Súčasťou pripravovanej knihy o hrade Ľupča budú aj rôzne zaujímavosti, ktoré dopĺňajú, a hlavne osviežujú základnú dejovú líniu. Jeden z týchto textov sa venuje významnému rakúskemu maliarovi Thomasovi Enderovi, ktorý svojím štetcom zachytil aj hrad Ľupča. Krajinkár Thomas Ender (1793 - 1875) pochádzal z Viedne. Už na Umeleckej akadémii Svätej Anny sa venoval krajinomaľbe a od roku 1810 ho viedol známy akvarelista Laurenz Janscha. Získaním ceny akadémie si zabezpečil podporu kniežaťa Metternicha a v úlohe maliara sa dokonca v rokoch 1817 - 1818 zúčastnil expedície do Brazílie. Po uzavretí manželstva s Therese Árvay sa im narodil syn a neskôr dcéra. V roku 1837 bol vymenovaný za profesora krajinomaľby na Viedenskej akadémii vied, kde pôsobil až do roku 1850.

S Uhorskom sa Ender lepšie zoznámil počas cesty po Dunaji, kde bol ako dvorný maliar arcikniežaťa Jána členom jeho sprievodu. Počas plavby získal nové kontakty, na základe ktorých v šesťdesiatych rokoch navštívil Uhorsko. Akvarely zachytávajúce horné Uhorsko vytvoril prevažne v rokoch 1861 – 1863 a takmer všetky pochádzajú zo súkromnej zbierky grófa Jánosa Waldsteina – Wartenberga, ktorý bol právnikom, županom Užskej stolice, amatérskym maliarom a zberateľom umenia. Gróf sa s Enderom zoznámil pravdepodobne pri stavbe železničnej trate z Košíc do Oderbergu, na ktorej sa inžiniersky podieľal Enderov syn. Dôkazom ich priateľských vzťahov sú maľby Waldsteinovych statkov, kaštieľov, ale aj rodových majetkov jeho príbuzných, či známych, ktoré pre neho Ender namaľoval.

Počas cesty po Uhorsku sa Ender stal hosťom aj v kaštieli Medňanských v Strážkach, kde mentorsky vplýval na významného maliara Ladislava Medňanského, v tom čase ešte len dieťa. Práve odtiaľto Ender uskutočnil svoje cesty do Vysokých Tatier. Enderove akvarely zo severných a východných končín Uhorska (Slovensko, Maďarsko, Ukrajina a čiastočne aj Poľsko) zachytávajú malebné roviny, potoky, plesá, štíty hôr, hrady, kaštiele a dedinské, ba dokonca aj mestské prostredie s parkami. Kolekcia obsahuje 220 akvarelov a v roku 1896 ju gróf Waldstein daroval Akadémii vied v Pešti. Je uložená v zbierkach rukopisov pod číslom Ms 4409. V tejto rozmanitej kolekcii sa nachádzajú aj tri obrazy zachytávajúce hrad Ľupču z rôznych uhlov. Pohľad na údolie Hrona spod Šupína prezrádza veľa o topografii obce a okolitej krajiny. Obraz bol namaľovaný z cesty v blízkosti skaly, poza ktorú viedla odbočka na Poniky. Ďalší akvarel zachytáva hrad s mohutnou Korvínovou lipou v smere od Brezna. V podhradí sú situované budovy, ktorým dominuje hradná pivnica. Vysokú výpovednú hodnotu má pre nás pohľad z dolného nádvoria, pretože sprostredkúva podobu hradu tesne po ničivom požiari v roku 1960. Horný hrad je namaľovaný v pomerne dobrom stave, v porovnaní so zdevastovaným dolným nádvorím, kde bola poškodená dokonca aj pivničná klenba v západnej časti hradného areálu.




Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča