Hrad Ľupča patrí k najzachovalejším hradným architektúram na území Slovenska. Doposiaľ nemá komplexne spracovanú históriu. Hoci o tomto hrade, o jeho stavebnom vývoji, histórii, majiteľoch, či hradnej doméne vyšlo niekoľko čiastkových prác, zväčša vo forme kratších článkov v rôznych periodikách (odborno-populárnych aj vedeckých), ucelená syntéza, pojednávajúca o stavebnom vývoji hradu a jeho historickom vývoji, stále chýba.

Najpodrobnejšie sa dejinám hradu doposiaľ venovala maďarsky písaná práca Emila Jurkovicha Zólyomlipcse várának és uradalmának története (1929). Práca prináša niekoľko zaujímavých informácii o topografii hradu, jej majiteľoch, ale aj o celej doméne hradného panstva. Mnohé údaje o stavebnom vývoji hradu sú prekonané a je potrebné ich podrobiť kritike. Poslednou ucelenejšou prácou o hrade Ľupča je kapitola obsiahnutá v publikácii Hieronyma Oravského Slovenská Ľupča (1990). Väčšina poznatkov uverejnených v tejto práci bola prebratá z vyššie zmienenej monografie E. Jurkovicha, a preto neprináša zásadnejšie zistenia, či nové poznatky. Napriek tomu možno tento príspevok považovať za najucelenejšie slovensky písané spracovanie dejín hradu.

Spoločnosť Železiarne Podbrezová financuje obnovu hradu už druhú dekádu rokov. Za ten čas sa na hrade vykonalo množstvo unikátnych záchranných prác, o čom ste sa viacerí presvedčili na vlastné oči. Táto spoločnosť je príkladom toho, ako sa má robiť správna metodická obnova historickej pamiatky, ktorá je výlučne zameraná na zachovanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Popri nedostatočne spracovanej histórii hradu si tak zasluhuje väčšiu publicitu aj revitalizácia hradu, ktorá ho robí ešte krajším. Nech sa o nej dozvedia aj iní, pretože hrad je pomerne málo známy v porovnaní s inými hradmi na Slovensku. Obnova je navyše stále živá, preto jej opis umožňuje väčšiu autenticitu. Z iniciatívy majiteľa a investora obnovy hradu, aj z mojej osobnej iniciatívy a angažovanosti, (ako súčasný kastelán som hrdý na hrad, pretože som rodákom zo Slovenskej Ľupče a vďačný za jeho obnovu spoločnosti, v ktorej už pracujem pomaly desať rokov), vzišla požiadavka vytvoriť prvú veľkú monografiu pojednávajúcu o dejinách hradu s čo možno najširším spektrom záberu.

Mala by mapovať historický vývoj hradu (majitelia, významné udalosti späté s hradom, vývoj majetkovej domény hradu, či jeho využitie v jednotlivých obdobiach), stavebný vývoj hradu od najstarších čias do súčasnosti, aj pamiatkovú obnovu hradu od počiatkov záujmu o jeho konzerváciu, či neskôr obnovu. Súčasťou monografie by napokon mal byť aj praktický stručný sprievodca po hrade a jeho expozíciách. Zárukou tohto smelého cieľa bude početný autorský kolektív pod mojím vedením a vedením kolegu Dr. Ota Tomečeka, ktorý je historikom zaoberajúcim sa regionálnymi dejinami Ľupčianskeho panstva a jeho správneho centra hradu Ľupča. Súčasťou kolektívu autorov, popri ďalších historikoch, orientujúcich sa na konkrétne časové úseky (špecialisti na archívne fondy, dobové jazyky), budú aj realizátori výskumov a obnovy hradu (archeológovia, reštaurátori, architekti).



Siroty na hornom nádvorí hradu

Veľmi pozitívne hodnotím spracovanie témy dejín hradu až do konca 20. storočia. Keďže väčšina hradov na Slovensku sa premenila na ruiny, nebol dôvod v ich prípade spracúvať aj túto ich „novú“ históriu. Hrad Ľupča predstavuje iný prípad, keďže bol takmer neustále obývaný. Spracovanie najnovších dejín hradu tak môže byť zaujímavé aj z pohľadu metodického a metodologického, a teda prínosné aj z pohľadu výskumu hradných architektúr na Slovensku. Za obsahovo najoriginálnejšie považujem posledné podkapitoly pojednávajúce o časoch správy hradu banskou komorou k obdobiu sklonku existencie uhorského štátu a následnému vývoju udalostí v 20. storočí. Tieto obdobia v dejinách hradu neboli doposiaľ spracované (prevažne z politických a ideologických dôvodov) a preto predpokladám, že prinesú množstvo zaujímavých a doposiaľ nepublikovaných informácií. Vzhľadom na aktuálne spracované výskumy však možno podobné výsledky očakávať aj v prípade spracovania ostatných častí kapitol pojednávajúcich o starších dejinách hradu.

Posteľ F. Vešelényho z polovice 17. storočia

Chcete nám pomôcť? Výskum tejto jedinečnej publikácie bude ukončený na konci roku 2016 a v nasledujúcom roku bude publikácia vydaná. Chcem vás úctivo požiadať, ak máte materiál (pohľadnice, fotografie, listy, zápisky...) alebo iné skúsenosti so životom na hrade Ľupča a jeho blízkom okolí, podeľte sa o ne s nami! Pri svojom výskume som aj vďaka vám zistil, že hrad zažil pekné časy napríklad v období Československého štátneho sirotinca. Som rád, že som sa dozvedel o tom, ako ste ako chovanci tohto ústavu boli rozdelení do jednotlivých čeľadí a začínali svoje deň skorým ranným budíčkom, krátkou rozcvičkou, raňajkami, po ktorých nasledovalo vyučovanie a vo voľnom čase ste spomínali na svoje zážitky z futbalu, kúpania v Hrone alebo korčuľovania na hradných rybníkoch. Zaujímavé sú aj príbehy učňov Švermovych železiarní z Podbrezovej, ktorí mali na hrade v rokoch 1950 až 1952 zriadené učilište.

Potvrdili ste mi aj informácie o menej svetlých dejinách hradu, ako bolo zriadenie zaisťovacieho tábora na hrade v roku 1944. V tomto tábore malo byť okolo 160 až 200 uväznených. Inú internáciu (ženských reholí) zažil hrad v období rokov 1958 až 1989 v rámci komunistickej Akcie „R“. Na hrade sa vystriedali sestry Vincentky, Krížové, Marianky, anglické, Uršulinky, Satmárky a sestry Notredame. Veľa z vás si pamätá ako žili na hrade a pracovali na okolitých poliach, ale čím ďalej vás je menej a informácie sa pomaly vytrácajú. Preto sa s nami podeľte o svoje spomienky, ktoré sa pokúsime uchovať aj pre ďalšie generácie. Môžete mi zavolať na číslo 0 903 518 603, napísať na email: homola@zelpo.sk a samozrejme stretnem sa s vami rád aj osobne.

Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča