Jedine termín Veľkej noci sa riadi splnom mesiaca a preto v tomto roku prichádza veľmi skoro. Pre kresťanov je to najvýznamnejší sviatok vzkriesenia Ježiša Krista, pre Židov pamiatka oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva a pre ostatných sú to sviatky príchodu jari.

Na Veľkú noc sa stretáva kresťanská liturgia s ľudovými zvykmi, aj so židovskou tradíciou Pesach. Prípravám predchádzal štyridsaťdňový pôst, forma pokánia nielen pre kresťanov, ale aj pre ľudí vyznávajúcich iné náboženstvá.

Veľkonočný týždeň od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok bol v minulosti poznamenaný rôznymi rituálmi. Začal svätením bahniatok. V Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. V tento deň ľudia jedli zelené jedlá. V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia v presvedčení, že strigy mieria škodlivým vplyvom na dobytok, natierali dvere stajní kolomažou a cesnakom. V Bielu sobotu sa vyváralo a gazdinky chystali hostinu na sviatky. Veľkonočná nedeľa bola totiž považovaná za najvýznamnejší sviatok v roku, kedy sa nesmelo variť, dokonca ani nožom krájať.

Vo veľkonočnú nedeľu sa svätili jedlá, ktoré šli na sviatočný stôl. Stolovanie pripominalo Štedrú večeru. Medzi obradné jedlá patrila šunka a vajíčka. Prvým chodom slávnostného obeda bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil všetkým pri stole a hlavným chodom bolo jedlo z hydiny. Veľkonočný pondelok patril šibačom a oblievačom.

V mnohých rodinách sa objavia symboly veľkonočných sviatkov, čo svedčí, že Veľká noc zostala veľkou a vzácnou tradíciou aj dnes. Vyberme si zo symbolov týchto sviatkov to najlepšie a želajme si, aby sme ich prežili v zdraví a rodinnej pohode.