Pani Jana z Brezna:

- Mam to stastie, ze sa mi zatial este nic nestratilo, este nikdy ma neokradli. Ale neda sa povedat, ze sa spolieham na stastie. Napriklad na Ondrejskom jarmoku som si davala velky pozor a tasku som pevne drzala pred sebou.

Katarina Horvathova, na materskej dovolenke, Zamostie:

- Nie, este ma neokradli. Na penazenku si davam pozor, mavam ju vacsinou v kabelke alebo vo vrecku, ale nosim v nej vsetky doklady.

Stefania Daubnerova, opatrovatelka, Brezno:

- Stalo sa mi uz pred rokom, ze ma okradli traja mladenci, na ktorych by som to v zivote nepovedala. Vyuzili to, ze som mala v obidvoch rukach tasky. Boli galantni, dali mi prednost pri vstupe do obchodu. Otvorili mi dvere a jeden z nich do mna drgol a z vrecka ukradol penazenku. Bolo mi to velmi luto, pretoze mam synov v ich veku. Dokazat im to je vsak tazke, hoci som presvedcena, ze to boli oni. Odvtedy si davam velmi velky pozor aj na jarmoku, aj teraz pred Vianocami. Vsetko zabezpecim zipsami a neviem cim na stokrat, naozaj.

Anna Sandorova, nezamestnana, Brezno:

- Snazim sa byt opatrna a na veci si davam pozor. Zvlast, ked som tam, kde sa pohybuje viac ludi. Doklady i peniaze mam na viacerych miestach. Ale su aj taki prefikani zlodeji, ktorym sa aj tak podari okradnut cloveka. Dokazu sa dostat do vrecka kabata ci do kabelky a vobec to nezbadate. Mne sa zatial nic podobne nastastie nestalo.

Viera Giertlova, nezamestnana, Brezno:

- Nakupujem vacsinou s manzelom a davam si pozor, aby sa mi nic take nestalo. Manzel dava moju penazenku do vnutorneho vrecka, tam je dobre uschovana, nemusim sa bat.

Eva Konradova, na invalidnom dochodku, Brezno:

- Ja si davam pozor, lebo casto cestujem do Bratislavy. Peniaze nenosim na jednom mieste, zvycajne ich radsej ani do kabelky nedavam, aj na doklady si davam pozor. Mam ponaucenie. Raz na Ondrejskom jarmoku mi ukradli penazenku, nastastie v nej nebolo vela penazi a len jeden nepotrebny klucik. Mala som ju vo vrecku, v tlacenici som pocitila zvlastne teplo a hned mi napadlo, ze mi nieco zobrali. Aj tak bolo. Odvtedy som pozorna.

(ng, ma)

Bude novy pristresok pre cestujucich?

Je velmi smutna vec, ze v Ciernom Balogu pred obecnym uradom, kostolom, zdravotnickym zariadenim nie je pri autobusovej zastavke pristresok, kde by sa mohli ludia na chvilu uchylit, ked cakaju na autobus. Ved od lekara idu aj s malymi detmi, i starsi ludia, turisti smerujuci do Vydry. Nieto si kde sadnut a cakat na autobus. Navyse tade jazdia aj autobusy smerom do Brezna, Banskej Bystrice, Poltara, Hnuste, Lomu, atd. Pritom od Brezna do Balogu su pekne cakarne, kde sa ludia mozu skryt, tak isto aj po Lom a dalej. Vsade su nejake pristresky na autobusovej zastavke. Nedalo by sa to spravit aj pred obecnym uradom?

(mb)

...

Ano, je pravda, ze na autobusovej zastavke pred obecnym uradom nie je pristresok pre cestujucich. Je pravda aj to, ze nikto sa nezamyslal nad tym, ze by tu pristresok mal byt. Cierny Balog ma na svojom uzemi dvadsatdva autobusovych zastavok a jedenast autobusovych pristreskov. Pristresky pri autobusovych zastavkach sa snazime budovat tak, aby v co najvacsej miere kryli potreby cestujucich, pocet spojov, ktore cez autobusovu zastavku premavaju, a potreby navstevnikov obce. Pri planovani vystavby dalsich pristreskov zvazime, ci pocet spojov a cestujucich posunie nutnost budovania tohto pristresku dopredu.

Mgr. Tatiana Stulrajterova, starostka Cierneho Balogu

Stredoslovaci, stahujte sa!

Zijete v krasnom regione, mate tu svoje korene, zabezpecili ste si pre seba a svoju rodinu byvanie, snazite sa udrzat alebo najst si zamestnanie, dokonca ziju tu aj taki, ktori sa sem prestahovali, ktorych oslovili krasne hory, priroda, ...
No aj tak vam odporucam: Stahujte sa na zapadne Slovensko.
Radost je zit v regione stredneho a severneho byvaleho stredoslovenskeho kraja. Zima, mrazy, vietor, snehu nad kolena, sem tam nejaky vyliaty potok, zaplavene pivnice, smrste, kalamity, v Telgarte 7. jula leto, v septembri zamrznute zemiaky na poli a mnozstvo este dalsich dovodov, preco tu zit.
Nechcem pisat o velkej nezamestnanosti, o mnozstve zaniknutych zavodov a organizacii, ktore umoznili ludom ,,oddychovat" doma, siahat na nasetrene peniaze, alebo cakat na podporu od statu, aby mohli prezit. Chcem sa vsak podelit s vami s vybornou spravou: Ceny vsetkeho, co clovek k zivobytiu potrebuje, uz konecne budu na europskej urovni. Budeme rovnocennym clenom Europskej unie. Chvalabohu, uz sa nebudem musiet cervenat, ze stat na mna doplaca v skolstve, zdravotnictve, kulture, sporte, dokonca produkty a sluzby elektrikarov, plynarov, vodarov, naftarov budem moct vyuzivat s vedomim, ze nesiahnem na ich do neba sa cnejuce ciste zisky.

Ironia? Skutocnost?

Zaujala ma radostna sprava o len minimalnom zvyseni cien elektrickej energie v roku 2005. V priemere 2,41 %. No nie je priemer ako priemer, nie kazdeho sa dotyka rovnako:
ZSE 0 %, SSE +4,89 %, VSE +2,52 %. A to je ten dovod, preco vas Stredoslovaci vyzyvam, stahujte sa.
Zaroven si davam otazku: Preco? Preco sa opat prehlbuje rozdiel v zivotnej urovni obcanov zijucich na zapade a vychode republiky? Ako nas to delia, podla coho, podla akych kriterii? Nie sme dost potrestani nezamestnanostou, skutocne tvrdymi, niekedy az extremnymi prirodnymi podmienkami, v ktorych zijeme?
Stredoslovaci odoberaju sice mensie mnozstvo elektrickej energie, SSE vraj zdrazenim kryje zvysene naklady na prevadzku a udrzbu elektrickych sieti, ale nik nepovie, preco je to tak. Nik nepovie, preco zisky SSE musia byt take, ake su. Kolko velkoodberatelov ukoncilo svoju prevadzku, kolko rodin sa odhlasilo z odberu elektrickej energie na vykurovanie, pretoze to financne nezvladaju. Jedni si pritahuju opasky, ti druhi uz nemaju ani moznost opasok spojit.
Porovnajme napriklad tarifu D2 v roku 2005: stala mesacna platba: ZSE 170 korun, SSE 198 korun, VSE 186 korun; tarifa za 1 kWh: ZSE 3,85 koruny, SSE 4,28 koruny, VSE 3,81 koruny.
Ja vsak snahu SSE po co najvacsom zisku dokonca podporujem - ved kurim od zaciatku septembra do konca maja, ba postavim si aj sklenik, aby som mohol este viac elektrickej energie odobrat. Aj spat budem pri rozsvietenych ziarovkach, dokonca si pekne vysvietim aj zahradu. Urobte to aj vy, Stredoslovaci. Vykaslite sa na drevo, uhlie, plyn, prerobte si kurenie na elektricku energiu, sice ekologicky cistu, ale drahu. A to preto, aby sme zvysili odber, potom mozno klesne cena 1 kWh na uroven Zapadoslovakov. A moj, ale aj vas cas vykurovania domacnosti zahrniem do celoslovenskeho priemeru, vtedy odoberieme elektricku energiu vsetci rovnako, tak aj vsetci rovnako za nu zaplatime. Aj ti, co kuria tri mesiace, aj ti, co devat. Matematika nepusti, v priemere je spotreba pre vsetkych rovnaka. Priemer je priemer, ale realita?
Nie je Slovak ako Slovak. Nestazujem sa, len stale neviem pochopit, preco je to tak. Aj preto vas vyzyvam: Stredoslovaci, hufne na zapad.

Ing. Jan Pampurik

Prvy verejny koncert

Dna 24. novembra sa otvorili dvere koncertnej saly v Zakladnej umeleckej skole v Brezne pre posluchacov prveho verejneho koncertu v tomto skolskom roku. Bol to stvrtrocny ziacky koncert, na ktorom ziaci dokazali, ze vedia intenzivne cvicit a pracovat na sebe, ked ich vyucujuci za necele tri mesiace pripravili na koncert. Ucinkujuci podali pekne vykony a prezentovali vsetky nastroje, na ktorych sa v skole ucia hrat, podobne literarno-dramaticky odbor. Vytvarnici na paneloch pripravili mensiu vystavu svojich prac. Aj ked je trosku na skodu, ze zle pocasie zapricinilo nizsiu ucast. No ti, ktori sa prisli pozriet a vypocut si nas koncert, neolutovali a odchadzali s pocitom poznania krasy hudobneho a umeleckeho vyjadrenia. Vytazok zo stvrtrocneho koncertu bol venovany Vysokym Tatram na odstranovanie kalamity.

(am)

Europsky den rodicov a skol

Dna 16. novembra sme v nasej skole v ramci 3. Europskeho dna rodicov a skol a Tyzdna boja proti drogam stravili netradicny den skolskeho vyucovania. Netradicny preto, lebo na vyucovani sa zucastnili nielen ziaci, ale aj ich rodicia. Prisli, aby ukazali nasim detom, ze zivot sa da plnohodnotne prezit bez drog, ak si dokazu najst nieco, co ich zaujima, comu sa chcu v zivote venovat.
Ako prva sa prezentovala maminka Vladka, kadernicka, co potesilo najma dievcata, pretoze kazda z nich mala moznost dat sa skraslit. Chlapci tiez neobisli naprazdno a ti odvaznejsi odchadzali s novym strihom. Prekvapene boli hlavne mamy, ktore svoje ratolesti ledva spoznali.
Ako dalsia ukazala svoje umenie teta Adrika, ktora je kvetinarkou – aranzerkou. S jej pomocou deti v sebe objavili skryte talenty pri vytvarani vianocnych ikeban, ktore budu zdobit nasu skolu pocas vianocnych dni.
Zaver oficialnej casti patril tete Chramcovej, ktora detom ukazala, ako z vlny, ktoru sme prave ostrihali ovecke, vyrobit vlnu, z ktorej mozeme upliest sveter do chladneho pocasia, pricom si to mohli sami vyskusat. Pocas celeho dna boli v skole aj rodicia, ktori pri vsetkych cinnostiach detom asistovali. Deti vsak tiez nechceli zostat zahanbene, a tak na rozlucku ukazali svojim rodicom, ako dokazu pracovat na pocitaci.
Na zaver chceme podakovat vsetkym rodicom a starym rodicom, ze s nami stravili zaujimavy den priamo v skole, predviedli nam svoje profesie a prispeli k prijemnemu prezitiu dna.

Kolektiv ucitelov Zakladnej skoly Myto pod Dumbierom