Na jar nám rastliny ponúkajú najviac živín a vitamínov, ktoré po zime potrebujeme. Skoro všetky obsahujú väčšie množstvo vitamínu C, K, mnoho živín, stopových prvkov a ďalších účinných látok. Často sú to buriny, ktoré majú korene veľmi hlboko a vyťahujú zo zeme veľa minerálov, ktoré mnohokrát chýbajú v zelenine a ovocí z obchodu. Vybrali sme pre vás tip na bylinky, ktoré sa zbierajú v júni:

Materina dúška Podobne, ako mnoho ďalších byliniek, pomáha pri riešení zdravotných problémov, ako je prechladnutie, chrípka, bolesť hrdla, kašeľ, zápal mandlí a priedušiek, astma, ťažkosti so spánkom a bolesť hlavy, nervozita, podráždenosť, stres, depresia, problémy s nechutenstvom, nadúvaním, hnačkou, črevnými parazitmi, žalúdočnými i menštruačnými kŕčmi, zápachom z úst, hnisavé rany, opuchliny, pomliaždeniny, ekzémy, zápaly kože, plesňové ochorenia, aj reumatické ťažkosti. Pri zbere je dôležité dodržiavať určité zásady. V prvom rade je potrebné zbierať iba tie časti rastliny, ktoré nie sú zdrevnatené, čiže najideálnejšie obdobie na zber je v čase pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia. Najvhodnejším časom je poludnie a príjemné slnečné počasie. Vňať sa oddeľuje nožničkami a ukladá do prúteného košíka alebo plátenného vrecka. Následne treba materinu dúšku sušiť na suchom, tmavom, ale

dobre vetranom mieste. Po usušení sa skladuje v dobre uzatvorenej nádobe, najlepšie na suchom a tmavom mieste. Táto liečivá rastlina je bohatá na silice, triesloviny, horčiny, flavonoidy, minerály, kyselinu ursolovú a ďalšie.

Čaj

Čaj sa pripravuje z čajovej lyžičky rozdrvenej bylinky, ktorá sa zaleje štvrť litrom vriacej vody. Krátko sa lúhuje (približne 5 minút), precedí sa a pije sa po malých dúškoch. Čaj sa odporúča piť dvakrát denne.

Zápar na vonkajšie použitie ako obklad a kloktadlo

Postup prípravy záparu je rovnaký, ako v prípade čaju, ale je potrebné použiť väčšie množstvo materinej dúšky. Odporúčajú sa približne dve vrchovaté čajové lyžičky na štvrť litra vody.

Tinktúra

Pri výrobe tinktúry je dôležité dodržiavať pravidlá správneho zberu uvedené vyššie. Po zozbieraní sa vňaťou naplní fľaša, do ktorej sa naleje 40-percentný lieh. Následne sa odloží na slnečné miesto, kde zotrvá po dobu 14 dní.

Sirup

Zhruba šesťlitrový hrniec naplníme asi do troch štvrtín čerstvo nazbieranou a umytou vňaťou materinej dúšky. Pridáme približne 1,5 – 2 kilogramy trstinového cukru, 10 – 12 dekagramov kyseliny citrónovej, 1,5 – 2 balíčky kyseliny sorbovej. Dolejeme prevarenou, ale už vychladnutou vodou až po okraj. Všetko necháme lúhovať 48 hodín (občas premiešame, aby sa cukor dokonale rozpustil), potom precedíme cez husté sitko a naplníme do čistých fliaš.

Kostihoj lekársky Kostihoj pôsobí ako protizápalový, regeneračný a ochranný prostriedok. Používa sa najmä zvonka na hojenie rán a regeneráciu tkanív (vredy pred­kolenia, kŕčové žily, opuchy), v ľudovom liečiteľstve vo forme obkladov pri zlomených kostiach, všetkých poškodeniach a bolestiach kostí, svalov, kĺbov a ich puzdier. Môže sa použiť aj vnútorne pri zápaloch dýchacích ciest, na úpravu krvného tlaku a aj ako laxatívum (preháňadlo). Príprava Čerstvý koreň sa nastrúhaný prikladá vo forme obkladu na rany, po­páleniny, popraskanú kožu, vredy a pod. Čerstvý koreň sa môže aj pokrájať a namočiť na 2 - 3 týždne do riedeného liehu alebo Lesany. Výluh sa používa na natieranie boľavých alebo poškodených miest. Masť

sa pripraví rozvarením nastrúhaného koreňa v malom množstve bravčovej masti. Masťou sa natierajú boľavé miesta alebo sa použije ako obklad. Odvar pozostáva zo 100 g sušeného koreňa a varí sa v 1 litri vody asi 15 minút. Používa sa ako obklad, na natieranie aj kloktanie pri zápaloch hrdla. Zápar pripravíme z dvoch lyžičiek drogy, ktoré sa zaparia pohárom vriacej vody a zápar sa pije počas dňa pri zápaloch dýchacích ciest, vredoch dvanástnika (sliz obalí vred a napomá­ha jeho hojenie) a pod.

Repík lekársky Repík je veľmi žiadaná a často používaná trváca liečivá rastlina s výrazným protizápalovým účinkom. Rastie na vlhkých nepokosených lúkach pod lesom, alebo pod vysokými železničnými násypmi. Repík zbierame tak, že odstrihávame od zeme celú jeho vňať, hneď, ako začne kvitnúť. Ak ho trháme bez nožníc, porušíme jeho korene a viac nám nevyrastie. A to je veľká škoda, lebo repíku nie je nikdy dosť, patrí medzi naše najlepšie bylinky. Repík sa zvonka používa najmä na liečbu ťažko sa hojacich rán, mokvavých ekzémov a na akné. Vo forme obkladov ho prikladáme na zapálené kŕčové žili alebo na hemoroidy. Má silné protibakteriálne účinky, je preto vhodný na liečbu infekčných ochorení tráviaceho systému. Je výborným prostriedkom pri liečbe žalúdočného alebo dvanástnikového vredu. Pri hnačke pijeme repíkový čaj niekoľkokrát denne. Repík využívame pri zápaloch rôzneho druhu, napríklad pri zápale

žalúdka, čriev, dýchacích ciest, močových ciest, mandlí, hlasiviek, ďasien a veľmi pomáha aj pri zapálenom žlčníku, žlčníkových kameňoch a piesku. Výrazne zlepšuje stav pri chorobách pečene, pri žltačke, mononukleóze a cirhóze. Vtedy k nemu môžeme ešte pridať medovku, jablčník, ľubovník a koreň omanu.

Čaj z repíka pripravujeme tak, že polievkovú lyžicu vysušenej posekanej vňate zalejeme 0,3 l vriacej vody, necháme vylúhovať 15 minút a pijeme ho pred jedlom nalačno pri hnačke každé 4 hodiny, pri ostatných ochoreniach 2-krát denne. Na vonkajšie použitie pripravíme silnejší čaj. Dve polievkové lyžice repíka povaríme v 0,2 l vody asi 1 minútu a necháme ho ešte zapariť 20 minút. Do záparu namočíme gázu alebo čisté plátno, ktoré priložíme na ranu, tvár alebo inú časť tela aspoň na dve hodiny.

Skorocel kopijovitý Liečivá bylinka (burinka), ktorá dokáže s prehľadom liečiť kožné ochorenia, poranenia, dýchacie problémy, choroby močového ústrojenstva a pomáha aj dobrému tráveniu. Účinné látky v skoroceli kopijovitom sú vyvážený pomer vitamínov, minerálov a ďalších liečivých látok pre zdravé a spokojné telo. Skorocel kopijovitý dorastá do výšky 10 – 35 centimetrov. Rastie na rôznych miestach v parkoch, lúkach, záhradách, pretože nie je náročný na pestovateľské nároky. Skorocel úspešne rastie do výšky 1 500 metrov nad morom. Odolná bylinka… Na využitie skorocelu kopijovitého sa používajú jeho listy sušené alebo aj čerstvé. Najčastejšie sa skorocel používa ako čaj alebo sirup

Pastierska kapsička Kapsičku nájdeme takmer všade, ale hlavne na lúkach, pri cestách, na rumoviskách, okrajoch polí a v záhradách. Je bohatá na vitamíny A, B, C, E a K, vápnik, draslík, síru, meď, mangán a vlákninu. Obsahuje aj vysoké množstvo antioxidantov a chlorofylu. Z liečivých vlastností vyniká hlavne schopnosť znižovať a zastavovať vonkajšie a vnútorné krvácanie. Je vynikajúca pri ženských chorobách – častej, silnej a dlhotrvajúcej menštruácii. Čistí krv a rozpúšťa vápenaté usadeniny v krvných cestách, čím je osožná pri chorobách srdca a krvného obehu. Patrí aj medzi najúčinnejšiu bylinu proti kôrnateniu ciev. Podporuje látkovú premenu, priaznivo vplýva aj na pečeň, slezinu a močové ústrojenstvo. Používa sa aj na zastavenie krvácanie z nosa, na rany, pri hemoroidoch a kožných problémoch. Tinktúra je výborná na boľavé svaly a kĺby. Čerstvú šťavu môžeme kvapkať do boľavého ucha pri zápale. Kapsičku používal aj najslávnejší grécky lekár Hippokrates. V stredoveku a počas prvej svetovej vojny sa kapsička používala hlavne vďaka jej účinnej schopnosti zmierniť a zastaviť krvácanie.

Listy, kvety a semená sa môžu jest surové. Všetky časti rastliny sa môžu tiež dusiť, restovať, variť a marinovať. Kapsička má výraznú korenistú chuť. Môžete ju pridať do šalátov.

Častejšie sa z vňate pripravuje bylinný zápar: 1 – 2 čajové lyžičky na 2,5 decilitre vriacej vody, po 8 až 10 minútach vodu sceďte. Odporúča sa piť dve šálky denne.


Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová