Myšlienka postavenia koľajových ciest pochádzala z Anglicka. Prvá koncesia na výstavbu železnice na konský poťah bola vydaná v roku 1801, z Croydonu do Wandsworthu. Medzi železnicami postavenými v prvej polovici 19. storočia zaujímala popredné miesto železnica z Daslingtonu do Stocktonu. Bola to prvá železnica, ktorej rozchod koľajníc bol štyri stopy a osem a pol palca., ako normálnorozchodná trať. Na tejto železnici začala parná premávka s tromi adhéznymi lokomotívami. To bol deň, ktorý sa označuje za zrod železnice.

Výstavba železničnej siete v Uhorsku sa začala v porovnaní s ostatnou Európou o niečo neskôr Zlom nastal v 60. rokoch dvadsiateho storočia. Záujem o rýchlejšiu výstavbu železničnej siete podmienil prudký rozvoj priemyslu, hlavne železiarstva a ťažby kamenného uhlia, čo bolo pre prevádzku železníc a hút potrebné. Hlavné mesto krajiny – Pešť – malo záujem o spojenie s Podbrezovou, kde bol v tom čase uvedený do prevádzky závod na výrobu koľajníc. V marci roku 1868 sa uskutočnila v Pešti porada za účasti zástupcov železiarskych spoločností a vyslancov miest Tisovec a Brezno. Spísali žiadosť adresovanú Ministerstvu dopravy a verejných prác do Pešti s návrhom, aby boli od Jesenského postavené dve vetvy železničnej trate hore Gemerom a Malohontom. Jedna trať mala smerovať od Dobšinej a druhá k Muráňu, cez Tisovec, Brezno do Banskej Bystrice. Návrh však ministerstvo neprijalo.

Uhorský snem prijal v marci roku 1872 zákonný článok č. X o výstavbe železničnej trate z Tisovca do Hronca. Pri vymeriavaní trasy sa však vyskytol problém výškového sklonu pohoria medzi Horehroním a Malohontom, ktorý sa v tom čase nedal technicky zvládnuť. Existujúce rušne totiž neboli schopné prekonať sklon 1:30. Železničná trať by bola v zimných mesiacoch a počas dažďov nezjazdná.

Rímavsko – muránsko – šalgotarjánska spoločnosť považovala túto železničnú trať za existenčnú tepnu, aby mohli železnú surovinu dodávať na ďalšie spracovanie do štátnych železiarní na Horehroní a ukončiť pomalú, neekonomickú dopravu povozmi. Za nedodržanie termínu výstavby železnice Tisovec – Hronec začala spoločnosť v októbri roku 1874 súdne konanie so štátom.

Výstavba sa oneskorila. Úsek trate z Podbrezovej do Pohronskej Polhory bol odovzdaný do prevádzky 15. decembra 1895 a z Pohronskej Polhory do Tisovca sa staval v roku 1893 – 1896. Tento šesťkilometrový úsek trate mal Abtovu dvojlamelovú ozubnicu, aby bolo prekonané až 50 promile stúpania. Železničná trať Pohronská Polhora – Tisovec bola 30. novembra 1896 odovzdaná do prevádzky a spojila Malohont s Pohroním. Železničná trať bola postavená ako trať II. triedy, s výnimkou stanice Tisovec, kde boli uložené koľaje I. triedy. Na trati Tisovec – Pohronská Polhora bola stanovená maximálna rýchlosť na ozubnicovej železnici pätnásť kilometrov za hodinu, pričom priemerná rýchlosť bola dvanásť kilometrov za hodinu. Na adhéznej železnici bola stanovená rýchlosť štyridsať kilometrov za hodinu. Dopravu zabezpečovalo Depo v Tisovci. Najviac sa tu prepravovalo surové a spracované železo a palivové drevo.

Po viedenskej arbitráži roku 1938 pripadli južné okresy Slovenska k horthyovskému Maďarsku. Železničné spojenie sa nahrádzalo peážnymi vlakmi, ktoré však potrebám dolín Malohontu a Gemera nevyhovovalo. V dôsledku týchto okolností sa zvýšila železničná doprava na trati Tisovec – Brezno a začalo sa s výstavbou železničnej trate z Revúcej do Tisovca, aby nákladné vlaky nemuseli prechádzať do Tisovca cez Maďarsko, ale priamo cez Tisovec, Brezno do Zvolena. Nevýkonná ozubnicová železnica nevyhovovala. Boli plány na výstavbu novej trate, ale po druhej svetovej vojne nebola výstavba realizovaná. Z novej trasy bol vybudovaný tunel za železničnou stanicou Tisovec. Nákladná doprava na trati Pohronská Polhora – Tisovec bola zastavená 22. júna 1955 a od 11. augusta 1958 aj osobná doprava na tejto trati. Po výstavbe viaduktu bola prevádzka obnovená 27. februára 1959.

Ozubnicové zariadenie železničnej trate Tisovec – Pohronská Polhora vzniklo pôvodne najmä pre potreby rozvíjajúceho sa hutníckeho priemyslu. Keďže šťastne prežilo obdobie útlmu výroby železa v druhej polovici 20. storočia, mohla sa železnica stať v roku 2008 kultúrnou pamiatkou. Na základe jedinečnej akvizície ozubnicového parného rušňa zo zrušenej rumunskej ozubnicovej železnice, sa táto slovenská železničná trať stala jediným miestom v Európe, na ktorom je možné v plnosti si vychutnať dávno zabudnutý zážitok jazdy ozubnicovým parným vlakom na železnici normálneho rozchodu.

Železiarne Podbrezová a.s. v rámci rekonštrukcie trate a mostných objektov, ktoré boli spojené s rekonštrukciou cesty v priesmyku, poskytli na žiadosť spoločnosti STAVBY MOSTOV SLOVAKIA a.s. Banská Bystrica 5. septembra 2014 dve lokomotívy radu 729 601 – 5 a 729 620 – 5 ( pôvodné označenie T 419.1) z dôvodu dosiahnutia požadovaného nápravového tlaku na záťažovú skúšku a meranie priehybu nových mostných objektov. Takto sa mohli naše lokomotívy dostať na „most pod dielom“ a „čertov viadukt“ a prejsť časť tejto krásnej trate. Foto: Ing. Jozef Siman

Oslava 120. výročia ozubnicovej trate Tisovec – Zbojská – Pohronská Polhora Program spomienkového podujatia Dňa: 22. októbra 2016 8. 25 hod. Odchod slávnostného parného vlaku z Michalovej do Pohronskej Polhory 9. hod. Kultúrny program v priestoroch železničnej stanice Pohronská Polhora, nástup pozvaných hostí 9. 30 hod. Odchod slávnostného parného vlaku z Pohronskej Polhory do Tisovca 11. hod. Príchod parného vlaku do Tisovca, privítanie, kultúrny program a prezentácia vystavených historických železničných vozidiel 11. 45 hod. Pozvanie na čašu vína v priestoroch čakárne železničnej stanice Tisovec 13. – 13. 40 hod. Jazda mimoriadnym vlakom Tisovec – Zbojská Od 13.50 hod. Zakončenie podujatia na salaši Zbojská V rámci osláv 120. výročia ozubnicovej trate bude vypravený mimoriadny historický vlak s hosťujúcim motorovým ozubnicovým rušňom T 426.003 medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou podľa cestovného poriadku.

Autor (zdroj): Z podkladov: na www.zubacka.sk, www.vlaky.net, publikácie Mgr. R. Lacku „Ozubnicová trať...“, v spolupráci s Ing. P. Krajanom spracovala O. Kleinová