Vyzrebovanie jarnych zapasov druholigovej Podbrezovej
16. kolo 3.3. o 10.30
SK Slovan Bratislava “B” – ZP Sport Podbrezova
17. kolo 9.3. o 14.30
SK Bukocel Vranov nad Toplou – ZP Sport Podbrezova
18. kolo 16.3. o 15.00
ZP Sport Podbrezova – SKP Devin
19. kolo 23.3. o 15.00
FC Rimavska Sobota – ZP Sport Podbrezova
20. kolo 30.3. o 15.00
ZP Sport Podbrezova – STEEL Trans Licartovce
21. kolo 6.4. o 15.30
SK ZSNP Ziar nad Hronom - ZP Sport Podbrezova
22. kolo 13.4. o 15.30
ZP Sport Podbrezova – Spartak Trnava
23. kolo 20.4. o 16.00
DAC 1904 Dunajska Streda - ZP Sport Podbrezova
24. kolo 27.4. o 16.00
ZP Sport Podbrezova – MFK VTJ Topolcany
25. kolo 4.5. o 16.30
Dukla Banska Bystrica - ZP Sport Podbrezova
26. kolo 11.5. o 16.30
ZP Sport Podbrezova – FC Nitra
27. kolo 18.5. o 17.00
VTJ Koba Senec – ZP Sport Podbrezova
28. kolo 25.5. o 17.00
ZP Sport Podbrezova – HFC Humenne
29. kolo 1.6. o 17.30
NCHZ Novaky - ZP Sport Podbrezova
30. kolo 8.6. o 17.30
ZP Sport Podbrezova – Calex Zlate Moravce
Bez problemov zvitazili
Vo stvrtok 14. februara odohrali hraci STK Predajna
v domacom prostredi dalsi zapas II. triedy stolnotenisovej sutaze okresov B. Bystrica
a Brezno, ked ich superom bola Cobra B. Bystrica. Domaci sa opierali hlavne o hru a body
Matusa Spaleka a Petra Kordulica a po vyrovnanom zaciatku nakoniec aj v pozmenenej
zostave nad superom bez problemov zvitazili.
Vysledok: STK Predajna – Cobra B. Bystrica 13:5, body domacich: Spalek 4,5;
Kordulic 4,5; Belko 2,5; Vanik 1, Chromek 0,5.
V priebehu troch tyzdnov sa volejbalisti Petrochemy Dubova
stretli s Matadorom Puchov druhykrat a druhykrat prehrali (15, 17,16).
Da sa povedat, ze nic nove. Puchov sice v tyzdni taktiez prehral hladko 3:0 po
stvrtfinale Top Teams Cupu v polskej Czesztochowej, vedel sa vsak skoncetrovat a podat
vyborny vykon. Naproti tomu uradujuci majster prepadol na celej ciare od podania (desat
pokazenych servisov), cez prijem superovho podania, ktory dal 10 es, cez slabu obranu na
sieti i v poli, utocnu fazu, v ktorej bol tiez markantny rozdiel medzi tymito
druzstvami v prospech Puchova, az po rozne vyhovorky typu “nesedia nam lopty” (v
Puchove sa hralo so znackou Mikasa, pretoze hraju europsku sutaz a Dubova hrala so znackou
Gala). Zranenia a choroby postihli aj Puchov, a predsa podal vyborny vykon. Treba si
uvedomit, ze chyba Jankovic, Vavrek, Moiseenko, ale hraci, ktori su, maju tiez predpoklady
na lepsie vykony a teraz maju moznost dokazat to.
Na stretnuti bol aj reprezentacny trener Pavel Tresnak, ktory musel mat zmiesane
pocity, hlavne z vykonu majstrovskeho celku a tazko si mohol niekoho vybrat. Este je cas
na konsolidaciu a zdravo sa sportovo pripravit na dalsie boje. Zostava: Turiansky, Gal,
Kmet, Vanik, Skladany, Prochazka, (libero Harvanek, Janusek, Jonak, Murgas).
Dalsi majstrovsky zapas odohra Petrochema Dubova na domacej palubovke v sobotu 23.
februara o 16. hodine proti PU Presov.
Vladimir Urban
...
- Puchov 3026 485:2556
- Dubova 3023 773:3953
- VKP3 30171363:4647
- Presov 30171365:5447
- Myjava 30151557:5245
- Zilina 30131751:7143
- Humenne 30 72336:7837
- Zvolen 30 22823:8832
Cez vikend sa v kolkarni v Podbrezovej uskutocnil
medzistatny zapas muzov a zien Slovensko - Cesko.
V sobota 16. februara: muzi : Slovensko - Cesko 5846: 5756,
najlepsi vykon I. Cech 1044, T. Marancak 997, zeny
Slovensko - Cesko 2720: 2664, najlepsi vykon A. Kulichova 480, H.
Kropacova 489.
V nedelu 17. februara - dvojice muzov: najlepsie vykony Slovenska R. Foltin a I.
Cech 1968, najlepsie vykony Ciech Z. Gartus a P. Holy 1983, dvojice zien:
najlepsie hracky Slovenska O. Demikatova a E. Koisova 905, Ciech L. Bukovska a H. Kopacova
911.
Ani slovenske a ani ceske druzstva nesplnili ocakavania. U hracov Slovenska,
reprezentantov ZP Sport Podbrezova zohral svoju ulohu fakt, ze hrat pred domacim publikom
sa nie vzdy vydari, ked sa niekto chce vytiahnut pred domacimi fanusikmi. Po organizacnej
a spolocenskej stranke bolo toto podujatie na vysokej urovni, o com svedcia uznanlive
slova prezidenta Slovenskeho kolkarskeho zvazu Stanislava Kubanka.
Jan Daucik
Snoubording – sport pre mladych
V 70. a 80. rokoch minuleho storocia jazda na
snouborde (snehova doska) zaznamenala burlivy rozvoj ako carvingove lyzovanie v 90.
rokoch. Mladez zacala vidiet v tomto druhu sportu to, co nemoze zazit v ludskej
spolocnosti. Je to volnost, nepredpisany pohyb v lubovolnom terene, ktory vsak
vyzaduje velku davku umenia.
Z diskusii s mladymi ludmi jednoznacne vyplyva, ze odbornej literatury
pre jazdenie na snouborde je velmi malo a je takmer nedostupna. Preto treba po
konzultaciach s odbornikmi v lyziarskej skole Tale a. s. a v Klube sportu
pre vsetkych poskytnut vsetkym zacinajucim, ale aj pokrocilym snoubordistom pomoc pri
zorientovani sa v danej problematike, pre ktoru nam poskytla redakcia Horehronia
priestor.
Historia snoubordingu
Zakladny kamen tohto noveho, priam zivelne sa siriaceho sportu polozili pribojovi
surfisti zo zapadneho pobrezia Spojenych statov. V roku 1965 si Tom Sims, majster
sveta v jazde na skateboarde, pripevnil drevenu dosku gumenymi povrazmi a svoj
vynalez hned otestoval. Dalsi American, Sherman Poppen, “prezil” zjazd na
upravenom pribojovom surfe, ktory nazval snurfer. K tymto vystrelkom boli vsak
vyrobcovia nevsimavi, kym neprisiel Jack Burton. V roku 1977 predstavil prveho
predchodcu dnesnych dosiek. Zalozil vlastnu firmu na vyrobu snoubordov. Po tazkych
zaciatkoch, kedy sa predaj len pomaly rozbiehal, sa firma Burton stala jednickou na
svetovom trhu vdaka tradicii a skusenostiam. Iny zanietenec, Dmitrij Milovich z USA,
vyrabal dosky z polyesterovej zivice uz v rokoch 1969 – 70. Neskor
technologiu vylepsil a vymenil zivicu za epoxid a sklene vlakna. V roku 1975 spustil
seriovu vyrobu. Avsak vysoke naklady na vyrobu prinutili Milovicha neskor firmu zavriet.
Postupne vznikali dalsie a dalsie firmy, ktore vytvorili ovzdusie konkurencie vhodne pre
rychle napredovanie technologie vyroby a tym aj kvality vyrobkov. Vznikli snoubordy
s makkym viazanim na freestyle. Zacali sa montovat ocelove hrany a teflonove
sklznice. Najosvedcenejsim sa stalo drevene jadro. Casom snoubord dobehol lyze, pokial ide
o kvalitu a preciznost technologie, pouzivanych materialov, ale aj popularitu hlavne medzi
mladymi ludmi. Ruka v ruke s vyrobou dosiek sa rozbehli vyroba a obchod so
snoubordovymi topankami, viazanim, oblecenim a roznymi specialnymi doplnkami.
Vyselektovala sa jedinecna snoubordova moda, rec, filozofia, kultura, literatura. Ludi
zlakal pocit volnosti a neviazanej radosti, ktoru tento sport hojne poskytuje. Vznikali
prve discipliny, v ktorych si najlepsi jazdci mohli porovnat svoje kvality. Prve
preteky v Colorado Springs v USA v roku 1971 vyhral uz spominany Tom Sims.
V roku 1986 sa v Livigne konal europsky zraz vsetkych snouborderov. Tato
tradicia sa zachovala a v roku 1987 boli zorganizovane prve majstrovstva sveta
v St. Moritz a Livigne. Bol zalozeny klub snouborderov, zdruzenie ucitelov a
cvicitelov, zacali vznikat narodne snoubordove zvazy. Od roku 1988 prebieha kazdorocne
svetovy pohar, ktory zacala organizovat Medzinarodna snoubordova asociacia (ISA) zalozena
v roku 1989. Tu v roku 1991 vystriedala nova Medzinarodna snoubordova federacia
(ISF), ktora organizuje vacsinu snoubordovych podujati na celom svete. Medzinarodna
lyziarska federacia reagovala na rychly rozvoj tohto pribuzneho sportu a od roku 1994
organizuje svoj svetovy pohar. Prvymi olympijskymi hrami, kde sa snoubord predstavil ako
sutazna disciplina, bola olympiada v Nagane v roku 1998, kde sa pretekalo
v obrovskom slalome a U – rampe.
Vystroj a udrzba
Podla oficialnych pravidiel Medzinarodnej snoubordovej asociacie je snoubord
definovany takto: “Snoubord je specialna doska urcena na klzanie po vsetkych druhoch
snehu. Viazanie je namontovane v sikmom uhle k pozdlznej osi dosky. Obuv sa
nesmie navzajom prekryvat. Minimalna sirka dosky s efektivnou hranou neprevysujucou
135 cm je 14 cm, pri doskach s hranou dlhsou ako 135 cm je minimalna sirka 16 cm.
Pouzitie poistneho remena alebo brzdy je povinne.” Volba snoubordu: snoubord si
vacsinou volime podla discipliny, na ktoru sa chceme specializovat a podla individualneho
stylu a vlastnych preferencii. Pri vybere snoubordu ma velky vyznam vaha jazdca, pretoze
dlzka snoubordu je zavisla prave od nej. Pre kazdu disciplinu je urcena ina kombinacia
dlzky snoubordu a vahy jazdca a je vacsinou udavana vyrobcom.
Kresba...
Dlzka snoubordu sa pohybuje medzi 120 a 180 cm. Kratsie su urcene pre deti a
lahsich snoubordistov. Najbeznejsia dlzka je 145 – 165 cm. Sirka snoubordu –
maximalna sirka (najcastejsie pri spicke) vacsiny snoubordov je 26 – 32 cm. Spodna
hranica sirky dosky je dana dlzkou podrazky topanky a uhlom viazania. Minimalna sirka
dosky pri efektivnej hrane do 135 cm je 14 cm, nad 135 cm 16 cm. Sirsie dosky maju
v hlbokom snehu vacsi vztlak a neponaraju sa do snehu, na zjazdovke su vsak pri
rychlej zmene hran tazsie ovladatelne. Vykrojenie popisuje vztah sirky
spicky a paty k sirke stredu snoubordu. Cim je vykrojenie vacsie, tym uzsia je
stredna sirka vo vztahu ku spicke a pate. Vykrojeniu sa podrobnejsie venujeme
v nasledujucich kapitolach. Spicka a pata – ich tvarom sa lisia
jednotlive druhy snoubordov. Allroundbord a freestylebord maju dlhsiu plochu spicky a
paty, racebordy maju spicku kratsiu a vyssiu. Kratka spicka ma vacsiu stabilitu, dlhsia
umoznuje vacsi vztlak v hlbsom snehu. Pri tvaroch paty sa vyuziva roundtail pri
freestyle a freeride bordoch a squashtail alebo square pri ostatnych bordoch. Pozdlzny
profil urcuje scoop, rocker a priehyb.
Rocker oznacuje zahnutie paty. Pri freestylebordoch je relativne
velky, pri allroundbordoch stredny a pri racebordoch velmi maly. Scoop oznacuje
zakrivenie spicky. Rozdiel spociva predovsetkym v dlzke zakrivenia. Racebordy maju velmi
kratky scoop, naopak freestyle a allroundboardy ho maju dlhsi. Pri kratkom scoope ma bord
dlhsiu efektivnu hranu, pri rovnakej dlzke bordu. Camber (priehyb) je
zakrivenie snoubordu medzi scoopom a rockerom. Podla druhov snoubordov sa pohybuje mezi 5
a 20 mm.
Mgr. Vladimir Libic |
