Dňom 1. januára 2016 bol menovaný do funkcie vedúceho odboru zásobovania Ing. František SCHOBER, ktorého sme požiadali o rozhovor: Čo vás motivovalo zamestnať sa v podbrezovských železiarňach? -Bolo to vlastne jednoduché. Po ukončení vysokej školy som mesiac prázdninoval, keď prišiel za mnou strýko, ktorý tu robil na personálnom oddelení, že potrebujú stavbárov. Nemal som predstavu, načo sú v Podbrezovej potrební stavbári. Tak som prišiel na pohovor a po päť možno desaťminútovom rozhovore s investičným námestníkom Ing. Vladimírom Sotákom, som si na druhý deň vybavoval vstup. A bolo to asi dobré rozhodnutie, keďže som v železiarňach aj dnes. Odvtedy uplynulo dvadsaťosem rokov, aké posty ste v priebehu tohto obdobia zastávali?

-Dňa 3. augusta 1988 som nastúpil na investičné oddelenie, do projekcie. Po dvoch mesiacoch práce som odišiel na ročnú základnú vojenskú službu. Po návrate som prešiel na realizáciu stavieb, ako stavebný dozor pri výstavbe novej elektrooceliarne, hlavne na vodojeme Bendíčka a vodnej nádrži Hnusno. Po ukončení výstavby nastala zmena, práce pre stavebný dozor bolo zrazu menej a keďže som nechcel cestovať po stavbách, tak som v roku 1994 prešiel do odboru zásobovania. Tu ma do spôsobu rokovania s dodávateľmi svojou ľubozvučnou záhoráčtinou zaučil Jozef Karas. Po odbornej stránke som pri nákupe žiaruvzdorných materiálov vyrastal za podpory Ing. Jozefa Švantnera z oceliarne. Z týchto dvadsiatich dvoch rokov v jednom referáte, som ešte dvadsať pôsobil ako zástupca vedúceho odboru zásobovania.

Prezradíte nám niečo zo svojho súkromia?
-Len veľmi stručne. Všetko dôležité sa udialo v roku 1988. Skončil som školu, nastúpil do práce a ešte sa aj oženil. Mám dcéru Luciu a syna Michala. K mojim záľubám patrí šport, a to hlavne futbal. Ten ešte aj teraz hrávam s partiou chalanov od 20 do 60 a viac rokov. Je to hlavne o relaxe a odbúraní stresu.

Za roky vášho pôsobenia v zásobovaní odbor prešiel mnohými, aj veľmi podstatnými zmenami, ktoré prácu posunuli značne vpred. Čo ešte považujete za dôležité?
-Keď som nastúpil do odboru zásobovania, hlavným pracovným nástrojom bol písací stroj (mali sme aj jeden elektrický), telefón, kde vytočiť nulku a smerové číslo bolo umenie, pero a zošit, kde sa zapisovali údaje pre rýchle vyhľadávanie o objednaných materiáloch. Postupne sa prešlo od jednoduchých počítačov až k dnešnému systému materiálovo-technického zabezpečenia (MTZ), ktorý bol spustený v roku 2004. V súčasnosti si tento systém vyžaduje inováciu. Jednou zo zmien, ktoré by som rád privítal, by bolo zrušenie objednávacích návrhov v papierovej podobe. Ušetrili by sme zopár stromov, ale hlavne by sme vedeli, v akom štádiu schvaľovania sa nachádza daná položka objednávacieho návrhu.

Čo pokladáte za prioritu týchto dní?
-V našom odbore sa koncom roka udialo niekoľko zmien. Mojím vymenovaním do funkcie sa prakticky zrušil referát 7 - nákup žiaruvzdorných materiálov. Znížil sa počet zamestnancov a nákup materiálov bol presmerovaný do ostatných referátov. Pevne však verím, že kolegovia túto zmenu zvládnu, zvyknú si na nové materiály a ich špecifiká pri objednávaní. Musia zvládnuť aj komunikáciu v podniku a s dodávateľmi tak, aby si za pár mesiacov nikto nespomenul, že sa uskutočnila nejaká zmena.

Vaše želanie na najbližšie obdobie?
-Aby sa čo najrýchlejšie skončilo toto obdobie neistoty, aby podnik získal dostatok zákaziek a aby sme sa všetci mohli po dobre vykonanej práci v zdraví venovať svojim rodinám, koníčkom.

Autor (zdroj): Viera Kúkolová