Styridsatpat rokov
Horehronskeho muzea |
Perspektivy rozvoja Horehronskeho muzea
V seriali clankov o zalozeni breznianskeho
muzea, jeho vyvoji a ucinkovani v kulturnom zivote Brezna a regionu boli
naznacene vychodiska, z ktorych sa cinnost Horehronskeho muzea odvijala, na akych
zakladoch bola postavena. Horehronske muzeum od svojho vzniku v roku 1960
nepretrzite, opierajuc sa o potrebu formovania kultury, pestovania
a ochrany kulturneho dedicstva, ako clanok siete muzei na Slovensku, plni
v oblasti horneho Pohronia funkciu regionalneho muzea so spolocenskovednym zameranim
hlavne v odboroch narodopis a historia. Aj v sucasnych
spolocensko-ekonomickych podmienkach sa tento zamer v ramci moznosti, ktore mu
poskytuju dostupne financne zdroje, vdaka snahe zriadovatela a aktivnemu pristupu
zamestnancov dari plnit vo vsetkych zlozkach muzejnych cinnosti. Muzeum ma usporiadany
zbierkovy a dokumentacny fond, jasnu koncepciu tvorby zbierok, osvedcene formy
prezentacie, a pocas svojej existencie sa vypracovalo na stabilne muzealne pracovisko
regionalneho charakteru s predpokladmi uchovavat doklady a prezentovat kulturne
hodnoty horneho Pohronia.
Programom muzea na
najblizsie obdobie je dosiahnut vytvorenie primeranych podmienok na plnenie uloh
podla poslania vo svojej oblasti posobenia a to na poli dokumentacnom i prezentacnom,
t. j. v oboch zakladnych funkciach, ktore kazdemu muzejnemu pracovisku prisluchaju,
tak z hladiska patricnej profesionalnej urovne prace, ako aj podla prislusneho
zakona. Zlozenie zbierkoveho fondu a spolocenska poziadavka naznacuje perspektivu
zamerania jeho cinnosti v smere prehlbenia posobenia muzea v odboroch
rozsirujucich historicky pohlad na vyvoj spolocnosti (archeologia, dejiny vytvarneho
umenia, hudby a literatury), vychadzajuc vsak zo specifik regionu posobnosti HM
venovat tiez zvysenu pozornost historii zeleziarstva a sposobu zivota obyvatelov
zamestnanych v zeleziarskych podnikoch.
Pre naplnenie tychto cielov muzeum sleduje odraz svojho posobenia na verejnost vo
vsetkych oblastiach cinnosti a snazi sa udrzat a zvysit zaujem navstevnikov
o muzejne podujatia, skvalitnit poskytovanie kulturnych sluzieb. Koncepcnou
a organizacnou pracou pri priprave kulturno-spolocenskych podujati v meste
i regione propaguje specificku funkciu muzea a jeho nenahraditelnost
v kulturnom zivote spolocnosti.
Aby mohlo muzeum rozsirit ponuku a skvalitnit kulturne sluzby pre obyvatelov i
navstevnikov mesta a tohto kraja, je nevyhnutne pripravit a vybudovat novu
expoziciu so zameranim na historiu a ludovu kulturu svojho regionu. Tu vsak naraza na
tazkosti suvisiace s umiestnenim jeho sidla, pracoviska i sucasnej (uz
nedostatocnej) narodopisnej expozicie v budove historickej radnice, ktora je majetkom
mesta a jej vyuzivanie muzeom v buducnosti je neiste. Ako mozne riesenie sa javi
perspektiva rekonstrukcie a ucelovej adaptacie pamiatkoveho objektu v sprave
muzea - rolnicko-remeselnickeho domu c. 20 v Ulici M. Razusa, zavisi ale na
ustretovom postoji a vytvoreni priaznivych podmienok organmi mestskej
i regionalnej samospravy. Realizacia tohto navrhu umiestnenia Horehronskeho
muzea vsak vytvori na dlhe obdobie predpoklady pre jeho stalu existenciu a rozvoj.
Okrem zachovania pamiatky na povodnom mieste (ludova manglovna) sa vytvori priestor pre
kulturno-vzdelavacie aktivity muzea (komplexna expozicia ludovej kultury Horehronia,
expozicia remeselnej vyroby modrotlace, historie usadlosti, archaickeho polnohospodarskeho
naradia a dopravnych prostriedkov, kulturne podujatia s ukazkami ludovej vyroby,
sprostredkovanie poznatkov o duchovnej i materialnej kulture oblasti).
Verime, ze breznianske muzeum, ktore bolo zalozene z velkej snahy byvalych
predstavitelov mesta a jeho kulturno-osvetovych pracovnikov, bude srdcovou
zalezitostou aj terajsej kulturnej verejnosti nasho mesta a regionu. Jan Weiss
Literarne popoludnie s Igorom Gallom
a Petrom Kovacikom
Ich slova zasahuju do vnutra cloveka
Oazou pokoja, vymanenia sa zo sveta stresu, reality
sou a telenoviel bolo literarne popoludnie s rodakmi - prozaikom, basnikom a
publicistom Igorom Gallom a prozaikom, spisovatelom, scenaristom a dramatikom
Petrom Kovacikom. O stretnutie so znamymi spisovatelmi zijucimi mimo nasho regionu sa
postarali clenky obcianskeho zdruzenia INAK (Iniciativa, Napaditost, Alternativa,
Kreativita), ktore ma na svojom konte mnoho zaujimavych podujati.
Vzacni hostia si
nasli cas, aby sa zastavili, zamysleli a porozpravali o vnimani zivota, vztahu
k rodnemu kraju a ich umeleckej tvorbe. Zasluhou takychto ludi literarne slovo
dokaze hlboko zasiahnut do vnutra cloveka a odreagovat ho od vonkajsich negativnych
vplyvov. Ukazky z ich tvorby v podani studentov, ktore vhodne doplnili
rozpravanie umelcov, boli naozajstnym balzamom na dusu.
Igor Gallo je absolventom breznianskeho gymnazia, vystudoval slovencinu
a rustinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave. Bol
literarnym redaktorom Ceskoslovenskeho rozhlasu, v Slovenskej knihe,
v tyzdenniku Kulturny zivot, v dennikoch Lud, Cas a Novy cas. Od roku 1995
je na invalidnom dochodku, venuje sa basnickej a prozaickej tvorbe, kritickej
recenznej publicistike. Knizne debutoval v roku 1963 zbierkou basni o laske
Tvarou k vychodu. V prozaickej tvorbe sa predstavil v roku 1980 suborom
memoarovo ladenych poviedok Bose cesty. V periodikach publikoval stovky novinarskych
glos, recenzii, uvah o literature, divadle a o vytvarnom umeni. Venoval sa
aj prekladaniu ruskej, ukrajinskej, polskej i nemeckej poezie.
Peter Kovacik po stredoskolskych studiach v Brezne studoval na Vysokej
skole ekonomickej v Bratislave. Bol redaktorom Ceskoslovenskej televizie, profesorom
na Strednej polnohospodarskej technickej skole v Skalici, redaktorom Slovenskeho
vydavatelstva, Ceskoslovenskeho rozhlasu, pracovnikom Literarneho a hudobneho muzea
v Banskej Bystrici, scenaristom a dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby
a spisovatelom v slobodnom povolani. Kratke prozy uverejnoval casopisecky od
roku 1958. Knizne debutoval v roku 1964 zbierkou poviedok o ludoch z periferie
spolocnosti Portrety. K jeho najpopularnejsim dielam patri humoristicko-satiricky
roman zo zivota lesnych robotnikov Nevera po slovensky, ktory bol aj sfilmovany.
V oblasti literatury pre deti a mladez sa uviedol prozou z vojnoveho
obdobia Jablka nasho detstva v roku 1977, ako dramaticky spisovatel socialne
motivovanou hrou Krcma pod Zelenym stromom v roku 1976. Jeho hry inscenovali
profesionalne i ochotnicke subory na Slovensku a v zahranici, boli
prelozene do bulharciny, cestiny, macedonciny, madarciny, nemciny, rustiny, ukrajinciny.
Je plodnym autorom rozhlasovych hier pre deti i dospelych, televiznych
i filmovych scenarov.
Obidvaja vyzdvihli vrucny vztah
k rodnemu kraju, ktory stale povazuju za svoj domov. Zazitky z detstva
v nich dodnes rezonuju a radi sa k nim vracaju. Postazovali si, ze
prezivame casy, kedy duchovne sa straca a prevlada nazeranie na svet prostrednictvom
penazi, ktore rozhoduju. Mladych ludi doslova ohuruje televizia preplnena skandalmi,
telenovelami, krvakmi a ochudobnena o dobre filmy. Mozno, ze raz sa vratime
k normalnemu, medziludskemu, ktore na Slovensku vzdy bolo, vyjadril
presvedcenie I. Gallo a zaroven zdoraznil, ze na Horehroni su ovela lepsie vztahy ako
v Bratislave, kde sa nepoznaju ludia byvajuci v jednom vchode. Z ust P.
Kovacika zaznela aj myslienka, ze kultura a najma poezia ma niekolko vyznamov, velmi
dolezitu ulohu zohrava pri vychove cloveka a nie je len o krase. Tym, ze
slovenska kultura prisla o film, prisla aj o to, ze Slovensko sa neprezentuje vo
svete.
Zo zaujimaveho literarneho popoludnia hostia i hostitelia odchadzali bohatsi.
(r) Foto: Stefan Vozar |