Stalo sa uz tradiciou, ze Horehronske muzeum obohacuje svojimi vystavami predvianocnu atmosferu v meste. Spolu s miestnym odborom Ziveny pripravilo aj v tomto roku vystavu Caro a krasa Vianoc. Opat mate moznost vidiet, ale aj kupit si rozne rucne prace - odevne a bytove doplnky, vianocne pecivo i ozdoby a ine drobne darcekove predmety.
K tradicnym vystavam cukrarenskych vyrobkov s vianocnou tematikou patria aj Gastrovianoce Hotelovej akademie v Brezne, ktorych navstevnici maju moznost ziskat inspiraciu a napady na pripravu vianocneho peciva a mucnikov i vianocneho stolovania.
Obidve vystavy su spristupnene od utorka 7. decembra v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika 13 (Mestiansky dom) a potrvaju do 20. decembra. Otvorene bude v pondelok az v piatok od 8. do 17. hodiny, v sobotu 11. a 18. decembra od 8. do 12. hodiny.

Foto: Jan Weiss

Ako povedat nie?

Tazka otazka a este tazsie sa na nu hladaju odpovede. Aj napriek tomu sa v pondelok 29. novembra v Mestskom dome kultury v Brezne na tuto otazku pokusali hladat odpovede ziaci zakladnych a strednych skol okresu Brezno v ramci prvej detskej konferencie. Podujatie zorganizovalo Centrum vychovnej a psychologickej prevencie v Brezne so svojimi partnermi, Komunitnym centrom, n. o., Cierny Balog a komisiou pre prevenciu socialno-patologickych javov pri Obvodnom urade v Brezne pri prilezitosti Tyzdna boja proti drogam a nielen proti, ale za lepsi a plnohodnotny zivot deti a mladeze v tomto regione.
Na konferencii sa zucastnili ziaci zo sestnastich zakladnych skol, troch strednych skol a jednej specialnej zakladnej skoly. V ramci konferencie vystupili s prednaskou, scenkou, plagatom, piesnou, basnou, v ktorych vazne aj s humorom hovorili o svojich postojoch, myslienkach a pocitoch, ked pocuju slova ako alkohol, droga, zavislost, rasizmus, kriminalita atd. Tomu, ze svoju ulohu zvladli s velkou profesionalitou, zodpovedala uroven vsetkych prispevkov, nadsenie a zaujem vyjadrovat sa aj k takymto vaznym temam, ktore su sucastou ich zivota.

(dk)

Foto: Stefan Vozar

Ceski lesnici podavaju pomocnu ruku

Kalamita, ktora je nasledkom vichrice z 19. novembra, si svojim mimoriadnym rozsahom vyziada nasadenie velkeho mnozstva specialnej techniky. Najvacsie skody vo vlastnictve a sprave statnych lesov na Horehroni vichrica sposobila v Odstepnom zavode Benus (asi 470 000 m3) a Cierny Balog (150 000 m3).
Len pre ilustraciu: jeden a stvrt miliona kubickych metrov kalamitneho dreva z porastov obhospodarovanych statnym podnikom Lesy SR, predstavuje takmer styridsatjeden tisic kamionov nalozenych drevom. S iniciativou pomoct slovenskym lesnikom prisli kolegovia z Ceskej republiky. Posledny novembrovy stvrtok na Slovensko pricestoval generalny riaditel Lesov Ceskej republiky Ing. Kamil Vyslysel.
,,Vichrica sarapatila najma na Horehroni, na Orave a Liptove. Mnohe kalamitou poskodene porasty su v extremnych svahoch a bude velmi narocne vytazit z nich drevo. Na tychto miestach nemaju sancu ine dopravne prostriedky, ako lanovky," povedal po stretnuti so svojim ceskym partnerom generalny riaditel Lesov SR Ing. Karol Vins, ,,preto si vysoko cenime ponuku nasich ceskych kolegov, pozicat nam na cas likvidacie kalamity dve lanovky aj s vyskolenou obsluhou."
Iniaciativa ceskych lesnikov nie je prazdnym gestom, ale skutocnym podanim pomocnej ruky. Prirodne zivly nepoznaju hranice a lesnici dobre vedia, ze kalamita je stalou hrozbou. Preto slovenski lesnici chcu budovat partnersky vztah a radi oplatia ceskym kolegom pomoc, ktora prichadza v pravu chvilu.

(pg)

aj o problematike romskych deti

Riaditelia, zastupcovia riaditelov, vychovni poradcovia, pedagogovia a vychovavatelia zo zakladnych skol okresu Brezno sa v utorok 30. novembra stretli na odbornom seminari, ktory zorganizovala breznianska Pedagogicko-psychologicka poradna. O zamerani seminara nam v den jeho konania porozpravala riaditelka tejto poradne Mgr. Olga Jorcikova:

- Nasa pedagogicko-psychologicka poradna pre materske skoly, zakladne skoly, specialne zakladne skoly pravidelne kazdy stvrtrok organizuje porady. Dnesny seminar je zamerany na dve hlavne temy: psychologicke aspekty vztahu ucitel - ziak, tvorivost (nie iba) ziaka a moznosti jej identifikovania. Prednasaju PhDr. Jozef Ihnacik, predseda Metodickej rady pre psychologicke a vychovne poradenstvo Ministerstva skolstva SR, zaroven riaditel Pedagogicko-psychologickej poradne pre stredne skoly v Kosiciach a PhDr. Tomas Kovac, CSc., z Vyskumneho ustavu detskej psychologie a patopsychologie v Bratislave. Uz vcera mnohi vyuzili prilezitost v ramci metodickej poradne stretnut sa s poprednymi odbornikmi v oblasti detskej psychologie PhDr. Ivanom Ucnom, CSc., a PhDr. Lubomirom Palenikom, CSc., riaditelom Vyskumneho ustavu detskej psychologie a patopsychologie v Bratislave, dnes sa k nam pridal Mgr. Jozef Popper, odborny radca Krajskeho skolskeho uradu v Banskej Bystrici.

o Aky vyznam maju taketo stretnutia?

- Snazime sa co najviac pomahat nasim zariadeniam, ktorych je v okrese sestdesiatsedem, ale aj detskym domovom, ustavom. Psychologicky a specialny pedagogicky servis poskytujeme aj odboru socialnych veci, policii, pediatrom, pedopsychiatrom, detskym neurologom a pod. V sucasnosti do popredia velmi vystupuje otazka romskych deti, ich zaskolenia a problem s detmi s odlozenou povinnou skolskou dochadzkou. V nasom regione mame obce, kde v prvych triedach je ovela viac romskych deti ako ostatnych. Tieto deti hovoria coraz horsie po slovensky, ich zdravotny stav sa vyrazne zhorsuje, zvacsuje sa ich socialna izolacia. Z tohto vyplyvaju mnohe specifika pre materske i zakladne skoly a pre ucitelov. Napriklad romske deti nie su schopne vobec reagovat na bezne psychologicke baterie, ktorymi ich treba testovat. Preto aj vyskumny ustav detskej psychologie a patopsychologie sa snazi najst co najlepsie metody, ako tieto deti diagnostikovat a co s nimi.

Spracujeme projekty a v ramci experimentu budeme deti testovat a hladat, ako ich otestovat, aby sme im neuskodili a aby sa im poskytlo adekvatne vzdelanie. Pedagogovia ani pracovnici nasej poradne nemaju zaujem romske deti diskriminovat. Ale bohuzial teraz to vyzera tak, ze v beznej zakladnej skole su viac-menej stratene a neschopne obstat.

(ng)