Pracovníci šiestich regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) z Banskobystrického kraja vykonali od 23. marca do 6. apríla 2017 celkovo 527 kontrol v 523 zariadeniach spoločného stravovania (vrátane zariadení poskytujúcich stravovanie pre deti a mládež) s cieľom vysledovať mäso brazílskeho pôvodu a výrobky z neho. Okrem toho oslovili 226 stravovacích prevádzkarní prostredníctvom mailov alebo telefonicky.

Kontroly boli a sú zamerané na vysledovanie pôvodu mäsa a mäsových výrobkov a jeho dodávateľov. „Podľa zistení, prípadne výsledkov laboratórnych analýz ukladáme príslušné opatrenia buď priamo na mieste – na stiahnutie mäsa z použitia na prípravu pokrmov alebo sa pozastavuje mäso do doby potvrdenia jeho zdravotnej neškodnosti. V 187 zariadeniach spoločného stravovania v BBK bolo zistené mäso, ako aj mäsové prípravky pôvodom z Brazílie v celkovom množstve 3972,5 kilogramu. Najčastejšie šlo o mrazené kuracie prsia solené a mrazené kuracie pečienky“, uviedol regionálny hygienik RÚVZ v Banskej Bystrici prof. Cyril Klement. Pri tejto príležitosti odborníci verejného zdravotníctva upozorňujú na dodržiavanie hygienických všeobecne platných zásad pri príprave pokrmov (aj v domácnostiach) zo surovín rôzneho druhu a pôvodu, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula do 10 zlatých pravidiel.

	Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami: 1. Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť. 2. Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70 stupňov Celzia počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti). 3. Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie. 4. Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 stupňov Celzia) alebo v chlade (pod 10 stupňov Celzia). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10 stupňov Celzia a mikroorganizmy sa pomnožia. 5. Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia. 6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod. 7. Umývanie rúk je nutné začať pred prípravou potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat. 8. Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote. 9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy. 10. Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.

Autor (zdroj): RÚVZ BB