8. časť „Archeologické nálezy“ Popri historicko – architektonickom výskume bol na hornom nádvorí realizovaný aj archeologický výskum, ktorý odkryl zaujímavé nálezy. Výskum financovali Železiarne Podbrezová, a.s. a realizoval ho Pamiatkový úrad SR sondážnym spôsobom. Archeologické práce boli zamerané na získanie údajov o niveletách pôvodných podláh horného nádvoria a arkádovej chodby. Samozrejme, mimoriadna pozornosť bola venovaná doplneniu poznatkov o zaniknutej architektúre na hornom nádvorí.

Výskum pozostával zo šestnástich sond, ktorých situovanie záviselo od potrieb realizácie zemných prác a úprav terénu v rámci obnovy horného nádvoria podľa príslušnej projektovej dokumentácie. Jednotlivé sondy boli kopané ručne po vrstvách, situácia v nich bola dokumentovaná fotograficky a všetky boli geodeticky zamerané. Výskum prebiehal v priestore, ktorý bol značne sterilizovaný výkopmi inžinierskych sietí z 20. storočia. Podľa výsledkov historických prameňov vznikla v 13. storočí na hornom nádvorí vežová stavba (donžon) obklopená šošovkovitým nádvorím, ktoré bolo vymedzené kamenným opevnením. Toto opevnenie bolo počas výskumu odkryté v značnom rozsahu. Bolo zistené, že najrozsiahlejšia časť, smerom od donžonu na juh, je narušená kanalizáciou z 20. storočia. Okrem toho, hradba pokračovala v severnej časti arkádovej chodby, smerom k delovej bašte. Zaniknuté opevnenie bolo murované z lomového kameňa na vápennú maltu. K obdobiu fungovania tohto opevnenia sa viaže najstaršia zistená kultúrna vrstva, ktorá bola identifikovaná v malých fragmentoch. V priestore severne od donžonu bola identifikovaná vrstva so stopami požiaru. Nájdený materiál z tejto vrstvy bol datovaný do obdobia 14. – 15. storočia. Môžeme predpokladať, že stopy požiaru mohli súvisieť s udalosťami spojenými so zánikom opevnenia. V juhovýchodnej časti arkádovej chodby sa našla okrúhliaková dlažba, ktorá je jedinou staršou stopou po úprave terénu tehlovou dlažbou z obdobia baroka. Okrúhliaky boli vložené do ílového lôžka a dlažbu možno datovať do 16. storočia. Zaujímavým nálezom bolo odkrytie zaniknutej kanalizácie vo forme na sucho skladaných kamenných múrikov preložených väčšími kameňmi. Kanalizácia bola prekrytá aj staršími architektonickými článkami ako napríklad fragmentmi gotického portálu. Na ploche nádvoria boli nájdené ďalšie ojedinelé nálezy kamenných prvkov, ktoré boli väčšinou sekundárne osadené na iných miestach ako pri svojom vzniku. Mimoriadnym nálezom je fragment vstupného portálu, zdobený motívom čiernych sŕdc. Prvá časť z tohto portálu bola nájdená pri výskumoch už v roku 2003, druhý nález je väčší, čím nám podáva pomerne presný obraz o celkom vzhľade portálu. V kultúrnych vrstvách boli vykopané ďalšie fragmenty keramického, kovového a dreveného náradia.

O ochranu a odborné ošetrenie všetkých hnuteľných nálezov sa postarali Železiarne Podbrezová. Odborné reštaurovanie vykonal Peter Lovás, reštaurátor Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Na ošetrenie železa použil prípravok REVAX 30 a TANÍN s príslušnými riedidlami. Drevo bolo reštaurované Paraloidom B 72. Správa hradu vypracovala k jednotlivým predmetom konzervátorské listy. Nehnuteľné nálezy boli ponechané in situ, zasypané a sú ochránené prekrytím celého nádvoria fóliou, ktorá usmerňuje zrážkové vody do novovybudovanej kanalizácie. Mimoriadne oceňujem, že na základe zistených nálezov bolo možné prezentovať zaniknuté murivo opevnenia v osi nádvoria. Dodatočne bolo rozhodnuté aj o prezentovaní okrúhliakovej dlažby, ktorú bolo potrebné spevniť a doplniť tak, aby tvorila funkčnú a celistvú plochu v logickom rozsahu. Na základe historicko – geografického výskumu som lokalizoval zdroj okrúhliakových kameňov v chotári Ľupčianskej (v minulosti Pánskej) ulice, ktorá v stredoveku slúžila ako zásobáreň tohto kameňa pre hradný objekt. Prezentácia najstaršej dochovanej dlažby hradu má nesmierny vedecký význam, ale samozrejme ju ocenia aj návštevníci hradu Ľupča.

Najstaršia dlažba

Nálezy kamenných článkov

Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča