Jozef Ambroz, zivnostnik, Brezno:

- Vsade sa dostanem, ale nemusia byt vycistene. Ked je zima, tak je zima. Nesmyka sa mi, mam dobru obuv. Ked je sneh uchodeny, ujazdeny, dobre a prijemne sa chodi. Vsetko je krasne biele, nie su stopy po soli.

Filip Durcik, zivnostnik, Brezno:

- Niekde sa dostanem a niekde nie. Ked nie su vycistene chodniky, smyka sa mi. Bolo by lepsie, keby boli vycistene. Smyka sa mi vsade a hlavne pred uradmi.

J. R., predavacka, Brezno:

- Je to pekne, ked je sneh cerstvo napadnuty a vsetko je biele. Ale cloveku sa potom neda chodit. Teraz si to musia cistit vsetci sami, a tak to aj vyzera. Len maloktory obchod a urad ma vycisteny chodnik a cestu. Ja som uz raz spadla a verim, ze nie som sama. Nepaci sa mi, ze si majitelia neplnia svoje povinnosti. My obycajni ludia musime robit vsetko podla predpisov. Pred danovym uradom je kopa snehu a ladu. Hlavna vec, ze s nami vedia riadne “pozametat”.

Iveta Faskova, nezamestnana, Brezno:

- Podla mna chodniky nie su vobec vycistene a upravene. Uz som mala prilezitost a styrikrat som spadla. Najviac sa mi smyka na sidliskach, hlavne na zapade nie su upravene. Kazdy “kasle” na cistenie, nikto sa o to nezaujima. Vsetci nadavaju, len ked spadnu. Na namesti som este nespadla. Ked je smyklavo, radsej idem po ceste ako po chodniku.

Ivana Puchyova, skladnicka, Brezno:

- Dnes sa mi ide velmi zle. Z chodnikov nie je vobec odpratany sneh. Medzi cinziakmi sa vobec neda dostat a ani cesty a chodniky nie su pred domom upravene. Nehodu som nastastie este nemala, ale urcite s tym maju starsi ludia problem. Najomnici by sa mali o to postarat.

Miroslav Dolinsky, robotnik, Brezno:

- Od obcanov, ktori maju sukromne domy, vyzaduju, aby mali chodniky ciste. Viem, ako je to tam, kde byva mama. Je penzistka. Ja pridem a vycistim to. Ked sa uz neda po cestach chodit, tak navela – navela pride pluh a tak to odpluhuje, ze cely chodnik je zase zahrabany. Ked snezi, najprv sa odhrnie sneh a potom sa posype. Tak by to malo byt, no u nas je to opacne. Uz dlhe roky si to vsimam. Este popred niektorych podnikatelov, ako momentalne tu pred sipkarskym klubom, je to super, ale inde sa neda bez urazu ani prejst.

Iveta Lednova, zdravotna sestra, Brezno:

- Nie som velmi spokojna, smyka sa mi, chodniky nie su dostatocne odhrabane. Bojim sa chodit popod strechy, lebo dnes je oteplenie, aby na mna nespadol ladovec. Mam len jednu trasu, z roboty domov. Po namesti nemam vela casu chodit, ale myslim si, ze na dlazbe sa smyka. Popred obchodny dom je na schodoch ladovica. Bolo by potrebne odpratavat, alebo aspon niecim posypat.

Mraznicka, ci autobus?

Teplomer von ukazuje niekolko stupnov pod nulou. Tresknuca zima, ludia v kabatoch a zimnych bundach. Omrznute prsty na rukach uz nezohreju ani rukavice a skrehnute nohy mozno rozchodite po niekolkych krokoch.
Predchadzajuce slova nehovoria o rozpravkovych Flinstovnovcoch a ich znameho dopravneho prostriedku bez podlahy a na rucny pohon.
Nie, hovorim o tunajsich autobusoch v nasom Brezne a o trpiacich, ktori v nich sedia. Niekolko hodinova cesta stoji dost na to, aby si cestujuci zasluzili pohodlie. A tym pohodlim nemyslim v zimnom obdobi ziadny komfort, len obycajne teplo. Samozrejme, nie kazdy autobus je akoby povodom “z doby ladovej”, ako bol 25. januara 2005, ktory rano o 5.45 h vyrazal z Brezna do Bratislavy. Nikto z nas cestujucich vsak ani netusil, ze kym prideme do Bratislavy, stary, rozhegany, po oprave volajuci dopravny prostriedok nam poskytne tak nahlad do sveta zadrhnutych suciastok, ako i takmer nehybne koncatiny. Nech mate na sebe oblecene cokolvek termo teple, nemate sancu – “chlad vyhra”.
Je tu preto namieste otazka: “Autobus ako dopravny prostriedok sluzi ludom, alebo ludia pri cestovani prejavuju sluzbu autobusu?”
Zrejme heslo: “Zakaznik nas pan” – uz pre Brezno neplati.

Ivana Kokavcova

Spomienka na hrdinske boje nasich osloboditelov

Po oslobodeni mesto preslo velkym rozvojom vo vsetkych oblastiach kulturneho, spolocenskeho a hospodarskeho zivota, o com svedci vystavba mnohych podnikov, najma statny podnik Mostaren Brezno, ktory vyrabal hlavne zeriavy, ale i dalsie podniky a prevadzky Harmanecke papierne, Slovenka n. p. Banska Bystrica, drevarsky priemysel zastupovala Smrecina Zadne Halny. Na Mazornikove postavili mliekarensky zavod, masozavod, priemyselnu pekaren a cukraren.
Od oslobodenia do roku 1988 sa v roznych formach postavilo priblizne 7000 bytovych jednotiek. Mnohe nove pracovne prilezitosti a vystavba bytov vytvorili dobre podmienky pre rast mesta, ktore malo v roku 1989 uz 22 000 obyvatelov.
Neda mi spomenut si so svojim otcom na hrdinske boje nasich osloboditelov, ktori bojovali za lepsi zajtrajsok, rozvoj Ceskoslovenska, moderne polnohospodarstvo, vyspely priemysel, bezplatne skolstvo a zdravotnictvo, rozvoj umenia a kultury.
Po takzvanej zamatovej revolucii sa vsetko rozplynulo. Falosni poprevratovi politici z tribun manipulovali naivnych obcanov, najma studentov, ktori kricali To je ono!!! Dnes maju starosti ako vyzit z podpory v nezamestnanosti ci skromneho dochodku, z coho maju zaplatit zvysenie cien plynu, elektriny a zakladne zivote potreby. Mnohi si uvedomili, ze boli zlikvidovane zakladne ludske prava na pracu, vzdelanie a zdravotnu starostlivost, nehovoriac o byvani ci socialnych istotach. Ulice slovenskych miest nepoznali bezdomovcov a zobrakov. Nikto zo zucastnenych nepredpokladal 20 % mieru chudoby a vyse 20 % realnu nezamestnanost.
Pri spomienke na nasich osloboditelov si kolkokrat myslim, ze z toho, co sa dnes deje a za to, co tolke roky bojovali ti, co padli, sa musia v hrobe obracat a ti, co ziju ich musi boliet hlava, ak nedostali este infarkt.

Daniel Kyanica

Ani breznianski maticiari nezaostavaju

V obdobi plesovej sezony nasich “slovenskych celebrit ci smotanky” sme aj my maticiari plesali.
Vybor Matice slovenskej s jej dlhorocnou predsednickou Mariou Maculovou pripravil pre nas skvely pampusikovy vecierok. Nemuseli sme chystat ziadne spolocenske roby, ved my sa pozname aj v skromnejsom obleceni.
Dobra nalada, srdecne privitanie od M. Maculovej a uz sme sa mohli zabavat. Do tanca nam vyhraval J. Ambroz, a tak nas nebolo treba dlho prosit. Cerstve pampusiky a dobry caj potom vsetkym chutili. Dobre pripravena tombola a tentokrat vyhry skoro pri kazdom stole.
A na co sa tesime dalej? Februarove podujatia: beseda so seniorom J. Dubinym, navsteva Statnej opery v Banskej Bystrici, sutaz fotografii pre mladez Moje mesto.
A tak ani my nezaostavame. Sme tu, v nasom okresnom meste. Aj ked sme snad len postarsi, s hrdostou v nasich srdciach mozeme povedat, ze Matica slovenska a my maticiari sme aj ked tazko skusany, ale nezdolatelny slovensky narod.

Za vsetkych srdecne podakovanie.

V. Kovacovicova

Hlucni susedia

Mali ste uz niekedy spory s hlucnym susedom? Ja ano. Po celodennej praci som sa unavena vracala domov. Co cert nechcel, moj nezamestnany sused ani po mnohych osobnych napomenutiach nestisil magnetofon s hlasnou hudbou, cim rusil moj pokoj. Vzdy ma odbil slovami, ze on si cez den moze robit, co chce, kym nie je desat hodin vecer.
Obyvatelia cinziakov si myslia, ze hlasnou hudbou ci prerabanim bytu cez den, neobtazuju svojich susedov. Nie je to vsak pravda. Po mojich neprijemnych skusenostiach som sa blizsie zaujimala, akym sposobom je mozne riesit narusene susedske vztahy. Zistila som, ze napriklad nadmerny prach, hluk, popol, dym, plyn, para, pevne i tekute odpady, svetlo, tienenie, nadavky a urazky sa zaraduju medzi priestupky proti verejnemu poriadku. A viete, ake mate prava? Obciansko – pravnou upravou susedskych vztahov sa zaobera Obciansky zakonnik v § 127. Za porusenie tohto zakona mozu mestski policajti na mieste vybrat pokutu do vysky 1000 korun. V podobnych pripadoch sa treba obratit na mestsky alebo okresny urad. Pri prerabani bytu staci dopredu upovedomit susedov o pracach, ktore by mohli rusit ich pokoj.
Aj tak si myslim, ze vsetko je to len na nas ludoch a na nasej vzajomnej tolerancii.

(bm)