Dňa 19. marca 2016 sa prvýkrát rozhoreli signálne ohne na vrcholkoch hôr v okolí Sásovej, Nemiec, Ponickej huty, Balážov, Podkoníc, ale aj Slovenskej Ľupče. Cieľom podujatia bolo prepojiť tieto miesta pomocou svetelného signálu, čím by sa nadviazalo na pradávnu techniku využitia ohňa k prenosu správ z kopca na kopec. Ohne na kopcoch boli zároveň symbolom a oslavou jarnej rovnodennosti, s ktorou je spojený príchod jari.

Súvislosť medzi podujatím a históriou sa ukazuje už v názve „Keltský telegraf“. Kelti žili v hlbokom súlade s prírodou, ktorú uctievali a rešpektovali. Prostredníctvom rituálov vzdávali hold zemi, najmä počas dní spojených s cyklami mesiaca a slnka. Kelti svoje útočiská, tiež nazývané hradiská, budovali na vyvýšených miestach a základná komunikácia medzi týmito miestami prebiehala práve pomocou signálnych ohňov. V spojitosti s hradom Ľupča sú zaujímavé písomné zmienky zo 16. storočia, ktoré hovoria o tzv. „protitureckom telegrafe“. Bol to dômyselný systém obrany stredného Slovenska, na ktorom sa dohodli zástupcovia banských miest v Banskej Štiavnici. Z dokumentu priamo citujem 5. bod „Aby bol vpád nepriateľa zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa, a to: na vrchu Čabraď, ďalšie ohne na vysokom vrchu zvanom Hohenstein pri Ľubietovej, na panstve Ľupča na Ostrom vrchu oproti Lučatínu. Také výstražné ohne má mať každé mesto a panstvo vo svojom okolí, majú ich chrániť čestní ľudia a v prípade vpádu a nebezpečenstva, podľa dohodnutého poriadku, ich zapáliť a aj výstrelmi dať znamenie“. Môžete vidieť, že to bol prepracovaný systém svetelnej a zvukovej signalizácie, ktorý upozorňoval na obozretnosť a pomerne presný pochyb nepriateľských vojsk.

Aj na základe týchto historických súvislostí som prijal ponuku organizátorov podujatia, aby som sa stal strážcom stanovišťa za hradom Ľupča. Po komunikácii so starostom Slovenskej Ľupče Ing. Macákom bol zabezpečený dozor DHZ Slovenská Ľupča nad priebehom podujatia a ďalšie náležitosti. Chýr o akcii za hradom sa rozšíril vo veľmi rýchlom čase a tak som mal na stole ponuku od pani Debnárikovej na vystúpenie detského folklórneho súboru Dratvárik. V sobotu ráno som sa spolu s priateľmi pustil do prípravy stanovišťa. Rozdelili sme sa na dve skupiny, kde prvá čistila okolie hradu a takto získané drevo sme použili na signálnu vatru. Druhá skupina pripravovala ohnisko na čaj, provizórne sedenie a hlavne, varila guláš.

Postupom času prichádzali okoloidúci a na prekvapenie, na naše stanovište prišli ľudia v hojnom počte. Našťastie, gulášu sme mali dosť pre každého. Priebeh akcie hodnotím pozitívne, čoho dôkazom je účasť viacerých do neskorých večerných hodín. Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli a podieľali sa na organizovaní tohto podujatia. Do budúcnosti treba určite zo strany hlavných organizátorov doriešiť potrebné povolenia na organizovanie takéhoto typu podujatia v dostatočnom časovom predstihu. Verím, že o rok zapojíme do aktivity širšie spektrum dobrovoľníkov, pomocou nich vyčistíme okolie hradu a zároveň vytvoríme zaujímavé podujatie, ktoré bude šíriť dobré meno o hrade a ľuďoch žijúcich pod jeho múrmi.

Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola – kastelán hradu Ľupča