Právo na usporiadanie jarmokov v stredoveku dostávali od kráľov iba výsadné mestá vo svojich výsadných listinách, v ktorých boli presne uvedené dni ich konania. Jarmok v Slovenskej Ľupči sa v tomto roku uskutoční v sobotu, 14. mája. V rámci intenzívnej spolupráce s obcou sa Železiarne Podbrezová a.s. rozhodli už tretí rok po sebe otvoriť brány hradu Ľupča pre všetkých záujemcov o prehliadku tejto kultúrnej pamiatky. Správa hradu sa na toto podujatie pripravuje už dlhšie obdobie, pretože je to z organizačného hľadiska jeden z najťažších dní v roku, v oblasti poskytovania lektorskej činnosti. Prehliadky hradu sú naplánované v pravidelných intervaloch od 10. do 15. hodiny, kedy prebehne posledná prehliadka. Veríme, že v rámci rešpektovania interných bezpečnostných predpisov objektu vyhovieme každému záujemcovi o vstup a prekonáme vysokú návštevnosť z minulého roka, ktorá predstavovala 513 návštevníkov.

Tradícia turíčneho jarmoku v Slovenskej Ľupči je spojená s listinou kráľa Ferdinanda I., ktorú vydal v Bratislave 14. februára 1546. Kráľ touto listinou povolil organizovanie turíčneho jarmoku a trhu. Nasledujúceho dňa (15. februára) ďalšou listinou povolil aj iné trhy. Ľupča tak mohla už v roku 1546 organizovať dva jarmoky, jeden veľký trh a týždenné trhy. Stala sa tak známym jarmočným mestečkom a strediskom pre obce z okolia až po Podbrezovú, vrátane Ľubietovej. Z okolitých dedín chodili ľudia na ľupčianske jarmoky a trhy kupovať, ale hlavne predávať. Na trhoch ponúkali najčastejšie hydinu, strukoviny, vajíčka, med, ovocie, zeleninu, domáce klobásy, jaternice, tlačenku, údeniny a iné výrobky z mäsa. Z remeselných výrobkov to boli rôzne látky a plátna, modrotlač, barchet, angín, batist, brokát, cajk, flanel, glot, súkno, sypkovina, rôzne štofy, vatelín a iné látky, úžitkové predmety z dreva, textilu, kože, kožušín, keramiky. Špeciálne miesto na „pľaci“ mal vyčlenený trh z hospodárskymi zvieratami. Súčasťou ľupčianskych jarmokov bývali aj kočujúce cirkusy, kolotoče, hojdačky a neskôr aj strelnice. Jarmoky sa občas vynechali, ale správy o nich máme ešte dokonca z obdobia predmníchovskej republiky. Jedno vieme však iste, že kupujúci a predávajúci sa zvyčajne zastavili v hostinci, kde sa zabávali a pili oldomáše. I v dnešnej dobe je tomu tak.