Aj repliku vyrobili železiari

V sobotu, 21. mája, sa na hraničnom priechode Vyšný Komárnik – Barwinek uskutočnila malá slávnosť. Nadšenci techniky a histórie slávnostne odhalili repliku hraničného orientačného stĺpu na mieste nálezu posledného zachovaného exempláru z prvej republiky. Tieto pamätníky československej štátnosti stáli pred ôsmimi desiatkami rokov na takmer každom hraničnom priechode a pripomínali cestovateľom, že vstupujú na naše územie.

Nakoľko história Železiarní Podbrezová je spojená s týmito zaujímavými technickými pamiatkami, povedzme si o nich viac. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo potrebné čo najskôr zaviesť ochranu štátu a vytýčiť štátne hranice. Základom sa stala hranica historických Českých zemí s Nemeckom a Rakúskom, s dĺžkou zhruba 1 500 kilometrov. Postupne sa k nej pripojili Morava, Sliezsko, Horné Uhorsko a neskôr aj Podkarpatská Rus. Okrem už pôvodnej hranice v roku 1918 neexistovala žiadna, preto boli hranice určované a vytyčované niekoľko rokov, pričom výmena častí území prebiehala až do roku 1924. Značné problémy boli najmä so severnou hranicou Slovenska v oblasti Oravy a Spiša, ale aj na južnej hranici na Gemeri a Novohrade.

Podľa zákona č. 245/1921 Zb. o štátnych hraniciach bol predpoklad, že hranice budú v teréne vyznačené prostredníctvom hraničných medzníkov a značiek a najmä na hraničných priechodoch bude jasné, že cestujúci prekračuje štátnu hranicu a vstupuje na územie suverénneho štátu. Nebolo to však dodržané a na niektorých hraničných priechodoch to bolo jednoznačne vidieť. Zriadená bola preto zvláštna medziministerská komisia, ktorá už v roku 1922 navrhovala „aby všetky priechody colných ciest cez hranice boli vybavené primeraným stĺpom so štátnym znakom, ktorý by dobre viditeľným spôsobom naznačoval, kde začína, prípadne končí štátna zvrchovanosť ČSR“.

Ministerstvo verejných prác preto vydalo výnos, na základe ktorého jednotlivé okresy zisťovali skutočný stav značenia hraničných priechodov. Takto bolo identifikovaných a vytypovaných 366 komunikácii, ktoré pretínali hranicu a ktoré by bolo treba vhodne označiť symbolmi štátu – hraničnými stĺpmi. Komisia navrhla začiatkom roku 1924 vypísanie verejnej súťaže na návrhy hraničných stĺpov, pričom v požiadavkách bola výška stĺpu 2,50 metra s nápisom Československá republika a s primeranými výrobnými nákladmi. Víťazný návrh predložili architekt Josef Havlíček a sochár Bedřich Stefan.

Rozhodnuté bolo o výrobe stĺpov v Štátnych železiarňach a oceliarňach Podbrezová a o výrobe znakov v zlievarňach Hronec, ktoré tvorili súčasť podbrezovských železiarní. Stĺpy boli dopravované na hranice po železnici do najbližšej stanice určenia a ich osadenie a konečný náter zabezpečili miestne štátne a technické orgány. Stĺpy boli z výroby dodávané so základným míniovým náterom, zvnútra asfaltované a na emblémoch boli smaltované malé štátne znaky. Natierané boli priamo na mieste farbou Malva tak, že pri pohľade spredu bola červená farba vľavo. Emblémy boli montované na mieste priamo na stĺpy. Každý stĺp bol označený výrobným číslom vyrazeným v jeho strede.

Hraničné stĺpy boli hodnotené veľmi priaznivo. Vo svojej dobe predstavovali symbol samostatnej československej štátnosti, fascinovali svojou vecnosťou, plnili funkciu hraničného značenia a súčasne odrážali vkus prvorepublikovej architektúry. Stali sa symbolmi Československa tak, ako to chceli ich tvorcovia. Mnohí z nás ich majú v pamäti v súvislosti s Mníchovským diktátom a Viedenskou arbitrážou, keď sa ako prvé stali nemými svedkami obsadzovania pohraničia. Na obsadených územiach boli systematicky ničené a tak sa ich do konca II. svetovej vojny zachovalo len málo. Po vojne už k osadzovaniu hraničných stĺpov nedošlo. V marci 1939, v čase rozdelenia Československej republiky, bolo v podbrezovských železiarňach ešte 18 stĺpov a 76 znakov spolu so spojovacím materiálom. Tento materiál bol poslaný do Prahy na Ministerstvo verejných prác, kde bol počas Protektorátu zničený.

V roku 2010 podnikli dvaja bádatelia Zdeněk Zidka a Petr Voborník expedíciu po bývalej hranici ČSR od Trstenej po poľskej hranici cez Ukrajinu a maďarskú hranicu, až po Komárno. Pátrali pri tom po československej histórii, hraničných zariadeniach a najmä po hraničných orientačných stĺpoch. Výsledkom bola pútavá kniha „Hraniční orientační sloupy Č.S.R.“ a zistenie, že jeden stĺp na Slovensku ešte zostal. Táto správa zaujala členov občianskeho združenia Spolok histórie colníctva a finančnej správy, ktorí sa rozhodli stĺp zachrániť pre ďalšie generácie. V júli 2012 ho vytiahli a uložili v sklade colného úradu Prešov a hľadali možnosti jeho rekonštrukcie. Tá prebehla až v lete 2015. V tom istom čase oslovili aj generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová Ing. V. Sotáka, ktorého nápad zaujal a prisľúbil pomoc pri výrobe repliky. A tak sa výroba stĺpov po 90 rokoch opäť vrátila do Podbrezovej, kde zamestnanci ukázali, že nestratili fortieľ ich dedov. Kolektív z opravárenskej dielne pod vedením Ing. Mariána Matušeka odviedol výbornú prácu a replika bola dokončená začiatkom tohto roku. Je veľkou škodou, že do projektu sa nezapojili aj Zlievárne Hronec a znaky bolo potrebné dať vyrobiť podľa originálu v Českej republike. Znak požičali českí colníci zo svojho múzea v Plzni. Originál bol skompletizovaný v múzejnom oddelení Vojenského historického múzea a čaká na svoje umiestnenie v expozícii, replika sa dostala na pôvodné miesto, spolu s informačnou tabuľou.

V sobotu, 21. mája, pred otvorením Noci múzeí 2016, bola replika na hraniciach slávnostne odhalená. Tejto milej akcie sa zúčastnili členovia dvoch spolupracujúcich občianskych združení – Spolku histórie colníctva a finančnej správy a Chránime kraj pod Duklou. Pri odhalení pomáhali aj zástupcovia Vojenského historického ústavu a starostka obce Vyšný Komárnik. Nechýbala ani zástupkyňa Železiarní Podbrezová, riaditeľka dcérskej spoločnosti ZANINONI Slovakia, Ing. Anna Kováčová.

Na záver treba povedať, že dobrá vec sa podarila. V dnešnej dobe si treba pripomínať históriu lebo máme byť na čo hrdí. Všetci, čo pracovali na osádzaní stĺpu, obdivovali nielen jeho vyhotovenie, ale aj dopracovanie znakov, náter, balenie a dopravu. Bolo vidno, že v Podbrezovej sú majstri, ktorí si vážia svoju prácu a teší ich, keď môžu svoj kumšt využiť aj na výrobu iných kúskov, ako je výrobný program železiarov.

Autor (zdroj): pplk. Ing. Ján Ščerbík