Obdobie adventu spravidla využívame na prípravu najkrajších sviatkov rodiny a snažíme sa zabezpečiť všetko potrebné. Začína zhánka po darčekoch a všetkom, čo k Vianociam patrí. Mali by sme spomaliť a zamyslieť sa nad pravým významom blížiacich sa sviatkov. Začnime pripomenutím si niekoľkých vianočných symbolov a ich významu.

Adventný veniec Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol vychovávateľom aj učiteľom na hamburskej škole. Zriadil si však útulok pre chudobné a opustené deti. Pred Vianocami sa ho deti stále vypytovali, koľko ešte zostáva do Vianoc a vymyslel prvý adventný veniec. Vtedy im priniesol Johann Wichern koleso od voza. Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. V tom čase sa na ňom denne zapaľovala nová sviečka, dnes sú to už len štyri, každý týždeň pred Vianocami jedna. Adventný veniec ako kruh symbolizuje súdržnosť. l Adventný kalendár Prvý známy adventný kalendár, ktorý bol urobený ručne, je z roku 1851. Dovtedy si ľudia robili po stene len kriedové čiary za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. Prvý tlačený kalendár vyrobil nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908, bol však bez otváracích okienok - nazval ho Mníchovský Vianočný kalendár. V roku 1921 Lang vyrobil adventný kalendár aj s malými okienkami na otváranie. Okienka naplnené čokoládou boli v predaji až v roku 1958. Takýmto adventným kalendárom sa tešia hlavne deti, ktoré si každý deň otvoria jedno okienko, kde nájdu nejakú tú maškrtu. Adventný kalendár je symbolom odmeny za dobré skutky.

Oblátky Oblátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oblátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, hoci nemusí veľmi chutiť pre svoju prirodzenú arómu. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom. Dnes sa už oblátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne v obchode. V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oblátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oblátok sprevádzali vinšom. Napríklad takýmto - Vinšujem vám šťastný Štedrý večer, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania!

Imelo Rastlina, ktorá je vždy zelená, pripadala tajomná už naším predkom. Rastie vysoko v korunách stromov a plody imela, ktoré sa podobajú perlám, dozrievajú práve v decembri. Ľudia doteraz veria, že imelo chráni pred ohňom alebo pred zlým duchom a že prináša veľké šťastie. Preto pobozkanie svojho partnera pod vetvičkou imela prináša trvalú lásku. Imelo však nemôže kupovať pani domu, ale musí ním byť obdarovaná - tak prinesie lásku a šťastie. Imelo prináša do domu šťastie, trvalú lásku a zaisťuje plodnosť.

Vianočná hviezda Nebeský jav, o ktorom hovorí aj Biblia. Priviedla troch mudrcov z východu až do Betlehemu. Mudrci išli za hviezdou, ktorá im ukázala cestu až k miestu narodenia Ježiša Krista. Hviezda symbolizuje neisté úseky života každého z nás, kedy treba ísť za svojím snom, až dosiahnete svoj cieľ. Hviezda ukazuje cestu.

Anjeli Tieto duchovné netelesné bytosti priniesli Márii posolstvo o príchode a narodení Ježiša Krista - Božieho syna. Anjeli rozprestierajú nad všetkými ľuďmi svoje ochranné krídla, pomáhajú im, a tiež ich chránia pred zlom. Mať v domácnosti akéhokoľvek anjela - malého, či väčšieho, skleneného, či hlineného,znamená dobro pre všetkých ľudí pri štedrovečernom stole. Anjeli sú zosobnením dobra.

BETLEHEM Betlehem alebo jasličky predstavujú zobrazenie svätej rodiny Jozefa, Márie a Ježiška. Stavali sa v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach, dokonca oveľa skôr ako vianočné stromčeky. Živý betlehem vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku zorganizoval vytvorenie živého betlehemu. Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá – osla a vola, našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Máriu a Jozefa. Dieťaťom bola bábka. Tento zvyk sa rozšíril po celom kresťanskom svete. Neskôr si ľudia do betlehemov pridávali postavy svojich blízkych. Po čase tento zvyk začal postupne upadať a dnes, keď sa prejdeš po obchodoch, opäť môžeš v nich objaviť papierový alebo drevený Betlehem.

Autor (zdroj): Z podkladov internetu spracovala Mgr. Oľga Kleinová