Arkier je len malou časťou toho, čo sa práve na hrade obnovuje. Miestnosť, v ktorej sa nachádza arkier, dala vybudovať Mária Séči, známa aj ako muránska Venuša. Táto žena žila v období 17. storočia, známeho na našom území hlavne častými stavovskými povstaniami proti vládnucim Habsburgovcom. Šľachtičná bola súčasťou politických a spoločenských zápasov svojej doby. Počas povstania Juraja I. Rákociho sa stala kapitánkou Muránskeho hradu a postavila sa na stranu povstalcov. Po odhalení protihabsburgského sprisahania uhorskej šľachty, vedeného jej manželom Františkom Vešelénym, bránila Muránsky hrad pred vojskami cisárskeho generála. V roku 1671 ju internovali, zbavili majetku (aj hradu Ľupča), uväznili v Bratislave a neskôr vykázali do Köszegu. Jej osobnosť sa stala námetom veršov, drám a próz viacerých autorov. Preto sme sa rozhodli, že by sa mala stať hlavným nosným pilierom novej expozície. Plánujeme tu prezentovať spôsob a praktizovanie hradného života z obdobia 17. storočia.
V dokumentácii na obnovu tejto miestnosti sme mysleli na ozvučenie priestoru dobovou hudbou, sprievodným slovom, čiže na audiovizuálnu prezentáciu. Miestnosť bude navyše vybavená vernou replikou postele Márie Séči, ktorá bola najnovším výskumom lokalizovaná v depozitoch múzea Červený Kameň. Dobový charakter priestoru dotvoríme kachľovou pecou habánskeho vzhľadu z nálezov kachlíc z archeologického výskumu. Súčasťou obnovy je aj menšia vedľajšia miestnosť, ktorá bola akýmsi predpolím do miestnosti Márie Séči. V priestore sa bude nachádzať kachľová pec z neglazovaných kachlíc a zreštauruje sa tu pôvodný drevený strop. | | |
Po naliehavej obnove horného nádvoria a sfunkčnení jeho odvodnenia sme našu pozornosť zamerali na reštaurovanie interiérov horného hradu. Jednotlivé postupy a zámery obnovy vychádzajú z konkrétneho využitia miestnosti. Hlavnou prioritou je pre nás, aby boli v priestoroch zachované prvky, ktoré hradu prinavrátia jeho pôvodnú stredovekú podobu. Pri realizácii obnovy zároveň rešpektujeme mladšie stavebné zásahy, ktoré sa vyznačujú vysokou umeleckou, architektonickou alebo výtvarnou hodnotou.
Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča