Strechy horehronskych drevenic pripominaju starenky pod ochranou hrubych vlniakov. Na strechy domov sa nakopilo snehu ako belostneho paperia na chrbaty husi. Dnes opat tak trochu pootvorime knihu spomienok. Ak sme este pred casom boli na priadkach a parackach, teraz si pohovorime o case, kedy prevladali zvyky, obycaje a carovania:

Dlhe zimne vecery kratila stara mat vnucatam rozpravanim rozpravok.

Prvym z celej serie ,,stridzich dni" bol den Katariny. Hned rano robievali gazdinky cesnakom krize na dvere domov a stajni. Do domu nemala ako prva vstupit cudzia zena. Ak by sa tak stalo, mala by dom postihnut choroba a mozno aj smrt. Aby tomu predisli, pocas tychto dni chodievali po domoch mali chlapci ,,s ocelovanim", kuskom zeleza ci retaze. Pri vstupe do domu hovorili: ,,Priniesli sme vam ocel, zeby sa vam misky, hrnce nebili."
Ak sa ludia bali, ze skor, ako pridu mali chlapci, pride cudzia zena, stal niekto pri okne. Ak zbadal chlapa, zavolal ho dnu. Jedna zo starsich zien v Helpe si takto zaspominala: ,,Na Katrenu, ket pride zena, ta sa hrnky biju. My sme si zavolali chlopa: Podze clovece, volaco ti poviem." V tento den sadili dievky do crepnikov s pieskom ceresnovu ci slivkovu vetvicku. Kazdy den ju mali polievat vodou, ktoru priniesli z potoka v ustach. Ak vetvicka do Vianoc rozkvitla, mala sa dievka do roka vydat.

Veselo byvalo aj na Ondreja. Rano chodili po vinsovani pastieri a donasali pruty. Vecer patril lubostnej magii. Siali konope, varili halusky s menami mladencov, liali olovo, ba podaktorym dievkam ani toto nestacilo, a preto chodili triast ploty. Museli vsak pri tom davat pozor, z ktoreho kuta poculi brechat psa, lebo do toho kuta sa mali vydat. V den Barbory nepriadli, nemalo sa ani parat perie.

Mikulas

Nemenej zaujimavym divadlom bolo chodenie Mikulasa v sprievode certa a anjela. Dobrym daval oriesky, cukriky, medovniky, zlym korbac z prutia a trochu uhlia.

Den Lucie bol povazovany za najkrajsi v roku. Na Horehroni verili, ze Lucia je striga, ktora chodi preto, aby poskodila dobytku. V niektorych dedinach mladez pripravovala aj ,,spriadanu noc". Dievky z nakradnutych naturalii varili halusky a prazenicu. Ulohou mladencov bolo priniest vino ci palenku. No nesmeli zabudnut doniest slamu, ktoru rozlozili po zemi a ked skoncila zabava, prespavali na nej spolu s dievkami do bieleho rana. Byvalo tiez zvykom, ze Lucia chodila po domoch. Zaodeta bola do bieleho platna, tvar mala zamucenu, v rukach nosila stetku a husacie kridlo. Znamy bol tiez ,,lucijovy stolcek", ktory robievali chlapi.
V posledny tyzden pred Vianocami po horehronskych dedinach z domu do domu mali chlapci roznasali oblatky - trubelky, ktore piekol ucitel. Dni ubiehali a uz o chvilku tu budu sviatky, na ktore sa tesili mali i skor narodeni. Vianoce. O tom, ako ich nasi predkovia na Horehroni prezivali, ake zvyky a obycaje zachovavali, zas nabuduce.

Vojtech Majling

Likviduju nasledky veternej smrste

V noci z nedele na pondelok (zo 14. na 15. novembra) sa Helpou prehnala veterna smrst, ktorej nasledky postupne odstranuju. Vietor s takmer stokilometrovou rychlostou zanechal po sebe tri strhnute strechy rodinnych domov a hospodarskych budov, sestdesiat poskodenych striech, patdesiat vyvratenych plotov, polamany les v sprave miestneho urbarskeho spolku a statnych lesov, polamane stlpy vedenia vysokeho napatia. Casti obce do pondelka vecera ostali bez elektriny a vody. Najvacsie skody vietor sposobil v Teplici, na jednom z rodinnych domov odniesol polovicu strechy, ktora dopadla asi o patdesiat metrov susedovi do dvora. Podla predbeznych odhadov len opravy striech budu stat okolo miliona korun. Zivel nastastie nikoho nezranil.

(r)

Foto: Jozef Fillo