Elena Tomkova, dochodkyna, Brezno:

- Platobnu kartu mam uz velmi davno, zvykla som si na nu. Vsetky uhrady mi robia zo sporozira, aj dochodok mi tam chodi. Treba si najst sposob, ako si zapamatat cislo a nenosit ho so sebou. V obchode som kartu este nepouzila, lebo tam kde nakupujem, sa to neda.

Peter Dobias, palic, Valaska:

- Ja som s kartou spokojny, mam ju uz dva roky. Pouzivam ju aj pri nakupoch, je to pohodlnejsie, ako platit peniazmi.

A. C., dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze platobna karta je velmi vyhodna, pretoze clovek nemusi v penazenke nosit velku sumu. Stalo sa mi, ze mi ukradli penazenku, mala som v nej sice len sto korun, ale aj kartu, co ma velmi mrzelo. Musela som ju zablokovat, ale nastastie asi po mesiaci ju nasli a vratili mi ju. Odvtedy nenosim so sebou vacsiu sumu, aby peniazky boli ulozene na spravnom mieste. Ked peniaze potrebujem, vytiahnem si, ale vacsinou nakupujem cez kartu.

Jan Majernik, zlievac, Brezno:

- Je to v pohode, ked peniaze potrebujem, vyberiem si. Mam cesku kartu, pretoze som zamestnany v Cechach. Mozem peniaze vyberat kdekolvek, mozem nou platit v obchodoch, nemusim pri sebe nosit hotovost.

Marta Blahova, technicka, Brezno:

- V niektorych obchodoch som uz kartou platila, napriklad v hypermarkete, teda vo vacsich, ale i v mensich obchodoch, ale vacsinou si peniaze vyberam z bankomatu. Zatial som spokojna.

Jaroslav Filipko, technicko-hospodarsky zamestnanec, Valaska:

- Moje doterajsie skusenosti s kartou su dobre, vyuzivam ju na nakupy, na platby, no a na vyber penazi z bankomatu. Je vyhodna, pretoze nemusim so sebou nosit peniaze.

Anna Zlevska, laborantka, Valaska:

- Kartu mam uz dlho, nakupujem s nou vsade v obchodoch, kde sa to da. V Brezne je ich sice malo, ale inde, napriklad v Banskej Bystrici nakupujem zvacsa s kartou. Robim v Podbrezovej, takze tam si vacsinou z bankomatu vyberam peniaze.

Da sa to, nechce to vela

Je tu jar a s nou novy zivot, do ktoreho sa prebudza priroda. Nase prostredie, okolie na nas vplyva, vnutorne nas obohacuje. Pritom to nechce vela, nie je to az tak financne narocne. Kazdy moze prispiet, aby bolo krajsie. Vravi sa, ze gazdu poznas podla dvora a priedomia.
Slovensky narod je vo svete znamy ako pracovity. Ved nasi predkovia stavali metropoly Europy. Aj v sucasnosti existuju majstri remesla a slovenska architektura, stavitelia maju vo svete dobre meno. To je fakt. No faktom je aj menej potesujuca skutocnost, ktora sa meni velmi pomaly. Slovenski stavitelia dokazu odviest kvalitnu pracu, no okolie diela, stavby zanechaju v hroznom stave. Citatel bude so mnou iste suhlasit. Ak bol vo svete, videl, ze tam sa dba na okolie, vonkajsok. Slovenske domacnosti su zariadene esteticky, vkusne so vsetkym potrebnym zariadenim. No toto akoby koncilo prahom domu. Honosne domy, zariadenia, ale okolie? Videl som to aj na Mazornikove, chodby, vchody, cize verejne priestranstva a priedomia plne buriny alebo smeti. Iste plati: Moj dom, moj hrad. No k tomu by som pridal: A co podhradie, cize okolie? Nechce to vela, chce to len uvedomenie, napriklad staci dat do okien ci balkonov hoci len muskaty. Uz to meni obraz, skultivuje okolie. Vo svete sa dba na to a vedia preco. Nech by mal hostitel akokolvek luxusne zariadene vnutro domu, vonkajsok hovori o tom, o akeho uvedomeleho cloveka, majitela ide. Ci je to uz upravena, pokosena zahrada vysadena stromkami, kvetmi. To je vizitka cloveka. Zial, na Slovensku stale plati: Moj dom, moj hrad, co tam po okoli.
Spominam si na leto v Brezne, kedy technicke sluzby na Razusovej ulici vysadili pekne tulipany pred budovou a vsimol si si ako skraslili celu ulicu i mesto. Skutocne to nechce vela, Uspech to ma len vtedy, ked kazdy obyvatel, urad, podnikatel, spravca skutocne porozmysla. Odmenou je pekne priedomie, ulica, mesto.
Preco to pisem? Je tu jar, co tak povedat si: Budem na to mysliet a pridam sa, lebo je to skutocna vizitka jednotlivca, skupiny, ulice, obyvatelov. Treba si to uvedomit a spravit svoj zivot kultivovanejsi pre seba a svojich spoluobcanov. Je to vizitka kultury, vyspelosti.
P. S. Aj ked v mojich listoch neraz kritizujem, snazim sa pomoct aj skutkom, nielen ustami, slovom, pismom. Napisal som aj primatorovi Brezna, pretoze som zohnal sponzora na rekonstrukciu synagogy. Mrzi ma, ze zamery predchadzajucej vlady - z Banskej Bystrice spravit po Bratislave a Kosiciach tretie hospodarsko-kulturne centrum Slovenska - sucasni predstavitelia potichu zmietli zo stola. Je to skoda pre cely region, pre obcana, pretoze Horehronie sa aj nadalej sklonuje ako hladova dolina.

Pavol Datko, Kanada

Obcianske zdruzenia Romov nespia

Patnasteho januara sa v Zavadke nad Hronom uskutocnilo skolenie RAU (romsky asistent ucitela). Zucastnili sa na nom riaditelia skol Horehronia (Telgart, Sumiac, Zavadka nad Hronom, Polomka, Brezno), Mgr. Natasa Slobodnikova - zastupkyna prednostu krajskeho uradu pre romsku problematiku, Mgr. Julius Kovalcik z odboru skolstva z krajskeho uradu a patnast romskych asistentov ucitela.
Dohodli sme sa, ze ponavstevujeme specialne zakladne skoly, ale i zakladne, kde bude zaujem spolupracovat s RAU a s rodicmi. Na pocudovanie vsetci riaditelia specialnych skol uvitali tuto spolupracu, a tak uz konecne aj my mame moznost spolupracovat s nasimi detmi, ale i rodicmi. Ved Rom Roma alebo Romku lepsie pochopi a spolupraca je o to kvalitnejsia, ze mozu komunikovat vo svojej reci a tym spolocne riesit spolocny problem medzi sebou. Za pochopenie vdacime riaditelom specialnych skol a davame najavo, ze nas problem nam nie je lahostajny.
Preto vyzyvame aj ostatnych riaditelov, riaditelky skol, ktore navstevuju nasi Romovia. Ak chcu s nami spolupracovat, nech sa nam ozvu. Za spolupracu vopred dakujeme. Kontaktne adresy: Jozef Mato, Stromova 26, Brezno, t. c.: 0904 109031; Lubomir Bartos, SNP 36, Nemecka, t. c.: 6182539.

Dakujeme...

V mene banskobystrickej pobocky Ligy proti rakovine, ako aj v mene vsetkych pacientov chorych na rakovinu, liecenych v onkologickom oddeleni Nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v B. Bystrici, vyslovujem podakovanie za pomoc pri organizovani Dna narcisov 2002 v Banskej Bystrici a v Brezne. V priebehu financnej zbierky sa na uzemi mesta Banska Bystrica vyzbieralo 229 000 korun a v Brezne a okoli 107 025 korun. Ocenujeme, ze v sucasnej dobe, kedy sa ludom skutocne nezije lahko, najdu sa taki, ktori nevahaju obetovat co len malu sumu penazi na pomoc stradajucim. Slubujeme, ze vsetky takto vyzbierane peniaze budu pouzite vyhradne na zlepsenie podmienok a skvalitnenie liecby onkologickych pacientov.

MUDr. Radomir Kadlecek, veduci pobocky LPR B. Bystrica

...

Dakujeme primarovi anesteziologicko-resuscitacneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne MUDr. Janovi Mackinovi, MUDr. Anne Longauerovej, MUDr. Vlaste Kaiserovej a sestrickam za ich starostlivost o Petra Miklosa v poslednych hodinach jeho zivota.

Najblizsia rodina

...

Uprimne dakujeme MUDr. Eve Pavukovej a jej zdravotnej sestre z koznej ambulancie Nemocnice s poliklinikou v Brezne za obetavost a liecbu nasej dcery. Vysoko si vazime ich zodpovedny a ludsky pristup. Prajeme im mnoho telesnych a dusevnych sil v narocnej praci i v sukromnom zivote.

Rodina Vankova, Brezno

Velkonocny turnaj v mariasi

Na Bielu sobotu pred Velkou nocou sa v hostinci CE – PO v Zavadke nad Hronom uskutocnil I. rocnik turnaja o majstra obce v mariasi. Po vlanajsom pokusnom nultom rocniku sa turnaj vydaril po vsetkych strankach. Bol on vacsi zaujem, stupla uroven a sutazili aj hraci susednych obci.
Po niekolkohodinovom boji si vitazstvo zasluzene odniesol Ing. Jozef Kubanda, na druhom mieste skoncil Jan Kvoriak a treti bol Ing. Jozef Hruska.
Vitazi si odniesli diplomy a mensiu financnu hotovost. Na zaver si vsetci pochutnali na dobrom gulasi, ktory pripravil Rastislav Stajniger. Po skonceni podujatia sa v druznej debate dohodli, ze v turnajoch chcu pravidelne kazdy rok pokracovat

Mgr. Frantisek Babnic