O niekoľko dní sadneme k slávnostne prestretému veľkonočnému stolu. V každej rodine prebiehajú tieto sviatky trochu inak, ale v podstate si väčšinou zachovávajú tradície svojich predkov. Zaujímalo nás, ako je to v rodinách našich spolupracovníkov a preto sme oslovili Vieru Fedorovú z ťahárne rúr. Jej zaujímavé podnety budú iste pre mnohých z vás dobrou inšpiráciou.

-Veľkonočné sviatky sú pre mňa a moju rodinu kresťanskými sviatkami, kde veľký dôraz kladieme na to, že to nie sú sviatky o jedle, ale o čistej duši a viere. Nie je preto potrebné stresovať sa, chystať veľkolepú hostinu, či pri upratovaní prevrátiť celý dom. Mali by sme na to zabudnúť, veď to nie je podstata sviatočných dní. Členovia domácnosti by mali robiť to, na čo sú v bežných dňoch zvyknutí. Variť to, čo im chutí, netreba sa naháňať, experimentovať, robiť veľmi náročné veci. Podstata je niekde inde, očistiť si dušu a z toho duchovného hľadiska v pokoji a rodinnej pohode prežiť Veľkú noc. Tomu podriaďujeme aj prípravy na tieto sviatky v našej rodine. V zimných mesiacoch si pestujem z rôznych semien zelené klíčky, ktoré sú nielen výživnou a zdravou potravou, ale môžu slúžiť aj ako dekorácia (zelený podklad predstavuje lúku, na ktorú položím veľkonočné vajíčka). K našim rodinným zvykom patrí, že na Zelený štvrtok konzumujeme všetko zelené, všetko čo dom dá – kapustu, špenát, strukoviny, pripravujeme napr. šalátovú polievku, halušky s kapustou... Veľký piatok je pre katolícku cirkev dňom veľkého pôstu, t.j. detoxikácie – očisty tela. V tento deň jeme striedmo. Pôst dodržiavame tak, že si niečo doprajeme z našich vlastných výrobkov: mlieko, mliečne výrobky – napr. vlastné syry, prípadne urobíme halušky, či zemiaky s kyslou kapustou. Jedlo by malo byť diétne, ale aj zdravé. Telo si tak pripravíme na oslavu Veľkej noci, aby bola po tom odriekaní niečím výnimočným a aby sme si ju mohli pripomínať. V Bielu sobotu nesmú chýbať vajíčka, symbol znovuzrodenia života. Pripravujeme zemiakový šalát (s množstvom zeleniny, cibuľky, pažítky, petržlenovej vňate). K šalátu nesmie chýbať údená šunka, prípadne rezne alebo to, čo má kto rád. Pečieme koláče, každý rok jarné rezy a pečené čokoládové vajíčka s bahniatkovým dekórom. Varí a pečie v tento deň celá naša rodina a potom sa v nedeľu a pondelok môžeme venovať duchovnu, zúčastňovať sa svätých omší a doma utužovať rodinné vzťahy. Na pondelok pre kúpačov pripravujeme koláče, veľkonočné vajíčka, či klasické obložené misy s vajíčkami, údeným mäsom alebo zeleninové.
V súčasnosti už Veľkonočný pondelok na dedinách nie je ako za mladi, keď dievčatá kúpačov rátali na tucty. Navštevujú sa len najbližšie rodiny. Už pri príprave pohostenia pre nich si uvedomujeme, že všetci sú v tieto dni presýtení jedlom a preto nepripravujeme veľké množstvo stravy, ktorú by sme museli dojedať celý nasledujúci týždeň. Držíme sa pravidla, že menej je viac, a viac ako 80 percent toho čo zjeme, by mala tvoriť zdravá strava. Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo. Ostatné jedlá, okrem zdravej stravy preto konzumujeme s mierou a držíme sa zásady, neprejedať sa. Na stôl vyložíme aj ovocné misy, jadierka alebo oriešky. Hoci som pred piatimi rokmi zmenila stravovacie návyky a prešla na zdravú živú stravu, počas sviatkov robím výnimku a zo všetkého si niečo dám, veď o tom sú. Dopriať si treba, ale nie 365 dní v roku, pretože chorôb je veľmi veľa a jedlo môže byť pre telo niekedy aj jedom.




Prejedanie sa je to najhoršie čo pre náš organizmus robíme. Všetko treba jesť v malých dávkach a doplniť čerstvou zeleninou a ovocím. Živá strava je surová, nevarená, pripravovaná z ovocia, zeleniny, strukovín cez klíčky bohaté na enzýmy, až po semiačka. Z množstva receptov k zdravej výžive Viery Fedorovej vyberáme:

Veľkonočná studená misa
Suroviny: 5 – 6 veľkých farebných paprík, 1 balenie syrokrému, 1/8 masla (100 – 150 g), 8 vajec, 150 g šunky alebo salámy, 4 – 5 šalátových alebo špenátových listov, štvrtina brokolice. Na výzdobu 2 uvarené mrkvy alebo červená reďkovka.
Postup: vajcia uvaríme na tvrdo a 3 najkrajšie odložíme na ozdobné kuriatka. Päť vajec prekrojíme, žĺtka rozotrieme v mise a bielka nakrájame na drobno. K žĺtkom pridáme syrokrém a zmäknuté maslo, jemne dosolíme. Potom pridáme nakrájané bielka a nadrobno pokrájanú šunku. Premiešame a naplníme papriku. Odložíme aspoň na hodinu do chladničky. Plnenú papriku nakrájame na šikmo na 1 – 2 centimetrové hrubé ovály, ktoré poležiačky položíme na misu vyloženú zelenými listami. Pomedzi papriky zapichneme malé ružičky brokolice. Tri vajíčka zdobíme – čiernym korením (oči) a mrkvou (zobáčik kuriatka) a položíme na misu. Dozdobíme mrkvou alebo reďkovkou.

Brokolicový koláč bez múky
Suroviny: 1 brokolica, 1 biely jogurt, 4 vajcia, kuracia šunka, korenie (bylinky), soľ, strúhaný tvrdý syr.
Postup: brokolicu naparíme, nakrájame na menšie kúsky a necháme vychladnúť. Pridáme jogurt, rozmiešané vajcia, nakrájanú šunku, soľ, korenie a premiešame. Navrstvíme do vymastenej zapekacej misy alebo vystlanej papierom. Pečieme pri 180 – 200 stupňoch Celzia pätnásť minúť a tesne pred dopečením posypeme postrúhaným syrom.
Tip: namiesto šunky môžeme pridať restované kuracie mäso.


Cviklové čipsy
Surovú cviklu aj so šupkou umyjeme a na strúhadle na uhorky strúhame tenké plátky. Rozložíme ich na plech vystlaný papierom na pečenie, jemne posypeme soľou alebo bylinkami a sušíme v rúre asi hodinu, pri teplote 100 – 150 stupňov Celzia. Hotové pripomínajú lupienky z ruží.

Fitnes keksy
Suroviny: 2 banány, 1 šálka ovsených vločiek (80 g), podľa chuti doplníme sušeným ovocím, kokosom, mandľami, orechmi, kakaom.
Postup: banány a ovsené vločky zmiešame, pridáme podľa výberu sušené ovocie, orechy. Cesto navrstvíme na plechu vystlanom papierom na malé placky, ktoré pečieme 12 – 15 minút pri teplote 180 stupňov Celzia.



Autor (zdroj): Viera Kúkolová