Pedopsychiater radi

Dlhsie som rozmyslala, ako zacat svoj prispevok do tejto rubriky. Pracujem v detskej psychiatrickej ambulancii, predtym v detskom psychiatrickom oddeleni a v poslednych rokoch som sa stretla s velkym mnozstvom bolesti, smutku, trapenia, sklamania a bezmocnosti u tolkych deti, ze som niekedy stracala silu a zachvatila ma beznadej.

Ako mozem byt napomocna vsetkym? Ako mozem hned podat pomocnu ruku, o ktoru casto to dieta nema zaujem? A ako pomoct otvorit oci rodicom, ktori v tom najlepsom umysle vychovat spravne svoje dieta mu nedokazu porozumiet?
Mnohi rodicia nechapu, ze kazde dieta ma svoje vlastne vnimanie skutocnosti. Svoje vlastne tuzby a predstavy. Svoje vlastne citenie, vlastne pravdy. A casto nie su v sulade s tym, co si myslia a citia ich rodicia. Ti si casto neuvedomuju, ze deti sa najviac ucia prikladom. Co vidia v rodine – ako sa rodic sprava k svojim rodicom, ako sa rodicia spravaju navzajom k sebe, ako sa spravaju voci svojim detom? Ako rodic hovori o ucitelovi svojho dietata, ako sa vyjadruje o vsetkom, co je okolo?

Tento pribeh sa stal mojou inspiraciou:

Bol odliv a po plazi kracal starec. Zamieril blizsie k vode a zacal zbierat hviezdice vyplavene na breh a hadzat ich spat do mora. Mlady muz iduci okolo sa pristavil a pozoroval starca, ktory zbieral jednu hviezdicu za druhou. “Hadam si nemyslite, ze zachranite vsetky hviezdice,” povedal mlady muz, neveriacky hladiac na starca. “Viete, ake dlhe je toto pobrezie a kolko je tu hviezdic?”
Starec pozorne pocuval, co mladik hovori. “Viem, ze je to dlhe pobrezie a je tu vela hviezdic,” odvetil. “Ale mne ide o tuto jednu hviezdicu,” pokracoval a hodil dalsiu hviezdicu do mora. “A teraz mi ide o tuto... a o tuto... a takisto o tuto.”

Jedna hviezdica – jedno dieta – jedna rodina.

Chcela by som vam ponuknut moznost nazriet na problemy, s ktorymi sa mozno aj vy potykate, z ineho uhla pohladu.
Sama som v zivote vela hladala a naucila som sa, ze je velmi dolezite pozerat sa na veci z roznych uhlov pohladu, najst co najviac rieseni. A potom postupne jedno po druhom ich zacat pouzivat. Niektore z nich sa ukazu ako spravne, niektore ako malo vyhovujuce a niektore ako uplne zle. Ale je velmi dolezite si ich vyskusat. Ked riesenia zavrhneme bez toho, aby sme ich vyskusali, oberame sa o moznost vyjst zo svojho problemu.
Skusim to vysvetlit cez velmi bezny priklad tykajuci sa mnohych rodin, s ktorymi pracujem: “Pridu rodicia s “problemovym” dietatom. S dietatom, ktore neposlucha, unika z domu, ktore zapadne do partie a svoj cas travi uplne nevhodnym sposobom, mozno dokonca unika k drogam. Dieta, ktore doma zazne kradnut, klamat. Dieta, ktore sa doma nikomu nezveri so svojimi problemami. Dieta, ktore v skole nerespektuje, odvrava, bije sa, alebo chodi poza skolu.”
Skuste si tento problem predstavit ako usko na hrnceku (salke), ktory postavime do stredu kruhu. A ak sa vam chce, mozete si ten hrncek postavit naprostred stola u vas doma. A skuste si za ten stol vsetci, cela rodina, dookola posadat. Ak ste len dvaja, tak si sadnete oproti sebe a pozrite sa na ten hrncek a povedzte, z ktorej strany ma hrncek usko??? Jeden povie z prava – druhy povie z lava – treti povie z predu – stvrty povie ten hrncek predsa nema usko!!! Kto ma pravdu? Vsetci! A mozete sa pohadat a hadat sa donekonecna, alebo sa mozete postupne vystriedat na mieste toho druheho a uvidite “problem” usko hrnceka z jeho uhla pohladu. Chce to od vas ochotu, pozriet sa na problem aj z uhla pohladu toho druheho.
A aj sa na “problemove dieta” divam z jeho uhla pohladu. Rozumiem tomu, co mi hovoria rodicia, ucitelia, policia, spolocnost. A snazim sa im ukazat uhol pohladu dietata, aby porozumeli, ze je to hlavne jeho obrana, jeho jedina moznost, ako prezit situaciu, do ktorej sa vo svojom kratkom zivote dostalo nasledkom toho, co mu bolo dane geneticky a vychovou. Ale o tom zase nabuduce.

MUDr. Dagmar Guttenova

Banskobystricky samospravny kraj uspesny v 6. ramcovom programe EU

Banskobystricky samospravny kraj predlozil v juni tohto roka v ramci vyzvy Strukturovanie europskeho vyskumneho priestoru z priority Vyskum a inovacie 6. ramcoveho programu pre vyskum, technologicky rozvoj a demonstracie - projekt na vypracovanie Regionalnej inovacnej strategie Banskobystrickeho kraja. BBSK sa v novembri dozvedel potesujucu informaciu, ze projekt ohodnotila Europska komisia kladne a BBSK bol vyzvany zacat negociacie.
Preco sa BBSK rozhodol ist smerom podpory inovacneho rozvoja v regione? Pretoze na udrzanie hospodarskeho rozvoja a miery zamestnanosti v regionoch v konkurencnom prostredi rozsirenej EU treba splnit dve zakladne podmienky. Prvou je dosiahnutie vyhovujucej urovne fyzickej infrastruktury a ludskeho kapitalu a druhou je, aby regiony aj v novej ekonomike zalozenej na vedomostiach a informovanosti dokazali zabezpecit rozvoj inovacii a vedeli ucinne vyuzivat nielen existujuce know-how a zname technologie, ale dokazali pokracovat v environmentalne udrzatelnom rozvoji. Splnit obidve tieto podmienky si vyzaduje efektivny institucionalny a administrativny system, ktory takyto rozvoj dokaze podporit. Regionalna inovacna strategia BBSK pomoze tento system zacat budovat.

Jej hlavnymi cielmi su:

1. Vytvorenie inovacneho a podnikatelskeho povedomia v regione.
2. Rozvoj klucovych priemyselnych sektorov v regione za ucelom zabezpecenia vysokokvalifikovanych dlhodobych pracovnych miest s rovnakou sancou pre obidve pohlavia.
3. Vytvorenie sieti a partnerstiev na zvysenie informacneho toku a transferu technologii ako aj difuzie vedomosti do regionu.
4. Rozvoj infrastruktury na podporu inovacneho rozvoja.
5. Zaclenenie regionalnej samospravy do podpory inovacneho rozvoja.

Negociacie projektu budu ukoncene v marci buduceho roku a realizacia projektu sa zacne 1. aprila 2005. Projekt bude trvat tridsatdva mesiacov a do jeho realizacie budu zapojeni vsetci doleziti akteri inovacneho rozvoja z regionu. O priebehu projektu a jeho realizacii bude BBSK pravidelne informovat verejnost prostrednictvom medii.

(eb)

V novembri sa v priestoroch Domu kultury v Podbrezovej uskutocnil spolocny koncert dvoch znamych umeleckych suborov na Horehroni, a to Dychovej hudby ZP a. s. a Spevackeho suboru mesta Brezno.

Dychova hudba ZP a.s. oslavila v roku 2003 165. vyrocie svojho vzniku. Za cely cas svojej existencie rozdavala a rozdava i dnes dobru naladu doma i v zahranici. Svojou umeleckou cinnostou si vytvorila stabilne miesto v oblasti dychovej hudby na Slovensku. Podla nazorov odbornikov patri DHZP k poprednym amaterskym dychovym suborom na Slovensku. Nemalu zasluhu na rozvoji dychoveho suboru ma jej dlhorocny tajomnik Jozef Turis, ktory v tomto roku oslavi sedemdesiat rokov zivota. Do dychovej hudby v Podbrezovej nastupil v maji 1952 a dodnes, t. j. 52 rokov, je jej clenom. Od roku 1992 posobi ako predseda dychovej hudby, ma na starosti jej organizacne a materialove zabezpecenie. Pri prilezitosti jeho zivotneho jubilea Narodne osvetove centrum na podnet Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska udelilo J. Turisovi vyznamne ocenenie, ktore mu na koncerte odovzdal umelecky veduci dychovej hudby - kapelnik Jozef Kral.
Dychova hudba ZP a. s. sa na koncerte predstavila bohatym repertoarom skladieb, od zmesi znamych talianskych melodii, ako napr. O sole mio, Santa Lucia, Funikuli, funikula, zmesi popularnych melodii od Pavla Sianskeho - Kvapka dazda, skladieb Karola Padiveho - Rusaj junac a Na brehoch Oravy ako i popularnych melodii z operety Polska krv od Oskara Nedbala v uprave Vaclava Hybsa.
Na pozvanie DH ZP po prvykrat na pode Domu kultury v Podbrezovej vystupil ako host Spevacky subor mesta Brezno pod umeleckym vedenim PhDr. Milana Pazurika, Csc., s klavirnym sprievodom PhDr. Gabriely Pravotiakovej. Subor oslavil v roku 2003 25. vyrocie svojho vzniku a v porovnani s historiou DHZP sa javi ako elev. Svojim vystupenim a elanom vsak presvedcil o opaku. Domacemu publiku ako i svojim priatelom z DH sa predstavil skladbami od talianskych, mexickych ci africkych autorov. V repertoari nechybali ani skladby slovenskych autorov ako Vyhorela lipka, Prsi, prsi. Mimoriadny uspech publika ziskal skladbou Nabucco ci temperamentnou Sia hamba ako i skladbou Bedricha Smetanu Prodana nevesta. Vrcholnym bodom umeleckeho vystupenia pred domacim publikom sa stala spolocna skladba obidvoch umeleckych telies Tancuj, tancuj (na fotografii I. Kardhordovej).
Spevacky subor mesta Brezna presvedcil, ze i napriek dvadsiatim piatim rokom svojho zivota patri k uspesnym amaterskym spevackym suborom na Slovensku. Spolocny koncert dvoch telies znova potvrdil znamu skutocnost, ze hudba je i nadalej najlepsim dorozumievacim prostriedkom medzi ludmi. Dokaze preklenut nejednu bolest v srdci a dava nadej na lepsi zajtrajsok. Nech teda znie hudba v nas vsetkych v tomto predvianocnom zhone.
Dakujeme DH ZP za prijemne stravene chvile na spolocnom posedeni. Dovidenia priatelia a tesime sa na dalsie spolocne stretnutie.

Ing. Vera Bulakova

podpredseda SZMB Brezno 22.11.2004

Napisali o Chalupkovom Brezne

Najstarsou ucastnickou XXXVII. rocnika Chalupkovho Brezna bola 79-rocna Anna Plecita z Piestan, ktora sa na tomto podujati zucastnila po stvrtykrat. Sutazila v umeleckom prednese poezie a v literarnej tvorbe proza pre dospelych a proza pre deti a mladez. Vo vsetkych troch obsadila druhe miesto, okrem toho jej organizacny vybor udelil aj diplom za umelecky prednes poezie. Dvojtyzdennik Bojovnik v cisle 24 z 18. novembra zverejnil rozhovor s ich dlhorocnou dopisovatelkou Annou Plecitou, z ktoreho sme vybrali:
,,Hlavnu zastitu nad Chalupkovym Breznom ma Ministerstvo skolstva a Ministerstvo kultury SR a Banskobystricky samospravny kraj. Ale uprimna vdaka patri aj ostatnym organizatorom, medzi ktorych v prvom rade patria breznianske skoly, kulturno-osvetove strediska a muzea a tiez miestny odbor Matice slovenskej. Celemu organizacnemu vyboru na cele s delegovanym zastupcom Ministerstva skolstva SR Mgr. Luboslavom Drgom, predsedom organizacneho vyboru Mgr. Jaroslavom Surinom a tajomnikom Ivanom Halamom.
Co ma na Chalupkovo Brezno tak nastojcivo laka? Vsetko! Cela ta skvela atmosfera cohosi, co je tak ocarujuco nase, slovenske. Vzacni ludia, co uz desiatky rokov nesu na svojich pleciach jeho pripravu a realizaciu. Hrejivy je pocit stretnut sa s ludmi, s kolegami-ucitelmi, starsimi i mladymi, ktori maju prave tak ako ja radi poeziu i prozu, kvalitnu hudbu, pekne piesne, krasne obrazy ...
Kazdy rok si vravim, ze to uz bolo posledny raz. No prejde zopar dni, tyzdnov - a toto predsavzatie vybledne. A tak, ak sa v zdravi dozijem, pojdem svoju osemdesiatku oslavit tam, do krasneho Chalupkovho Brezna.

(ob)

Jaraba verzus vichrica

Radost zo stredy 17. novembra, z oslav Dna boja za slobodu a demokraciu sa o dva dni neskor premenila na smutok a velky zial. V piatok podvecer sme si vsetci ruka v ruke potykali so strachom a hrozou. Obycajny vietor sa zmenil na vichricu, ktora po sebe nechala mnozstvo povalanych stromov, odseknutych vrcholcov, znehodnotenu prirodu, dokonca postrhavane strechy, tragicku smrt ceskeho turistu v horach a slzu v ociach tych, ktori aspon trosku maju radi prirodu ... Predpovede meteorologov o piatkovej vichrici sa teda naplnili. Zaujem medii i politikov o tuto problematiku je velky. Ako sa pozeraju s odstupom casu na piatkove udalosti prave ti, ktori boli uprostred vsetkeho? Jednym zo ,,svedkov" je i Milan Juros, majitel chaty Jarabata v obci Jaraba.

o Aka bola piatkova vichrica v Jarabej?

- Avizovana vichrica prebehla Jarabou v casovom rozmedzi od 15. hodiny az nieco po 16. hodine.

o Mala vichrica nejaky dosah na hostinec Jarabata a jeho okolie?

- Nie, popadali len nejake plechy, ale nic vazne sa nestalo ani chate, ani nikomu v jej okoli. Vichrica prakticky zasiahla oblasti pred dedinou a za nou. Najnebezpecnejsia bola cesta hore Jarabou, popri ktorej padali stromy hlava nehlava. Stred dediny, kde je Jarabata a dalsie obytne domy, bol akoby v bezpeci. Za obet vetru padli len 15- az 20-rocne vrcholce stromov okolitych chatarov.

o Spomenuli ste ludi v hostinci Jarabata a v jeho okoli. Znamena to, ze pocas vichrice bol hostinec obsadeny turistami, alebo ste niekoho prichylili pred necasom?

- V chate bolo asi desat ludi. Zvacsa personal, robotnici. No nasli sa i taki, ktori museli u nas prenocovat, islo o troch - styroch turistov, ktori vsadili radsej na istotu a bezpecie.

o Ake nasledky zanechal piatkovy ,,vietor"?

- Aby sme sa mohli dostat von z chaty, museli sme pockat take tri hodiny na odpratanie cesty. Snad jedinym problemom bol vypadok elektrickej energie od piatka do nedele, takych patdesiat hodin. No nam bolo aj napriek takemu zlemu pocasiu prijemne, teplo a bezpecne pri svieckach a pri krbe. Pretoze aj po vichrici v Jarabej zostalo este kus krasy prirody a romantiky.

Ivana Kokavcova