Divadelny subor Jana Chalupku z Brezna si vlani pripomenul osemdesiatku. Jubilejnu osemdesiatu sezonu Chalupkovci zacali dramatizaciou troch jednoaktoviek A. P. Cechova: Pytacky, Konske priezvisko a Medved. Pri prilezitosti oslav krasny umelecky zazitok svojim priaznivcom a priatelom pripravili pasmom lubostnej poezie s nazvom Nech laska sudi nas, ktore malo premieru 22. septembra. Koncom septembra ich videli divaci na namesti pocas Dni mesta Brezna a potom este priamo na oslavach 27. novembra. Tento vydareny projekt zostavil sam clen suboru Jozef Prepletany (nie ako bolo omylom uvedene v bulletine i v Horehroni, ze v spolupraci s Ing. Antonom Jursom). Pasmo prachom nezapadne, pretoze v letnych mesiacoch by ho chceli reprizovat vo dvore Horehronskeho muzea ,,na trinastke" a svoj hlasovy fond a akustiku vyskusat aj v synagoge. O tom, ako sa rodilo pasmo lubostnej poezie Nech laska sudi nas hovori jeho scenarista a reziser Jozef Prepletany:

,,Uz davnejsie som mal v hlave myslienku zapodievat sa v nasom subore aj poeziou. Pri prilezitosti nasich osemdesiatin som ju ,,oprasil" s cielom priniest nieco nove. A tak osemclenny tim ucinkujucich - Katka Brozmanova, Mirka Duricova, Lubica Klajbanova, Jan Nepsinsky, Jarka Obernauerova, Julius Obernauer, Alzbeta Vagadayova a ja - sa pustil do realizacie myslienky. Cim inym, ak nie laskou sme nasmu suboru mohli vzdat hold za cinnost, pri ktorej desiatky a stovky hercov stravili tisice hodin? Z nej prameni aj nazov pasma Nech laska sudi nas. Basne a cely repertoar som vyberal tak, aby bol oslavny, plny lasky a vdaky za nieco. Pasmo je zostavene z poezie nasich aj svetovych sucasnych i klasickych autorov. Potom som spajal dohromady zanre tak, aby tam bola urcita gradacia, zaciatok a koniec. Symbolickych osem karafiatov, ktore sme vkladali do vazy, znamenalo osemdesiatku. Ozivenim pasma bola hudobna spolupraca so Zuzanou Soltesovou a Jozefom Perunskym zo zakladnej umeleckej skoly. Vekove zastupenie ucinkujucich od najmladsej az po najstarsiu generaciu a basne v ich podani sa prelinali od detstva az po starobu. Puskina - Lasky bolo dost - som recitoval ja ako najstarsi."

Dokazom toho, ze svoj prvy projekt poezie Chalupkovci zvladli, bol potlesk a vdacne slova ocarenych divakov. Nie nadarmo sa hovori, ze poezia je pre cloveka obohatenim a ked sa v nej odraza cistota a hlbka ludskej duse, je krasna. Basen je pokus o stretnutie cloveka s clovekom a Divadelnemu suboru Jana Chalupku na cele s Jozefom Prepletanym sa taketo stretnutie podarilo.

(ev)

Hodnotna zbierka Ludia od nepamati maju sklon odkladat cokolvek, zbierat rozne veci a predmety. Tridsatdvarocnemu maliarovi z Helpy Marianovi Pribylinovi sa zapacili pivove pohare, jeho zbierka ,,pocita" bez par kusov takmer stovku. Su to pohare od decovych, cez trojdecove a pollitrove, az k litrovym kriglom s emblemami pivovarov. Tato zbierka je naozaj obdivuhodna, preto sme M. Pribylinu oslovili.

o Kedy a preco si zacal zbierat pivove pohare?
- Zhruba pred styrmi rokmi. Potom som sa ozenil a rozsirovanie zbierky som na urcity cas prerusil. Teraz sa svojmu konicku venujem opat naplno. Aj ja, ako vacsina chlapov, po praci v letnom obdobi idem na pivo. Ked som pracoval v Bratislave, zapacil sa mi emblem na pohari, a to vlastne rozhodlo. V zbierke mam pohare zo vsetkych sucasnych slovenskych pivovarov, z Ceska a z Nemecka.

o Ako ziskavas nove pohare do zbierky?
- V Helpe sa podobnemu konicku venuje moj priatel Milan Blazecka, s ktorym si pohare vymienam. Mame dohodu, ak on zozenie novy pohar s novym emblemom, obstara ho aj pre mna a naopak. Okrem toho vsetci rodinni prislusnici vedia, ze najvacsiu radost k vyrociu alebo k sviatku mi spravia, ked rozsiria moju zbierku. Niekedy si pohare kupujem aj sam.

o Co stoji taky pohar v obchode?
- Je to rozne, v pohostinstvach je to odpisovy material, ceny sa pohybuju od dvadsat do sto korun. V zahranici viac, niekedy menej.

o O taku rozsiahlu zbierku sa treba aj starat. Kto ti ju osetruje?
- Z casu na cas treba vsetky pohare, ktore su rozmiestnene prakticky po celom byte, poutierat, preplachnut saponatom, vylestit. Vacsinou sa o celu zbierku staram ja a pomaha mi pri tom moja manzelka Martina.

Mgr. Jozef Pupis

Pokrstili knihu B. Bobakovej ilustrovanu detmi a P. Zifcakom

Obcianske zdruzenie INAK a odbor skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne si do svojej mnohorakej cinnosti zameranej na rozvoj umeleckeho citenia obcanov regionu Horehronia a na podporu originalnej tvorivosti deti, mladeze ci dospelych zaplanoval aj projekt Spolocne dielo. Jeho cielom bola podpora autorky basniciek Bozeny Bobakovej a ilustracii vytvorenych miestnym vytvarnikom Petrom Zifcakom a detmi zakladnych skol v okrese Brezno. Ovocim tejto spoluprace je knizka Sola hlasok, ktoru slavnostne pokrstili v piatkovy podvecer 16. januara. Vyuzili sme tuto prilezitost a citatelom Horehronia uz dobre znamu spisovatelku Bozenu Bobakovu z Myta pod Dumbierom sme poziadali o rozhovor:

o Po doterajsich styroch knihach - prozach pre dospelych - Biela dcera (1973), Samostatna zena (1978), Balada o horach (1995), Ochutnavka (1997) - ste napisali prvu knizku pre deti. Preco ste sa rozhodli pre detskeho citatela?
- Rocky mi pribudaju, clovek uzatvara kruh, cize zacal dietatom a v starobe sa vracia k detstvu. Kedze uz aj vnucata odrastli, svoju tuzbu po mladosti som realizovala takymto sposobom, zamerala som sa na deti. Asi desat rokov som viedla kruzok nemeckeho jazyka v Zakladnej skole v Myte pod Dumbierom, a to mi vlastne priblizilo deti. Spoznala som, ake su velmi zlate, vdacne, ako sa da s nimi pracovat, ake vedia byt mile. Takze to ma viedlo k tomu, aby som tuto poslednu knihu venovala im. Napad vznikol na pode obcianskeho zdruzenia INAK a odboru skolstva okresneho uradu. Nebanujem, ze som sa stala clenkou tohto obcianskeho zdruzenia, pretoze organizuju vela peknych akcii s detmi a Mgr. Eva Hancakova, ktora je statutarkou tohto zdruzenia, je nabita energiou a napadmi. Svojim elanom dokaze strhnut aj kolegyne tak, ze sa im praca podla doterajsich projektov dari.

o Sola hlasok obsahuju basnicky zostavene v abecednom poradi. Preco ste sa zamerali prave na abecedu?
- Uz si nepamatam, preco som sa zamerala prave na abecedu. Asi mi napadlo, ze by bolo zaujimave vymyslat slova basnicky, ktora by zaroven mala aj nejaky obsah a prevladalo by v nej niektore konkretne pismeno abecedy.

o Knihu ilustrovali ziaci zakladnej skoly, ale aj znamy karikaturista Peter Zifcak. Preco tato zvlastna kombinacia?
- Ked sme sa uz odhodlali, ze budeme pracovat na tom, aby z tychto basniciek vznikla kniha, uvedomili sme si, ze bez obrazkov ziadna detska kniha neexistuje. Pustili sme sa dvoma smermi. Niektore ucitelky zacali pracovat s detmi, precitali s nimi basnicky a vyzvali ich, aby svoj dojem z versikov vyjadrili obrazkom. Boli na to urcene dve skoly, v Brezne na Pionierskej 2 a v Pohorelej. Kresbicky boli naozaj mile a originalne a niektore sa uplne zhodovali s tymi, ktore neskorsie vytvoril Peter Zifcak. Z tohto sa da usudzovat, ze aj v dospelom cloveku ostava cosi z dietata. Ako zacala spolupraca s panom Zifcakom? Nemohla som si dovolit profesionalneho vytvarnika, preto sme hladali miestne zdroje, no a padlo jeho meno. Nepoznala som ho, ale dozvedela som sa, ze aj on hladal cesticku, ako sa skontaktovat. Hned bol ochotny spolupracovat, aj napriek upozorneniu, ze na tom moze len prerobit, rozhodne nie zarobit. Odovzdala som mu rukopis, zo zaciatku bol trosku v rozpakoch, lebo niektorym versikom na prve precitanie dost tazko rozumiet. Postupne si zvykol a po vzajomnych konzultaciach sa mu ilustracie vydarili. Detske kresbicky sme vyberali podla vystihnutia temy i podla originalnosti. Napriklad mile videnie ma Palko Remiar, ktory mi je zvlast blizky, lebo s jeho starou mamou sme boli kolegyne v priemyselnej skole.

o Krstnymi mamami Sola hlasok su Mgr. Eva Hancakova a Ing. Eva Kolajova, co vas s nimi spaja?
- Mgr. Eva Hancakova je vlastne povodkyna celeho tohto projektu a velmi sa angazovala aj pri jeho realizacii. Je to dama, ktora si ziska cloveka, energia z nej priam srsi a strhla aj mna. Bolo preto samozrejme, ze bola krstnou mamou. Riaditelka COOP Jednota Brezno Ing. Eva Kolajova je moja dlhorocna priatelka, hoci je medzi nami znacny vekovy rozdiel. Nase priatelstvo je uz preverene casom, volam ju dokonca adoptivna dcera. Krstila aj moju poslednu knihu Ochutnavka a povazovala som za samozrejme, aby bola aj pri tejto knihe.

o Urcite mate v zasuvke pripravene nieco nove, bude to opat pre deti?
- Nie som zvlast plodna autorka, nikdy som nechcela byt profesionalnou spisovatelkou. Chcenie. Co je to chcenie? Keby sa okolnosti vyvinuli inak, mozno aj. Ale v okolnostiach, v ktorych som zila, som na to rozhodne nepomyslala. Pisanie bolo moje hobby, akysi ventil, odreagovanie sa, ked tlak v hrudi bol velky. Teraz zijem sama na dedine v rodinnom dome, takze ma stale zatazuju aj ine povinnosti. Rozmyslam nad versikmi o zvieratkach. Dostala som avizo, ze deti velmi tuzia po novych a novych basnickach o zvieratkach, ktore by mali aj nejaky dej. Blizko dokoncenia je aj treti rozpracovany projekt venovany detom. Su to pribehy z mojho detstva, ktore podla mojej mienky su uz ako pribehy o Popoluske alebo Sipkovej Ruzenke, cize z minuleho storocia a priam neskutocne. Dnes je zivot uplne iny ako vtedy, ked som rastla. Takze deti by mozno nasli vselico zaujimave porovnavanim svojho zivota s tym spred ,,X rokov".

(ng)