Lubos Nepsinsky, statny zamestnanec, Brezno:
- Kedysi to boli prvomajove sprievody. Pamatam si ich, ked som chodil do skoly, ale aj z povodneho zamestnania. Som rad, ze je volny den. Chcel by som ist s rodinou do prirody, mame dve male deti, tak s nimi niekam pojdeme. Sviatkom prace je na zaklade silnejuceho robotnickeho hnutia, strajky zacali v Spojenych statoch americkych, pokracovali v Europe a potom aj u nas.

Stanislava Matusiakova, studentka, Brezno:
- Co budem robit? Vela casu teraz travime v zahrade, takze asi budeme rylovat. Pocula som o prvomajovych sprievodoch, mne by sa to pacilo. Ale preco je prvy maj Sviatkom prace, neviem, asi sme sa o tom neucili.

Ing. Imrich Repka, vojak profesional, Jelsava:
- Prvy maj prezijem s rodinou, tesim sa. Pracujem v Brezne, takze sme malo spolu. Kde pojdeme, to zalezi od pocasia, ale asi do prirody. Kedysi mali na prveho maja ludia blizsi kontakt a prebiehalo to lepsie ako teraz. Prvy maj oslavujeme od zaciatku, ako sme zacali pracovat a tym vzdavame vdaku za odvedenu pracu.

Libusa Huskova, dochodkyna, Brezno:
- Na prveho maja sme volakedy manifestovali, co sa mi inaksie velmi pacilo, vacsinou som niesla zastavu. Boli sme dobry kolektiv a vsetci sme sa stretli. Teraz idem obycajne k sestre do zahrady a nic viac. Je to celkom ine. Nieco o tom, preco je Sviatkom prace viem, ale uz len hmlisto.

Martin Popovic, clen straznej sluzby, Valaska:
- Pojdem sadit zemiaky, u nas je to tradicia, a vecer mam nocnu zmenu. Popripade poobede nejaky vylet, poopekat kurcata, ak sa stihne. Kedysi boli prvomajove sprievody nutene, ked sme nesli, bol postih, co sa mi nepacilo. Sviatok prace sa oslavuje na zaklade nejakej demonstracie.

Ing. Martina Kovalcikova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Este za starych cias na zakladnej skole sme manifestovali v sprievode, malo to nieco do seba. Pochadzam z dediny, odkial sme chodili do Brezna na velke oslavy. Teraz je to taky oddychovy den. Nepamatam si odkedy a preco sa oslavuje ako Sviatok prace.

(ng, ma)

Su haliere platidlom v obchode?

Vazeni citatelia, podelim sa s vami o nemilu skusenost z obchodu Ludovka v Brezne. Pri pokladni som si vybrala sponky do vlasov pre vnucku. Pani alebo slecna predavacka mi ich ochotne poukazovala, zabalila a prislo na platenie. Tam sa ukazalo, kto je panom v obchode. Platila som asi 36 korun a dovolila som si dat korunu v halieroch. To som ale nemala, pretoze hned prisla poznamka, ze len teraz sa zbavila halierov a oni nic v halieroch nepredavaju. To znamena, ze tym platit nemam.
Maju preto o jednu zakaznicku menej a vazeni zakaznici, do tohto obchodu nevstupujte s haliermi.

Anna Houskova

...

Vazena pani Houskova,

velmi ma mrzi vasa nemila skusenost v nasom obchode. Nebudem sa zastavat mojich zamestnancov alebo predavacky, ktora vas obsluhovala. Je pravdou, ze halierove polozky nemame, a preto ich neradi berieme.
Vzapati si uvedomujem, ze kto si nevazi male peniaze, nevazi si ani velke.
Budeme radi, ked nas obchod opat navstivite a vasa spokojnost bude aj nasou vdakou.

Rastislav Bazelides,
veduci predajne

V nedelu 21. aprila pri prilezitosti Dna Romov do Mestskeho domu kultury v Brezne usporiadatelia - romske aktivity v Brezne, obcianske zdruzenie Stred so sidlom vo Valaskej, Krajska asociacia romskych aktivit v Banskej Bystrici, Zdruzenie romskych zien na Slovensku a dalsi - pozvali primatora mesta Ing. Vladimira Faska, riaditela okresneho uradu prace Ing. Romana Porhajasa, veducu odboru socialnych veci okresneho uradu Ing. Ivanu Kruzliakovu a prednostu Ing. Jaroslava Demiana, starostov Polomky, Telgartu, Sumiaca, Helpy a zastupkynu prednostu krajskeho uradu pre romsku problematiku Mgr. Natasu Slobodnikovu, ktora bola aj koordinatorkou projektu Dna Romov.
Oslavy otvoril primator Brezna, ktory svojim prejavom povzbudil Romov, aby sa vedeli presadit nielen tancom, ale aj hladanim pracovnych prilezitosti, spravnym spravanim sa medzi majoritnymi obcanmi a aby sa podielali na zveladovani mesta. Koordinatorka projektu Mgr. Natasa Slobodnikova pochvalila Romov, ktori sa snazia byt samostatni, vedu normalny zivot a pomahaju svojim. Usporiadatel akcie Jozef Mato potom uviedol romske subory Ternipen z B. Bystrice pod vedenim Jana Bucka, Latino Roma z B. Bystrice pod vedenim Mgr. Zdenky Chmurovej, orchester Strednej umeleckej skoly z Kosic pod vedenim PaedDr. Gejzu Adama, folklorny romsky subor Mo Cha zo Sumiaca pod vedenim romskeho asistenta ucitela Mariana Bartosa, subor z Helpy pod vedenim Stana Simana a Eda Harvana, subor z Telgartu pod vedenim Mgr. Anastazie Kovacovej, subor z Polomky pod vedenim Miroslava Bartosa. Vystupenia sa vsetkym pacili, no najviac zaujal orchester SUS z Kosic, ktory reprezentuje po celom Slovensku i v zahranici.
Po skonceni J. Mato podakoval hostom i ucinkujucim. Romov vyzval, aby nerobili hanbu starostom a primatorom a davali najavo, ze sa chcu podielat na aktivitach, ktore prinesu uzitok Romom, ale aj majoritnym obcanom.

Dakujeme vsetkym.
J. Mato, Z. Baran, L. Bartos

Dakujeme...

Posledny den velkonocnych prazdnin urobil bodku za zimnou sezonou lyziarskych treningov v lyziarskej skole pri Ski centre Myto pod Dumbierom. Tento den sa konali zaverecne preteky deti a aj dazd pockal, pretoze slniecka na detskych tvarach ho urcite presvedcili.
Vsetky deti bojovali a za svoju snahu boli aj odmenene. Boli vsak predovsetkym stastne za to, ze aj tento rok mali kde travit svoj volny cas. Za to patri vdaka Ing. Frantiskovi Capovi, ktory uz tretiu sezonu umoznuje bezplatne organizovat lyziarsku skolu pre deti z Myta a okolia.
Dakujeme ujovi trenerovi Adolfovi Sarikovi, ktory detom odovzdava svoje skusenosti a uci ich zakladom lyzovania. Na zaver patri nase podakovanie vsetkym, ktori prispeli na zaverecne preteky, a to: Obecnemu uradu v Myte pod Dumbierom, Vladimirovi Ondercaninovi, Ski Gastro a Potravinam – Majer.

Rodicia

Studenti Gymnazia Jana Chalupku v Brezne vydavaju treti rok svoj vlastny skolsky casopis, v ktorom prezentuju literarnu tvorbu – prvotiny, prinasaju udalosti zo zivota skoly, rozvijaju myslienku dejatela Ludovita Stura.
Pri prilezitosti mesiaca knihy sme sa rozhodli v nasom casopise predstavit i analyzovat spisovatelsku tvorbu sucasneho breznianskeho spisovatela, znalca historickych realii, PANA UCITELA Frantiska Kreutza. Pri prilezitosti jeho narodenin (12. april) sme ho nezabudli navstivit a pri prijemnom posedeni nas oboznamil so svojou literarnou tvorbou, svojimi zaciatkami a vlastnym zivotnym kredom, poslanim ci uz ako ucitela vstepujuceho detom narodne povedomie, mudrost vo vsetkom slove a skutku alebo posobnost na poli historika v Horehronskom muzeu.
Chceli by sme mu podakovat za to, ze si nasiel cas pre mladu generaciu a predstavil svoju zivotnu cestu cloveka – spisovatela, vzdat hold za jeho literarno-vedecku cinnost i popriat co najuprimnejsie pevne zdravie, zivotny optimizmus, spokojnost v rodinnom kruhu a mnozstvo spisovatelskych muz, nech aj nadalej rozdava svoj um a historicke poznanie nasho regionu, ktory nadovsetko miluje.

Marek Locek