhodení dvoch atómových bômb Američanmi na mestá Hirošimu a Nagasaki.
Koniec jedného z najničivejších vojenských konfliktov, ktorému padli za obeť desiatky miliónov obyvateľov našej planéty, zničené boli ich príbytky, na povrch sa dostávali najhoršie a nepochopiteľné činy jednotlivcov, mal ľudstvo poučiť. Nestalo sa tak. Napriek tomu, že ubehlo sedemdesiat rokov v mieri, nedokázali sa niektoré vlády vyhýbať riešeniu sporných otázok násilnou formou. Ľudstvo nedokáže zamedziť snahy jednotlivcov a spoločenstiev, ktoré sa chcú rozpínať na úkor iného národa (Kórejská vojna, Vietnam, Arabsko-Izraelské vojny, rozpad Juhoslávie a nakoniec vojnový konflikt na Ukrajine).
Namiesto toho, aby boli zbrane pretavené, rozbehol sa vývoj a zbrojná výroba hneď po vojne. Vznikli dva bloky – západný, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východný blok, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej prevažne z východoeurópskych socialistických krajín, vedených Sovietskym zväzom. Vzťahy medzi ich vedúcimi veľmocami boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny. V súčasnosti sa do popredia dostáva ešte väčšia hrozba, postihujúca mierové obyvateľstvo a tou je terorizmus.
Spoločné úsilie a stratégia spojencov, nielen v najťažších chvíľach štyridsiatych rokov, vyvrcholilo 24. októbra 1945 k vytvorenie Organizácie spojených národov, ktorej najzákladnejšou povinnosťou je záštita mieru na Zemi.


Slovensko si pripomína Deň víťazstva nad fašizmom. Dátum 8. máj 1945 sa vzťahuje na výročie kapitulácie Nemecka . V niektorých štátoch si tento deň vyznačuje ako Deň víťazstva nad fašizmom v Európe.
Foto: A. Nociarová



Autor (zdroj): Internet