Tak, ako podbrezovské železiarne, aj starostlivosť o zamestnancov v oblasti stravovacích služieb má svoju bohatú históriu. Zaujímavých momentov z histórie je viac. Za prvé kroky v starostlivosti o zamestnancov v tejto oblasti možno považovať moment, kedy správa závodu rozhodla podávať svojim zamestnancom prvé teplé jedlo. Boli to polievkové akcie zavedené v roku 1941. Každý robotník dostal 3/4 litra teplej a výdatnej polievky vo všetkých troch zmenách za 1.50 Ks. Postupne pribúdali kuchyne, kantíny a úroveň stravovania sa zvyšovala. Závodná kuchyňa bola kedysi na Kolkárni v Podbrezovej, sídlila v hoteli Podbrezovan a stravu rozvážali do jednotlivých kantín. Za zásadný zvrat v tej dobe možno považovať vybudovanie novej kuchyne, ktorá bola otvorená v roku 1982 v novom závode. Bol to jednoznačne krok vpred, s vybavením na najmodernejšej úrovni. Nechýbali konvektomaty, ako novinka zariadenie na výrobu mrazených jedál...

V období po transformácii Železiarní Podbrezová na akciovú spoločnosť organizácia stravovacích služieb prešla tiež revitalizačnými opatreniami a z prevádzkarne závodné stravovanie bola v roku 1995 vytvorená spoločnosť ŽP OSS, s.r.o. (Obchodno-stravovacie služby), ktorá bola v roku 1996 premenovaná na ŽP GASTRO servis, s.r.o. Za dvadsať rokov spoločnosť postúpila značne vpred. Pochopiteľne, hlavným predmetom jej činnosti zostávajú stravovacie služby pre zamestnancov. Ako prvá slovenská firma získala spoločnosť certifikát HACCP, ktorý je zárukou, že spĺňa požadované kritériá na prípravu zdravých požívatín. Svoje služby rozšírila o ponuku chladených jedál, mrazených jedál a poskytuje dodávateľsky stravovacie služby pri rôznych príležitostiach, aj na náročnejších úrovniach.

V RETROSPEKTÍVE

Ivan Nemčok, kuchár, ŽP GASTRO servis, s.r.o. Prezradíte nám čo bolo podnetom, že sa stal z vás kuchár a ako ste sa dostali do Podbrezovej? -Od malička ma inšpirovala mama. Okolo hrncov som behal už hádam ako osemročný. Po skončení základnej školy som sa prihlásil do Učňovského strediska Švermovych železiarní a už ako prvák som vedel, že sa učím pre Podbrezovú. Teraz sa hovorí o duálnom vzdelávaní, ako o niečom novom. My sme už vtedy v treťom ročníku praxovali na pracoviskách budúceho zamestnávateľa. Ja som získaval prvé praktické skúsenosti na Stupke pri pani Ujhelyiovej.

-Po základnej vojenskej službe v roku 1982 som nastúpil do závodnej kuchyne, ktorá sídlila vtedy na Kolkárni v hoteli Podbrezovan. Vedúcim stravovania bol Ján Bubelíny a hlavným kuchárom František Múka. Varili sme v tom čase dva druhy mäsitých a jedno múčne jedlo. Vybavenie v tej kuchyni už „dožívalo“, v novom závode totiž stavali novú modernú závodnú kuchyňu, na tú dobu so špičkovým vybavením, do ktorej sme sa presťahovali v roku 1983. Robili sme v troch zmenách.

Na čo z toho obdobia najradšej spomínate?

-Najradšej? Azda na tie súťaže, ktorých sme sa pravidelne zúčastňovali a veľmi často vyhrávali. Osobne si spomínam na Oceľovú varešku v Tŕinci, vo Veselí na Morave i v Kladne. Mali sme špičkovú múčnu kuchárku Ruženu Gorelovú, a aj vďaka nej sme vždy prišli s nejakým ocenením.

Už dvadsať rokov pracujete v spoločnosti, ktorá bola zo závodného stravovania pretransformovaná na ŽP Gastro servis s.r.o. Čo sa zmenilo?

-Technológia aj v stravovacích službách napreduje a tak už dnes nemožno porovnávať to, čo bolo vtedy a je dnes. Od vzniku s.r.o. navštevujeme rôzne výstavy, veľtrhy a zbierame skúsenosti, ktoré aplikujeme do praxe. Náš riaditeľ je inováciám veľmi naklonený a vychádza v ústrety našim požiadavkám v prípade, že zareagujeme na novinky, ktoré pomôžu skvalitniť našu prácu. A tak sa postupne mení aj technológia prípravy jedál.

Čo sa evidentne zmenilo je sortiment ponuky každodenného menu. Dnes si môžu stravníci vyberať z ôsmich druhov ponuky. O ktoré jedlá záujem prevyšuje?

-Myslím si, že tí starší sú stále naklonení klasickým jedlám, ako je sviečková na smotane, vyprážaný rezeň a zemiakový šalát..., no mladšia generácia si vyberá skôr zo zeleninových jedál, oddelenú stravu, šaláty, ryby...

Výročie vašej spoločnosti bude súčasťou osláv 175. výročia založenia podbrezovských železiarní. Čo zaželáte oslávencom?

-Železiarňam veľa zákaziek a dobré výsledky hospodárenia a nám predovšetkým spokojných stravníkov. Materskej spoločnosti, i našej prajem, aby sa im darilo aspoň tak, ako doposiaľ.

Jaroslava Ďuricová, vedúca kantíny NZ Aké boli vaše začiatky? -Ja som chcela ísť pôvodne študovať na ekonomickú školu do Lučenca, kde však neotvárali odbor, ktorý som si vybrala. Otec robil v železiarňach predáka v starej rúrovni a veľmi chcel, aby som sa šla učiť pre Podbrezovú. Tak som mu splnila sen. Na rozdiel od dnešnej mládeže, ja som vedela už pri nástupe do školy, kde bude moje budúce pôsobisko. V treťom ročníku sme chodili striedavo týždeň škola, týždeň prax. Ja som praxovala v kantíne starej rúrovne a boli to časy, keď sa ešte čapovalo osemstupňové pivo. V ponuke bolo jedno mäsité a jedno múčne jedlo. V popoludňajšej zmene bol jeden druh stravy a v nočnej pollitrová polievka.

Strava stála 3.40 Kčs v prvej, 1.70 Kčs v druhej zmene a v nočnej bola v ponuke šošovicová polievka za 1.40 Kčs, boršč bol za 1.70 Kčs a vývar za 70 halierov. Vedúcou kantíny bola pani Danišová, boli tam pani Koscová, Šáriková, Urbanová. V tom čase boli kantíny v starom závode v doprave, stavebnej údržbe, v oceliarni a v riaditeľskej budove. Po vyučení v roku 1979 som nastúpila do kantíny v novom závode. Robili sme na tri zmeny. Ja som bola väčšinou pri bufetovom predaji. V tom čase sa vydávala strava na lístky. Z dnešného pohľadu to bolo veľmi komplikované každodenné prepočítavanie, aby všetko sedelo. Lístky stáli 5.20 Kčs. Stravníci si ich kupovali v kantíne, razili si výber stravy a my sme mali s počítaním azda viac roboty ako s výdajom stravy.

Iste ste si v tom každodennom zhone nestihli ani uvedomiť, že vaša s.r.o. slávi už dvadsať rokov. Čo sa za ten čas zmenilo?

-Jednoznačne, to je neporovnateľné. Zmenilo sa toho neúrekom. Vybavenie, technologické zariadenia, to všetko kráča s dobou. Máme to šťastie, že riaditeľ pán Krella je veľmi ústretový ku každej efektívnej inovácii. Keď si len predstavím spôsob prepravy jedál v tých várniciach a dnes v antikorových vozíkoch, máme ohrievače tanierov, inventár neustále dopĺňame. Jedálne boli zrenovované, vytratili sa z nich hliníkové príbory, stolovanie sa pozdvihlo... Nechcem však tým povedať, že predtým bolo všetko zlé. V stravovaní podbrezovských železiarní v každej dobe držali krok s trendom. Veľkým prínosom, a to tak pre nás, ako aj pre stravníkov, bol prechod na elektronický systém nahlasovania stravy.

Od roku 1983 ste boli zástupkyňou a od roku 2003 ste vedúcou kantíny v novom závode. Je to aj práca s ľuďmi, myslíte si, že sa zmenili?

-Ak myslíte stravníkov, vždy boli vďační, ale aj boli aj nároční. Dnes, aj napriek tomu, že majú možnosť výberu nie z dvoch ako predtým, ale z ôsmich jedál, sa to zmenilo k horšiemu. Ľudia viac špekulujú, aj čo sa týka stolovania. Starší zamestnanci (myslím služobne starší) si akoby viac vážili našu prácu, zanechávajú stoly v poriadku. Horšie je to s novými, ktorí si často neuvedomujú, že v našej firme je vybudovaná istá firemná kultúra aj v jedálňach a všetci sa ju snažíme dodržiavať.

Čo zaželáte dvom jubilantom k ich výročiu?

-Železiarne boli a sú živiteľom celej mojej rodiny. Môj svokor robil v zinkovni, svokra, aj otec v starej rúrovni, manžel pracuje v ťahárni rúr, brat, aj moji dvaja synovia vo valcovni rúr. K jubileu prajem spoločnosti, aby sa jej darilo aj naďalej, veď je najväčším živiteľom rodín Horehronia. Ak sa bude dariť jej, bude prosperovať aj tá naša.

* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

Otázka 6. kola
Kedy boli v podbrezovských železiarňach zavedené tzv. polievkové akcie?

Autor (zdroj): Mgr. Oľga. Kleinová