Účastníci slovenskej folklórnej výpravy

V dňoch 30.júla až 7. augusta sa univerzitný folklórny súbor Trnafčan, ako jediný súbor zo Slovenska, zúčastnil 5. Folkloriády, konanej tentokrát v malebnom mestečku Zacatecas v Mexiku. Tento festival predstavuje jednu z najväčších kultúrnych udalostí na svete, niečo podobné ako olympiádu folklórnych súborov z celého sveta, ktorá sa koná raz za štyri roky. Zúčastnili sa jej umelecké telesá zo 48 krajín našej planéty (napr. Argentína, Benin, Salvádor, Chile, Filipíny, Haiti, Tahiti, Nikaragua, Portoriko, Svätý Vincent, Grenadíny). Vyše 1500 umelcov prezentovalo svoju kultúru, tradície, spev a tanec. Folkloriáda sa konala pod záštitou organizácie CIOFF, partnerskej organizácie UNESCO, ktorá sa zaoberá propagáciou a šírením tradičnej kultúry a folklóru. Hlavným cieľom festivalu bola príležitosť predviesť celému svetu svoje tradičné kultúrne dedičstvo.

Po štrnásťhodinovom lete sme pristáli v hlavnom meste Mexika v Mexico City, kde na nás čakal náš sprievodca Francisco - Fero. Odtiaľ sme cestovali ešte osem hodín autobusom do mesta Zacatecas s nadmorskou výškou 2 240 metrov. Táto časť Mexika patrí údajne medzi najkriminálnejšie, preto každému súboru pridelili ochrankára. Chodil s nami všade a neustále na nás dohliadal.

Všetci sme sa tešili na slávnostné otvorenie festivalu na štadióne. Každý súbor za burácajúceho potlesku domácich, ale aj zahraničných divákov, kráčal s vlajkou svojej krajiny a malým kúskom tanca predstavil zastupujúcu krajinu. Neskôr nasledoval príhovor organizátorov, vystúpenie a predstavenie domácej kultúry, no a vyvrcholením bol fascinujúci, asi pätnásaťminútový ohňostroj. Nezabudnuteľným zážitkom bol pre mňa aj štvorkilometrový pochod do centra mesta. Prišlo sa na nás pozrieť nespočetné množstvo ľudí. Boli očarení slovenskou kultúrou a za potlesku skandovali názov našej krajiny po mexicky „Eslovaquia“. Dokonca jeden z Mexičanov povedal nášmu tanečníkovi, že sa podobá na Petra Sagana a je jeho veľkým fanúšikom. Skutočným potešením pre nás bolo, keď domáca dievčina držala transparent s anglickým nápisom „Milujem Slovensko“ a pri pohľade na nás sa jej tlačili slzy do očí.

Plusom festivalu boli podľa mňa každodenné vystúpenia konajúce sa v rôznych mestách v okolí Zacatecas, napr. Guadalupe, Jerez, Francisco R. Murguía, Pinos, Nieves, vďaka ktorým sme spoznali krásy a bohatstvá a ľudí aj z iných miest Mexika.

V Nieves po večernom vystúpení na našu počesť nad mestom nasvietili skalu s obrovským krížom v slovenských národných farbách a srdečne nás pohostili.

Ľudia v Mexiku sú milí, pohostinní, srdeční a vďační. Je pravdou, že čím chudobnejšie mesto, o to vďačnejšie publikum. Zaujímavou súčasťou festivalu bola prezentácia ručných výrobkov jednotlivých krajín, spojená s názornými ukážkami ich výroby a predajom. Nielen verejnosť, aj nás zaujala ukážka netradičných hudobných nástrojov z rôznych krajín. Slovensko vystavovalo tradičné hudobné nástroje - fujaru a gajdy.

Počas pobytu v Mexiku sme samozrejme mali možnosť spoznať aj národnú kuchyňu. Prvýkrát v živote sme ochutnali lúčne koníky s limetkovou šťavou, štipľavé papričky jalapenos, pochádzajúce z Mexika a dokonca sme mali možnosť ochutnať aj kaktus. Samozrejme, nechýbala tequila a pivo. Niektorí sa nevyhli ani tráviacim ťažkostiam. Domáci obľubujú ovocie možno aj preto, že je veľmi lacné a chutné. Predáva sa na rozľahlých trhoch a možno ochutnať ovocie, ktoré sa u nás nepredáva. Na pouličných trhoch zaujmú remeselníci kožených, hlinených, drôtených a textilných výrobkov. Sú neskutočne vďační za kúpu akéhokoľvek ich výrobku. Vždy pripomínajú, že výrobok nie je vyrobený v Číne, ale v Mexiku. No a keď im necháte navyše pár pesos, o to viac sa tešia.

Na záver nášho zájazdu sme navštívili aj historické centrum mesta Mexico City a pyramídy Teotihuacán, ktoré sú najnavštevovanejším archeologickým náleziskom v Mexiku a sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Ich názov pochádza od Aztékov, ktorí ich objavili a znamená „mesto bohov“. Teotihuacán opustilo pôvodné obyvateľstvo, o ktorom dodnes nemáme presné informácie. Nevieme ani, aké písmo používali a akou rečou sa dorozumievali. Nie je celkom jasné ani prečo mesto tak náhle opustili. Každopádne ľudia tejto kultúry boli zručnými remeselníkmi. Okrem stavieb sa tu dochovali nástenné maľby a keramika. Mesto ležalo pozdĺž ústrednej ulice „Cesty mŕtvych“ v údolí dlhom päť kilometrov a širokom tri kilometre. Najväčšou stavbou mesta je pyramída Slnka, tretia najväčšia pyramída na svete. Hneď po nej nasleduje pyramída Mesiaca. Po zdolaní 240 schodov na vrchné poschodie pyramídy Slnka sa nám naskytol pohľad na pyramídu Mesiaca, celé „mesto bohov“ a široké okolie. Z pamiatok, ktoré sme mali možnosť vidieť, ma najviac očarili práve pyramídy, možno pre mystickú silu, stimulujúcu ducha človeka.

Aj keď vystúpenia v týchto nadmorských výškach a s časovým posunom boli pre náš organizmus dosť náročné, som rada, že som mohla spoznať nových ľudí, kultúru mnohých národov, odniesť si nespočetné množstvo zážitkov a nových skúseností, no a v neposlednom rade reprezentovať našu slovenskú krajinu. Ďakujem redakcii za možnosť sprostredkovať svoje zážitky čitateľom Podbrezovana.

Obdivovali sme aj pyramídy Teotihuacán, ktoré sú najnavštevovanejším archeologickým náleziskom v Mexiku

Folkloriádu odštartovali prehliadky súborov v uliciach mesta ZACATECAS 2

Toto gesto bolo pre nás skutočne milým prekvapením

Autor (zdroj): Tereza Weisová