Sestnasteho septembra o 14. hodine miestneho casu na letisku Sliac uspesne zavrsila svoju cestu z dalekych ostrovov Velkej Britanie hudobna country skupina Vodopad z Brezna. Dovod tejto cesty bol prozaicky: opat prezentacia slovenskeho ponatia muziky ,,country" na hudobnom festivale v Trimdone nedaleko Durhamu. Kontakty, ktore pisu svoju historiu od roku 1996, kedy Vodopad prvykrat navstivil Anglicko a grofstvo Durham, prerastli prostrednictvom country hudby do vyssej formy a kvality vztahov - priatelstva a vzajomnej spoluprace. Ale nechajme uz o zazitkoch hovorit clenku tejto skupiny Mgr. Evu Lukacovu:

- Osem slnecnych dni nasho pobytu bolo pripravenych skutocne excelentne. Na letisku v Manchestri, kam sme prileteli z Prahy, nas uz cakali nasi priatelia - muzikanti Peter Brooks a Ian Luck s usmevom a typickym ,,Welcome in England Vodopad", aby zabezpecili nasu prepravu do Trimdon Village, kde sme boli ubytovani v rodinach nasich priatelov: Petra a Christiny Brookes, Bernadetty Thompson, Johna a Lily Burton, Rona a Jenny Passfield.
Na druhy den nas cakala prehliadka mesta Durham a jeho vyznamnych pamatihodnosti, najma katedraly sv. Cuthberta z 11. storocia. V popoludnajsich hodinach sme sa presunuli do Zatoky Robina Hooda nedaleko Whitby, kde nas v primorskom hoteli cakal prvy koncert v ramci festivalu. Vystupenie s ukazkami slovenskeho folkloru prinieslo uspech a odozvu u publika. V skole svateho Wiliama, kde sme mali dve vystupenia pre deti vo veku od osem do jedenast rokov, to nebolo inak. Na nasu navstevu i koncerty bola skola nalezite pripravena - deti malovali obrazky s motivmi slovenskych ludovych prvkov, do farebnych krojov z papiera obliekali postavicky ludi, v anglickom jazyku pisali verse o krasach Slovenska. Bolo to skutocne dojimave a detske publikum skvele.
Vecer nas uz cakali nasi priatelia z Trimdon Village v restauracii Black Bull spolu s dobrou naladou a muzikou. Prijemne vystupenie 12. septembra v penzione Tremeduna bolo urcene starsej vekovej generacii. Aj tu si ludia vybrali to, co ich oslovilo z nasho vystupenia a ocenili nas burlivym potleskom.
Chcete vediet, ako vyzeraju buduce hviezdy pop-music alebo inych oblasti umenia? Navstivte Talentstar - prehliadku uspesnych mladych ludi v Trimdone, ktori chcu v buducnosti nieco dokazat. Na tomto podujati nas navstivila aj nasa kamaratka z Dobsinej Alenka Novysedlakova s manzelom Danielom, ktora prisla Vodopad na festival podporit az z Londyna.
V sobotu 13. septembra country skupina Vodopad uspesne prezentovala to najlepsie, co vytvorila za dvadsat rokov svojej existencie. Predpoludnim sme v Middlesbroughu do ziveho vysielania rozhlasovej stanice BBC najskor nahrali dve pesnicky spolu s kratkym rozhovorom a neskor na vecernom vystupeni predviedli kompletny hodinovy program spolu so sprievodnym slovom. Nechybali prvky slovenskeho folkloru - spevu a tanca, ved aky by to bol koncert slovenskej country hudby. Uspech bol velkolepy, rytmicke melodie strhli do potlesku i tanca nejedneho anglickeho gentlemana ci lady. Na country festivale v Trimdone, ktory trval od 1. do 13. septembra, Vodopad vystupoval spolu s dalsimi ucinkujucimi: Sticky Wicket, Hot Club of King`s Cross, Skerne, Shona Kipling & Local Artistes, Bird in Hand, Snug, The Benny Gallagher Band, Maxie & Mitch.
Den pred nasim odchodom domov - 15. septembra nas velmi srdecne prijal chairman grofstva v durhamskom County hall (na snimke), kde vysoko ocenili nasu spolupracu s umelcami posobiacimi v ich regione.
Navsteva Ushawskeho katolickeho lycea v Durhame bola poslednou bodkou nasho oficialneho programu v grofstve Durham. Vdaka pozornosti a kvalitnemu vykladu jeho historie evanjelickym knazom Johnom Rogersom zostali v nas velmi krasne spomienky na Anglicko, Durham a Trimdon Village, na nadhernych ludi, ktori v nom ziju a robia tak vela pre priatelstvo a spolupracu s nami a pre prezentaciu Slovenska vo svete.

Siesty festival spevackych zborov v Brezne

Horehronske slavnosti spevu

Pod zastitou primatora Brezna sa v dnoch 3. - 5. oktobra uskutocni uz VI. rocnik Horehronskych slavnosti zboroveho spevu - festivalu spevackych zborov s medzinarodnou ucastou. Podobne ako pred dvoma rokmi sa na nom zucastni sedem zborov s vyse dvesto ucinkujucimi.
Na festivale, ktory je venovany 95. vyrociu narodenia hudobnych skladatelov Eugena Suchona a Vojtecha Wicka (posobil v Brezne a je autorom viac ako 500 skladieb), sa zucastnia: Spevacke zdruzenie litomerickych ucitelov z Ceskej republiky, komorny miesany spevacky zbor Sine Domine z polskeho Ciechanowa, chramovy miesany spevacky zbor Cremniciensis z Kremnice, Muzsky spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca, Chramovy zbor apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne, chramovy miesany spevacky zbor Jubilate Deo pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne a Spevacky zbor mesta Brezna.
Slavnosti sa zacnu v piatok 3. oktobra sprievodom ucinkujucich mestom, co je akousi pozvankou na toto podujatie. Vecer bude v evanjelickom kostole prvy festivalovy chramovy koncert. Druhy festivalovy koncert sa uskutocni v sobotu 4. oktobra v mestskom dome kultury. Podla podmienok ucasti na festivale kazdy kolektiv musi zaspievat skladby v dlzke do dvadsiatich minut a bude oceneny vecnymi cenami venovanymi hlavnymi organizatormi.
Clenovia spevackych zborov maju v sobotu predpoludnim na programe jazdu Ciernohronskou zeleznicou, navstevu noveho lesnickeho skanzenu vo Vydrove a Horehronskeho muzea. Popoludni zastupcov zboru prijme primator mesta a po koncerte sa vsetci stretnu na spolocenskom vecere v restauracii Omega.
V nedelu 5. oktobra budu niektore zbory ucinkovat na bohosluzbach v Brezne a v chramoch okolitych obci.
Novinkou tohtorocneho festivalu budu sprievodne podujatia: vystava Zelena koliska - zivot a dielo hudobneho skladatela Vojtecha Wicka v Horehronskom muzeu, vystava Stvrtstorocie Spevackeho zboru mesta Brezna v obchodnom dome COOP Jednota Brezno a hudobna produkcia Brezno sa zabava (Hostinec u Heska, Vinaren u Piaristov, Koliba pri cinskej restauracii, Bombura klub).
Na doterajsich piatich rocnikoch Horehronskych slavnosti spevu sa zucastnilo dvadsatstyri spevackych zborov, z toho osem zo zahranicia (Francuzsko, Juhoslavia, Rumunsko, Madarsko, Polsko, Ceska republika). V tomto roku sa organizatorom podarilo na festival zabezpecit aj ucast zboru zo 48-tisicoveho polskeho mesta Ciechanow, vzdialeneho sto kilometrov od Varsavy, s ktorym bola pred dvoma rokmi na stretnuti Forum partnerskych miest podpisana partnerska zmluva o vzajomnej spolupraci. Komorny zbor Sine Domine z Polska bude v nedelu 5. oktobra predpoludnim ucinkovat aj na svatej omsi v rimskokatolickom kostole v Brezne.

Daniel Rakyta

Kalvaria opat ozila

Dve dedinky - Predajnu a Jasenie - oddeluje maly nenapadny vrsok, ktory miestni obyvatelia uz dve storocia nazyvaju Kalvariou. Pri prilezitosti slavnosti Sedembolestnej Panny Marie sa tu v pondelok 15. septembra uskutocnila dakovna svata omsa. Aby sme pochopili vyznam tejto udalosti, nazrieme do minulosti tohto dnes uz takmer zabudnuteho putnickeho miesta.
So stavbou povodnej Kalvarie sa zacalo v roku 1861 na podnet miestneho duchovneho spravcu Karola Vozaryho. Kalvariu malo tvorit niekolko kaplniek zasvatenych vyznamnym svatcom a na vrsku zvanom Hradok mal stat kostol s dvoma vezami. Uz pri kopani jeho zakladov vyslo najavo, ze planovany kostol mal v davnej minulosti svojho ,,predchodcu". Bolo nim pravdepodobne stredoveke hradisko.
Novopostavenu kaplnku posvatili v roku 1873. Z pisomnych historickych pramenov sa dozvedame, ze sa stala miestom odpustkovych puti a v septembrovych mesiacoch sem prichadzalo vela putnikov z celeho Horehronia.
Hoci niektori farnici boli na Kalvariu velmi hrdi, nasli sa aj taki, ktori nemali k tomuto miestu ziadnu uctu. Preto Kalvaria zacala postupne chatrat. Kaplnky sa aj napriek pocetnym opravam postupne rozpadavali a kalvarsky kostol sa dostal do dezolatneho stavu. Pamiatkove organy sa v roku 1978 vyjadrili, ze opravne a upravne prace by si vyziadali vysoke financne naklady, preto Kalvaria chatrala i nadalej. Krok k jej obnove urobil az v roku 1990 miestny farar Jozef Strapko. Po roku priprav, planov a zbierok na mieste kalvarskeho kostola postavili novu kaplnku, ku ktorej viedlo strnast zastaveni novej krizovej cesty. Kalvaria, ako ju pozname v dnesnej podobe, bola vybudovana z milodarov obyvatelov Jasenia a Predajnej. Mozeme dokonca povedat, ze farnici si Kalvariu postavili sami, pretoze okrem financnej pomoci sa veriaci v hojnom pocte zucastnovali na potrebnych stavitelskych pracach. Sochu Sedembolestnej Panny Marie venovala kalvarskej kaplnke farnicka z Pitelovej.
Kaplnku Sedembolestnej Panny Marie a krizovu cestu 12. septembra 1992 posvatil diecezny biskup Rudolf Balaz, ktory navstivil toto skromne putnicke miesto niekolkokrat. V septembri v rokoch 1995 a 2000 sa tu konali dakovne svate omse za urodu. V sucasnosti sa prebudza tuzba farnikov zachovat vernost tradicii (a pravidelne tu usporaduvat pute a dakovne omse).
Z tejto pohnutky sa pri prilezitosti slavnosti Sedembolestnej Panny Marie 15. septembra na Kalvarii uskutocnila dakovna svata omsa za urodu. Program zacal uz o 10. hodine krizovou cestou, ktoru viedol pater Ivan Grena SAC. Pritomni pri strnastich zastaveniach rozjimali o potrebe pritomnosti Boha v rodinach a vo vychove. Po krizovej ceste sa na priestranstve pri kaplnke Sedembolestnej konala dakovna svata omsa. V kazni, ktorej hlavnou myslienkou boli slova: ,,Kto dakuje, dvakrat prosi", vyzyval pater Leonard Lasota SAC, miestny farar, veriacich k tomu, aby vo svojich modlitbach viac dakovali, ako prosili, lebo Bohu mame byt za co vdacni: za Sedembolestnu Pannu Mariu, nasu patronku, ktora tolkokrat pomohla slovenskemu narodu svojimi prihovormi, za svateho otca, ktory vnasa do nasich srdc pokoj a nadej, za urodu, hoci je kvoli suchemu letu skromnejsia, ale aj za zdravie, rodicov i za samotny zivot.
Svata omsa teda nebola len podakovanim za tohtorocnu urodu zastupenu na obetnom stole darmi zeme, ale aj podakovanim za urodu, ktoru prinesie navsteva svateho otca, ktory pracuje na najvacsej a najtvrdsej pode, ktorou su ludske srdcia.
O tom, ze slova aj skutky plne vdaky plynu z dobreho srdca, sa mohli pritomni presvedcit po svatej omsi, ked sa vsetci delili s darmi zeme prinesenymi na znak vdaky. Medzi domacimi a putnikmi z okolitych farnosti sa vytvorila prijemna a rodinna atmosfera, ktoru spestroval detsko-mladeznicky zbor svojim spevom na cest Panny Marie.
Veriaci odchadzali so srdcom plnym vdaky a povzbudenia a s nadejou, ze sa o rok stretnu na tomto mieste znova a budu moct vyjadrit vdaku za dalsie Bozie dary a dobrodenia.

Z. Demeterova