Veronika Pančíková zo ŽP GASTRO servis, s.r.o., na MMM v Košiciach

Na 93. Medzinárodnom maratóne mieru (MMM) v Košiciach bežala v štafete, ktorá skončila na peknom deviatom mieste, aj zamestnankyňa ŽP GASTRO servis, s.r.o., Veronika Pančíková:

Veronika, odkedy sa venujete behu?
-Behu sa venujem posledné dva roky. Začínala som viac menej rekreačne a posledný polrok aktívnejšie, zameranie na bežecké preteky spojené s prekážkami, známe pod menom Tvrďák, Epic Race, Sparťan Race. Po absolvovaní týchto pretekov prišla na rad štafeta na maratóne v Košiciach. K športu som bola vedená od detstva, či to bolo lyžovanie, korčuľovanie, plávanie, bicyklovanie alebo pobehovanie po ihrisku, čo mi bolo najviac blízke. Začala som hrávať futbal ako dvanásťročná, najprv za žiakov v Pohronskej Polhore a ako pätnásťročná som prestúpila k dievčatám do Banskej Bystrice I. liga ženy, kde som pôsobila do jarnej časti tohto roka. Trikrát týždenne cestovať do Banskej Bystrice v rokoch štúdia, aj počas zamestnania, bolo časovo náročné. Futbal som prestala hrať kvôli úrazu. Po uzdravení som sa rozhodla s futbalom skončiť, ale so športom úplne nie. Vždy ma to ťahalo k behu. A tak prišiel čas venovať sa mu na sto percent.

Bol to váš prvý štart na MMM v Košiciach? Čo vás viedlo k rozhodnutiu účasti?
- Áno, bol to môj prvý štart na MMM v Košiciach. K rozhodnutiu ma viedla túžba zažiť niečo, čo som ešte zatiaľ neabsolvovala a zažiť pocit, že bežím na najstaršom maratóne na svete. Brala som to ako veľkú výzvu a u mňa samej smerom k behu, že to bude posun vpred. Dostala som pozvanie tvoriť na MMM štafetu za ZLH Hronec, čo bola pre mňa česť.

Boli vaše prípravy na túto štafetu špecifické?
- Prípravu som mala individuálnu. Mala som zhruba štyri mesiace čas na dostatočnú prípravu s cieľom zvládnuť zadelený úsek štafety a nesklamať ľudí, čo do toho investovali svoj čas. K behaniu som pripojila bicykel a nejakú tú túru do hôr.

Aký bol váš bežecký plán?
-Nastavila som si ho na desať kilometrovú vzdialenosť. Bolo dobré, že som už mala nabehaný bežecký základ. V týždni som si delila tréning nasledovne:
kľúčové typy bežeckého tréningu som zamerala na dlhý beh, je totiž základom každého tréningového plánu. Cieľom bolo odbehnúť vzdialenosť, nie čas. Tempo som sa snažila udržať také, ako som si predstavovala na pretekoch. Bol to pre mňa príjemný tréning, ktorého výsledkom bolo, že moje normálne behy boli ľahšie.
Nasledoval tempový beh, ktorého cieľom bolo zlepšiť schopnosť udržať dobré a pravidelné tempo čo najdlhšie. Tempový beh je veľmi užitočný pre rozvoj anaeróbnej zdatnosti a schopnosti udržať a sústrediť sa na určité tempo, vedela som, že najlepšie časy v pretekoch dosiahnem vtedy, ak pobežím celé preteky v rovnomernom tempe. A potom to boli tréningové intenzity, kde som striedala súčasné pretekové tempo s tempom zameraným na rozvoj rýchlosti. Zaradila som ešte do tréningov posilňovanie, ako podporu rozvoja sily a prevencie pred zranením.
Odpočinok a voľno patrilo tiež k príprave. Pri tréningu platí, že nemôžem tvrdo trénovať, ak si dobre neodpočiniem. Odpočinok je ako tréning, pri ktorom telo reparuje svaly a malé svalové trhlinky spôsobené tréningom a pripravuje svaly a celý systém na zaťaženie na rovnakej úrovni v budúcnosti.

S akými pocitmi ste bežali ulicami Košíc? Bolo to náročné?
-Nevedela som sa dočkať štartu, keďže som bežala poslednú časť štafety "cieľovú rovinku" s dĺžkou deväť kilometrov. Približne dve hodiny som mala ešte čas na to, kým sa rozbehnem ulicami, kde na každom metri stoja ľudia a tlieskajú, povzbudzujú, ako keby bežali vedľa mňa a pritom vás ani nepoznajú. Bolo to plné dobrej energie a hnalo ma to z kroka na krok viac a viac s úsmevom dobehnúť do cieľa. Vďačná som za každý potlesk a povzbudenie. Náročný bol pre mňa posledný, deviaty kilometer. No Košice plné ľudí nedovolia zastať. Akoby ma niesli na rukách. S predstavou, že cieľ je za "rohom", som pozbierala ešte silu na zrýchlenie a tešila sa pomyslením na ľudí, čo ma čakali už v cieli a držali mi palce. Verili mi, že to zvládnem. Podarilo sa, v čase 3:21:03 som bola v cieli. Ďakujem za ich podporu.

Vaše umiestnenie svedčí tom, že ste boli zohratý tím. Aké sú vaše plány v tomto smere do budúcnosti?
-Boli sme tím, ako zo sna. Zloženie - traja chalani a ja. Mohli sme sa na seba spoľahnúť, verili sme si, že to zabehneme v dohodnutom čase. Skončili sme na deviatom mieste z 213 štafiet. Bola to naša premiéra a s celkovým časom 3:21:03 sme sa dostali na MMM do TOP 10.
V budúcnosti chcem napredovať ešte viac v tréningoch. Behať – behať - behať, aby boli výsledky každými pretekmi lepšie. Aby som sama videla na sebe posun vpred. Chce to veľkú trpezlivosť, no najskôr, aby mi slúžilo zdravie. Keď bude to dobré, potom si môžem plniť ciele, ktoré si dám. Určite by som chcela odbehnúť polmaratón, len ešte neviem, kedy budem na to pripravená.

Štvorica, na ktorú sa dá spoľahnúť. Zľava: Jaroslav Mikoš, Martin Kováčik, Martin Polievka a Veronika Pančíková

Citácia „Vďačná som za každý potlesk a povzbudenie, náročný bol pre mňa posledný, deviaty kilometer. No Košice plné ľudí nedovolia zastať. Akoby ma niesli na rukách

Autor (zdroj): Mgr. Oľga. Kleinová