Milos Vlcek, zivnostnik, Pohronska Polhora:

- Som sukromny podnikatel a poviem vam, je to bieda. Faktury mi nepreplacaju a ja mam este dakomu darovat jedno percento z dane? Ved sami sa nemame z coho uzivit. Pred desiatimi rokmi, ked som zacinal, to bolo inaksie. Dnes si musite sami vsetko kupit. Komu dat to jedno percento? Velmi budem uvazovat o tom. Keby sa to dalo tak, ze dane, co platim statu, investujem napriklad do zdravotnictva alebo skolstva. Ale jedno percento nevytiahne nikoho z biedy.

Maria Wagnerova, poistovacia poradkyna, Drabsko:

- Zamestnana som v poistovni a u nas sa organizoval program na podporu odborov, takze tam som venovala moje jedno percento. Cize oslovili ma v praci a ja som s tym suhlasila. Myslim si, ze to pomoze, ostane to vo firme. Keby nie sem, bola by som to venovala na skolstvo, ale prisli neskor.

Michal Marcinko, elektromechanik, Podbrezova:

- Som clenom cyklooddielu Dumbier a tam som dal jedno percento z dane. Pojde to na ceny detskeho maratonu v Osrbli. Inac, myslim si, ze je to dobra vec. Clovek si moze zadelit, kde peniaze zo svojich dani da. Nielen statu, ktory ich rozdeli, na co chce.

Anna Malecka, sukromna podnikatelka, Pohorela:

- Pocula som o tom, ale este som sa nerozhodla, komu ho venujem. Hadam to bude zdravotnickym zariadeniam alebo skolstvu. Dnes je vsade potrebna kazda koruna.

Lydia Psenkova, referentka, Brusno:

- Je to dobra vec. Peniaze sa zidu ludom, ktori ich potrebuju. Inaksie by im ich stat asi nedal. Venujem ich socialne slabsim alebo sportovemu klubu. Uz som aj nieco zistovala, ale pockam, este je cas.

Milan Blazecka, robotnik, Hronec:

- O tom, ze jedno percento z dane mozem venovat, som uz pocul, ale este som sa nerozhodol komu. Nerozmyslal som nad tym. Je to dobre, pretoze mozem dat tam, kde sa rozhodnem, ajke´d len trosku. Ovplyvnim, kde sa davaju peniaze. Ostane to v okrese a nepojde statu.

Co odkryl sneh

Zima pomaly odovzdava svoju vladu. Sneh, ktoreho bolo hojne, zmizol a odkryl vsetok neporiadok, co pod nim lezal. Hoci pracovnici na verejnoprospesnych pracach niekolkokrat upratovali, vsade, kde sa pozrieme, je samy papier z cukroviniek a igelitovych vrecusok i plastovych flias. Tieto vsetky predmety patrili do kontajnerov a nie na verejne priestranstva okolo ciest a pred panelakmi. Ako priklad uvadzam priestranstvo smerom k Zakladnej skole na Mazornikove, kde je toho cim dalej tym viac. Ked idu deti do skoly a zo skoly, obaly – papiere hadzu od seba prec. Preco by ich nemohli dat do kontajnera? A keby len to, ale odhodia cely rozok niecim naplneny alebo okruzky chleba.
Nie je to skoda? Mali by sme ich my rodicia i stari rodicia poucit, ze na vyrobenie krajca chleba alebo rozka treba rolnikovi – druzstevnikovi vynalozit urcite mnozstvo prace, aby dorobil zrno na muku, z ktorej sa pecie chlebik kazdodenny. Taketo nehorazne veci nerobia len deti, ale i dospeli a je im jedno, ci je priestranstvo okolo obydlia ciste alebo plne smeti. Vyzera to tak, akoby cela republika bolo jedno velke smetisko. Ochrancovia prirody a krajiny boli mapovat situaciu: ciernych skladok je neurekom aj okolo zeleznicnej stanice Brezno mesto a popri ceste smerom k Baldovskemu mostu. Najprv je to mala kopka smeti a potom sa tam uklada rozny odpad. Mali by sme byt disciplinovanejsi a dbat o svoje okolie, ved je to vizika nas vsetkych, v akom prostredi zijeme. Alebo nie?

Dakujeme ...

Vyjadrujem uprimne podakovanie zachrannej lekarskej sluzbe a urazovemu chirurgickemu oddeleniu, MUDr. Petrovi Saktorovi a ostatnym lekarom a zdravotnym sestram v Nemocnici s poliklinikou v Brezne za ich starostlivost pocas mojej hospitalizacie koncom februara a zaciatkom marca.

V. L., pacientka z Brezna

...

Velke podakovanie patri soferovi Miroslavovi Smidovi, ktory mal v pondelok 4. marca pochopenie pre vsetkych roztrzitych zmatkarov a zabezpecil, ze sa zabudnuta penazenka dostala spat k majitelke.

Zuza Veselska

Nezabudame...

V posledny februarovy den sa ziaci III. D Zakladnej skoly Mazornikovo “lucili” s knihou Trojake huslicky besedou a vystavou s nazvom Vysivka. Nadvazovala na predchadzajuce celotriedne akcie v decembri a v januari. V ramci tvorivej dramatiky a tematickeho celku Ludove remesla a tradicie prijala pozvanie skusena vysivkarka Anna Havasova, ktora sa tomuto druhu umenia venuje od detskych cias. Pani Havasova porozpravala zakladne veci o vysivke nasho regionu a putavym sposobom predstavila zakladne techniky, ktore sa krasne vynimali na nou prinesenych rucnych pracach. Ziakov velmi zaujala rozpravanim o jej prvych pokusoch s ihlou v ruke. Zdalo sa, ze ziaci – a to i chlapci – ani nedychaju. Dievcata zas nespustali oci z krojovanych horehronskych babik. Vystavku sme instalovali v triede (pavilon byvalej materskej skoly), doplnili sme ju drobnymi ludovoumeleckymi vyrobkami z dreva a keramiky. Prezreli si ju tretiaci a druhaci zakladnej skoly i predskolaci zo susednej materskej skoly.
Iste by sa aj vam boli pacili prace nasich deti, ich mam i starych mam i jedneho otecka – vysivkara. Bolo to obdivuhodne. Verim, ze aj tato beseda s vystavkou prispeje k spravnemu vztahu k hodnotam, k ludskej praci, ku krase, k nasej rodnej vlasti.
P. S.: Vyslovujem vdaku a obdiv so zelanim pevneho zdravia, neutichajuceho elanu a vytrvalosti vsetkym slovenskym vysivkarkam, ktore sa jej venuju aj v dnesnom uponahlanom case. Dakujem za vsetky “deti”, ktore ju obdivuju, svojej mamicke, ale i ostatnym matkam a starym mamam. 

V utorok 5. marca sa uskutocnila vyrocna clenska schodza OZ – ELLIS, kde bola vyhodnotena cinnost zdruzenia za uplynuly rok. V sprave zazneli pochvalne, ale i kriticke slova k splneniu predsavzatych cielov. Napriek nedostatku financnych prostriedkov a nezaujmu mnozstva kompetentnych organov – cest vynimkam, sa podarilo v uplynulom roku najma v spolupraci s Nadaciou pre deti Slovenska – Fond hodina detom, Mestskym kulturnym strediskom v Brezne, HLP grafikom – Brezno, Istrobankou, a. s., pobocka Brezno, Mestskym uradom v Brezne, Obecnym uradom v Hronci, vdaka pomoci sponzorov a dobrovolnikov zabezpecit niekolko vydarenych podujati, ako napr. MDD, Mikulas, Hipoterrapia (liecebno – rehabilitacne jazdenie postihnutych deti na konoch pocas celeho leta). Prve kroky zacali v cinnosti pravnej poradne pre rodiny s postihnutymi detmi. V spolupraci s uradom prace a Zakladnou skolou na Skolskej ulici v Brezne v ramci pilotneho projektu bola zabezpecovana sluzba sprievod postihnuteho dietata do skoly (zial z dovodu nepridelenia financnych prostriedkov na VPP z uradu prace na rok 2002 sa tento opodstatneny projekt musel zastavit). V priebehu roka sa uskutocnili aj rozne mensie podujatia a akcie. Nemaly doraz sa kladol na propagaciu a informovanost o cinnosti zdruzenia, ako aj na ziskavanie financnych prostriedkov na rekonstrukciu budovy denneho centra, ktore sme chceli zriadit v Hronci. To sa vsak nepodarilo najma pre nedostatok financii.
S novym rokom sa prijali do zdruzenia novi clenovia (nie vsetci maju postihnute deti), kazdy, kto chce pomoct, ma dvere otvorene. Bol zvoleny novy vybor, ktory bezodkladne zacal svoju cinnost a uz v najblizsich dnoch pripravil pre clenov zdruzenia stretnutie s vedenim socialneho odboru, pracovnikmi rehabilitacneho centra a s distributormi invalidnych pomocok. Vyclenil na odpredaj nepotrebne zasoby nahradnych dielcov na rehabilitacne pomocky, ako aj stavebny material – obklady, dlazby, krbove vlozky a pod.
S cielom ziskania prostriedkov na cinnost v roku 2002 boli podane projekty na rozne nadacie a spolocnosti. Pevne verime, ze sa podari ziskat viac prostriedkov ako v roku 2001. Uz teraz sa pripravuju tradicne podujatia, ako boli uz spominane z roku 2001. Vybor OZ – ELLIS aj touto formou vyzyva rodiny s postihnutymi detmi na spolupracu pri integracii ich deti do zdravej spolocnosti a vzajomnej sirokej pomoci.
Zial, pretoze sa nam do dnesneho dna v Brezne nepodarilo ziskat vhodne kancelarske priestory, informacie o registracii novych clenov, o spolupraci ci odpredaji nepotrebnych zasob a ine, mate moznost ziskat iba na telefonnom cisle 0905 924 394 u tajomnika zdruzenia. Uvitame akukolvek pomoc aj v otazke zabezpecenia vhodnych a cenovo dostupnych kancelarskych priestorov v Brezne.
V mene postihnutych deti este raz dakujeme vsetkym ludom dobrej vole ochotnym akokolvek v dobrom pomoct. Nik nevie, co ho v zivote caka!
Zial, stale su medzi nami ludia, ktori si myslia, ze sa ich to netyka, ako napr. nemenovani primerane postaveni bankovi pracovnici jednej z poprednych bank na slovenskom financnom trhu, ktori sa vyjadrili, ze nie je vhodne spajat meno ich banky s obcianskym zdruzenim ELLIS a s pomocou postihnutym detom.

Ivan Kovacik