9.2.2023 13:35:06
S Ing. Milanom Podkonickým, dlhoročným vedúcim prevádzkarne údržba


„ Vždy som mal dobrý pocit z toho keď sme po studených a teplých skúškach spustili výrobu bez vážnejších problémov.“

Ing. Milan Podkonický

Dňa 18. septembra 2016 odchádza do starobného dôchodku dlhoročný vedúci prevádzkarne centrálna údržba Ing. Milan Podkonický, ktorého sme požiadali o rozhovor:

V júli uplynulo tridsaťštyri rokov odvtedy, ako ste vstúpili prvýkrát do Švermovych železiarní po skončení VŠT, Strojníckej fakulty v Košiciach. Čo bolo motívom, že ste sa rozhodli pre Podbrezovú?

-V prvom rade môj záujem pracovať v železiarňach, nakoľko som mal dostatok informácií od môjho otca, staršieho brata a svokra, ktorí vo fabrike prežili podstatnú časť svojho života. Osobne som mal záujem o techniku. V tom čase bola v prevádzke ťaháreň rúr II len dva roky a relatívne nová bola aj valcovňa rúr, takže ponuka pracovať v údržbe ma oslovila.


S odstupom času si veľmi presne spomínam na môj prvý pohovor, na ktorý ma pozval dnes už nebohý Ing. Emil Lacko, vtedajší vedúci údržby. Pýtal sa ma, čo ma zaujíma, čomu by som sa chcel venovať a aké možnosti mi poskytuje práca v údržbe... Aj tento rozhovor ma utvrdil v správnosti môjho rozhodnutia.

V neposlednom rade to bola aj moja rodina. Bol som ženatý, manželka pracovala v Brezne, mali sme dcéru a bývali sme u svokra v Podbrezovej. Bolo potrebné riešiť aj bytovú otázku a železiarne mi pri nástupe ponúkli možnosť získať nový byt na sídlisku Štiavnička, kde práve prebiehala výstavba nových bytoviek. Už v roku 1983 sme sa sťahovali do nového bytu.

Aké boli vaše začiatky v železiarňach?

-Do železiarní som nastúpi prvého júla 1982 ako robotník. Prešiel som všetkými dôležitými prevádzkarňami. Mal som možnosť poznať ľudí, ich názory, pracovné a odborné zručnosti a zažil som množstvo zaujímavých udalostí.

Byť v styku s realitou každého dňa, to bola pre mňa osobne úžasná devíza pre pôsobenie a rozhodovanie v údržbe. Po necelom roku som sa stal majstrom v mechanickej dielni v novom závode. Potom prišla ponuka pracovať v technickom oddelení údržby pri zabezpečovaní opráv. Od roku 1993, až do nástupu za vedúceho strojárenskej výroby v roku 1994, som pracoval ako technický zástupca vedúceho ťahárne rúr II. Takže, celé moje obdobie práce v železiarňach až po súčasnosť bolo úzko spojené s údržbou.

V roku 1994 ste sa stali vedúcim strojnej údržby. Ako to fungovalo v tom čase?

-Začiatky deväťdesiatych rokov patrili medzi zložité obdobia. Hľadali sa rôzne modely usporiadania údržby. S odstupom času môžem povedať, že bolo rozumné rozhodnutie vedenia spoločnosti nekopírovať všetko to, čo sa dialo v podobných spoločnostiach, ako boli Železiarne Podbrezová.

Decentralizácia údržby znamenala osamostatnenie stavebnej údržby, vytvorenie samostatných prevádzkarní strojárenskej výroby, výroby náradia a elektroúdržby. Prevádzkové údržby boli zaradené pod výrobné prevádzkarne. V zabezpečovaní veľkých opráv (generálnych a stredných opráv) sa zásadne nič podstatné nezmenilo.

V roku 2006 bola prijatá nová koncepcia usporiadania údržby a vy ste dostali menovací dekrét na vedúceho centrálnej údržby. Je to už desať rokov. Ako hodnotíte tento systém z dnešného pohľadu?

-Áno, máte pravdu. V roku 2006 bola prijatá nová koncepcia usporiadania údržby – centralizácia. Zmyslom centralizácie bolo vytvoriť racionálne riadenie a fungovanie údržby. Skúsenosti z predchádzajúceho obdobia sme mali, ale opakovať to, čo bolo prekonané, nebolo možné. Uvedomovali sme si, že robiť skokové zmeny nemusí byť tá najvhodnejšia alternatíva. Preto v prvom roku boli zlúčené do centrálnej údržby len prevádzkarne strojárenská výroba, výroba náradia, elektroúdržba a automatizácia. Po roku boli do centrálnej údržby opätovne zaradené aj prevádzkové údržby.

Začiatky sú vždy zložité a nie inak tomu bolo aj v roku 2006. Myslím si však, že sme to spoločne s kolegami, ktorých si nesmierne vážim, vcelku úspešne zvládli.

A teraz odpoveď na vašu otázku: „ako hodnotím centralizáciu z dnešného pohľadu.“ Každé usporiadanie má svoje výhody, aj nevýhody. To podstatné je však výsledok vašej práce, ako dokážete výrobné zariadenia udržať v spoľahlivom stave pre zabezpečovanie výrobných úloh a pritom dodržiavať stanovené ukazovatele.

Na ktorú etapu svojho pôsobenia v železiarňach spomínate najradšej?

-Pre mňa, ako vedúceho údržby, bolo vždy dôležite zvládnuť veľké opravy, hlavne vo valcovni rúr, v oceliarni a ťahárni rúr. Kontinuálne výrobné prevádzky valcovňa rúr a oceliareň si zvlášť vyžadovali mimoriadny prístup k príprave, realizácii a ukončovaniu opráv.

Vždy som mal dobrý pocit z toho keď sme po „studených“ a „teplých skúškach spustili výrobu bez vážnejších problémov. Takže, každá úspešná oprava vo mne zanechala len tie najlepšie spomienky.

Samozrejme, že v pamäti vám zostávajú aj neočakávané opravy a mimoriadne udalosti, ale tých bolo chvalabohu podstatne menej.

Vaše želanie železiarňam do budúcich rokov?

-Železiarňam Podbrezová želám hlavne úspešné a stabilné podnikateľské prostredie, ktoré je zárukou napredovania a rozvoja spoločnosti, vzdelaný a spoľahlivý pracovný kolektív, korektné medziľudské vzťahy a dostatok zákaziek.

Zároveň by som sa chcel pri tejto príležitosti poďakovať všetkým spolupracovníkom a pracovníkom údržby, výrobných prevádzok a spolupracujúcich útvarov a v neposlednom rade aj vedeniu spoločnosti za podporu a spoluprácu počas celého môjho pôsobenia v Železiarňach Podbrezová.

Do nasledujúcej etapy života vám prajeme hlavne pevné zdravie a naplnenie snov, ktoré ste nestihli doposiaľ realizovať.

„To podstatné je výsledok vašej práce, ako dokážete výrobné zariadenia udržať v spoľahlivom stave pre zabezpečovanie výrobných úloh a pritom dodržiavať stanovené ukazovatele.




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová