14. JUN 2005 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Styridsatpat rokov Horehronskeho muzea

Perspektivy rozvoja Horehronskeho muzea

V seriali clankov o zalozeni breznianskeho muzea, jeho vyvoji a ucinkovani v kulturnom zivote Brezna a regionu boli naznacene vychodiska, z ktorych sa cinnost Horehronskeho muzea odvijala, na akych zakladoch bola postavena. Horehronske muzeum od svojho vzniku v roku 1960 nepretrzite, opierajuc sa o potrebu formovania kultury, pestovania a ochrany kulturneho dedicstva, ako clanok siete muzei na Slovensku, plni v oblasti horneho Pohronia funkciu regionalneho muzea so spolocenskovednym zameranim hlavne v odboroch narodopis a historia. Aj v sucasnych spolocensko-ekonomickych podmienkach sa tento zamer v ramci moznosti, ktore mu poskytuju dostupne financne zdroje, vdaka snahe zriadovatela a aktivnemu pristupu zamestnancov dari plnit vo vsetkych zlozkach muzejnych cinnosti. Muzeum ma usporiadany zbierkovy a dokumentacny fond, jasnu koncepciu tvorby zbierok, osvedcene formy prezentacie, a pocas svojej existencie sa vypracovalo na stabilne muzealne pracovisko regionalneho charakteru s predpokladmi uchovavat doklady a prezentovat kulturne hodnoty horneho Pohronia.

h0524i.jpg (11547 bytes)Programom muzea na najblizsie obdobie je dosiahnut vytvorenie primeranych podmienok na plnenie uloh podla poslania vo svojej oblasti posobenia a to na poli dokumentacnom i prezentacnom, t. j. v oboch zakladnych funkciach, ktore kazdemu muzejnemu pracovisku prisluchaju, tak z hladiska patricnej profesionalnej urovne prace, ako aj podla prislusneho zakona. Zlozenie zbierkoveho fondu a spolocenska poziadavka naznacuje perspektivu zamerania jeho cinnosti v smere prehlbenia posobenia muzea v odboroch rozsirujucich historicky pohlad na vyvoj spolocnosti (archeologia, dejiny vytvarneho umenia, hudby a literatury), vychadzajuc vsak zo specifik regionu posobnosti HM venovat tiez zvysenu pozornost historii zeleziarstva a sposobu zivota obyvatelov zamestnanych v zeleziarskych podnikoch.
Pre naplnenie tychto cielov muzeum sleduje odraz svojho posobenia na verejnost vo vsetkych oblastiach cinnosti a snazi sa udrzat a zvysit zaujem navstevnikov o muzejne podujatia, skvalitnit poskytovanie kulturnych sluzieb. Koncepcnou a organizacnou pracou pri priprave kulturno-spolocenskych podujati v meste i regione propaguje specificku funkciu muzea a jeho nenahraditelnost v kulturnom zivote spolocnosti.
Aby mohlo muzeum rozsirit ponuku a skvalitnit kulturne sluzby pre obyvatelov i navstevnikov mesta a tohto kraja, je nevyhnutne pripravit a vybudovat novu expoziciu so zameranim na historiu a ludovu kulturu svojho regionu. Tu vsak naraza na tazkosti suvisiace s umiestnenim jeho sidla, pracoviska i sucasnej (uz nedostatocnej) narodopisnej expozicie v budove historickej radnice, ktora je majetkom mesta a jej vyuzivanie muzeom v buducnosti je neiste. Ako mozne riesenie sa javi perspektiva rekonstrukcie a ucelovej adaptacie pamiatkoveho objektu v sprave muzea - rolnicko-remeselnickeho domu c. 20 v Ulici M. Razusa, zavisi ale na ustretovom postoji a vytvoreni priaznivych podmienok organmi mestskej i regionalnej samospravy. Realizacia tohto navrhu umiestnenia Horehronskeho muzea vsak vytvori na dlhe obdobie predpoklady pre jeho stalu existenciu a rozvoj. Okrem zachovania pamiatky na povodnom mieste (ludova manglovna) sa vytvori priestor pre kulturno-vzdelavacie aktivity muzea (komplexna expozicia ludovej kultury Horehronia, expozicia remeselnej vyroby modrotlace, historie usadlosti, archaickeho polnohospodarskeho naradia a dopravnych prostriedkov, kulturne podujatia s ukazkami ludovej vyroby, sprostredkovanie poznatkov o duchovnej i materialnej kulture oblasti).
Verime, ze breznianske muzeum, ktore bolo zalozene z velkej snahy byvalych predstavitelov mesta a jeho kulturno-osvetovych pracovnikov, bude srdcovou zalezitostou aj terajsej kulturnej verejnosti nasho mesta a regionu. Jan Weiss

Literarne popoludnie s Igorom Gallom a Petrom Kovacikom

Ich slova zasahuju do vnutra cloveka

Oazou pokoja, vymanenia sa zo sveta stresu, reality sou a telenoviel bolo literarne popoludnie s rodakmi - prozaikom, basnikom a publicistom Igorom Gallom a prozaikom, spisovatelom, scenaristom a dramatikom Petrom Kovacikom. O stretnutie so znamymi spisovatelmi zijucimi mimo nasho regionu sa postarali clenky obcianskeho zdruzenia INAK (Iniciativa, Napaditost, Alternativa, Kreativita), ktore ma na svojom konte mnoho zaujimavych podujati.

h0524b.jpg (16152 bytes)Vzacni hostia si nasli cas, aby sa zastavili, zamysleli a porozpravali o vnimani zivota, vztahu k rodnemu kraju a ich umeleckej tvorbe. Zasluhou takychto ludi literarne slovo dokaze hlboko zasiahnut do vnutra cloveka a odreagovat ho od vonkajsich negativnych vplyvov. Ukazky z ich tvorby v podani studentov, ktore vhodne doplnili rozpravanie umelcov, boli naozajstnym balzamom na dusu.
Igor Gallo je absolventom breznianskeho gymnazia, vystudoval slovencinu a rustinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave. Bol literarnym redaktorom Ceskoslovenskeho rozhlasu, v Slovenskej knihe, v tyzdenniku Kulturny zivot, v dennikoch Lud, Cas a Novy cas. Od roku 1995 je na invalidnom dochodku, venuje sa basnickej a prozaickej tvorbe, kritickej recenznej publicistike. Knizne debutoval v roku 1963 zbierkou basni o laske Tvarou k vychodu. V prozaickej tvorbe sa predstavil v roku 1980 suborom memoarovo ladenych poviedok Bose cesty. V periodikach publikoval stovky novinarskych glos, recenzii, uvah o literature, divadle a o vytvarnom umeni. Venoval sa aj prekladaniu ruskej, ukrajinskej, polskej i nemeckej poezie.
Peter Kovacik po stredoskolskych studiach v Brezne studoval na Vysokej skole ekonomickej v Bratislave. Bol redaktorom Ceskoslovenskej televizie, profesorom na Strednej polnohospodarskej technickej skole v Skalici, redaktorom Slovenskeho vydavatelstva, Ceskoslovenskeho rozhlasu, pracovnikom Literarneho a hudobneho muzea v Banskej Bystrici, scenaristom a dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby a spisovatelom v slobodnom povolani. Kratke prozy uverejnoval casopisecky od roku 1958. Knizne debutoval v roku 1964 zbierkou poviedok o ludoch z periferie spolocnosti Portrety. K jeho najpopularnejsim dielam patri humoristicko-satiricky roman zo zivota lesnych robotnikov Nevera po slovensky, ktory bol aj sfilmovany. V oblasti literatury pre deti a mladez sa uviedol prozou z vojnoveho obdobia Jablka nasho detstva v roku 1977, ako dramaticky spisovatel socialne motivovanou hrou Krcma pod Zelenym stromom v roku 1976. Jeho hry inscenovali profesionalne i ochotnicke subory na Slovensku a v zahranici, boli prelozene do bulharciny, cestiny, macedonciny, madarciny, nemciny, rustiny, ukrajinciny. Je plodnym autorom rozhlasovych hier pre deti i dospelych, televiznych i filmovych scenarov.
h0524k.jpg (16296 bytes)Obidvaja vyzdvihli vrucny vztah k rodnemu kraju, ktory stale povazuju za svoj domov. Zazitky z detstva v nich dodnes rezonuju a radi sa k nim vracaju. Postazovali si, ze prezivame casy, kedy duchovne sa straca a prevlada nazeranie na svet prostrednictvom penazi, ktore rozhoduju. Mladych ludi doslova ohuruje televizia preplnena skandalmi, telenovelami, krvakmi a ochudobnena o dobre filmy. “Mozno, ze raz sa vratime k normalnemu, medziludskemu, ktore na Slovensku vzdy bolo,” vyjadril presvedcenie I. Gallo a zaroven zdoraznil, ze na Horehroni su ovela lepsie vztahy ako v Bratislave, kde sa nepoznaju ludia byvajuci v jednom vchode. Z ust P. Kovacika zaznela aj myslienka, ze kultura a najma poezia ma niekolko vyznamov, velmi dolezitu ulohu zohrava pri vychove cloveka a nie je len o krase. Tym, ze slovenska kultura prisla o film, prisla aj o to, ze Slovensko sa neprezentuje vo svete.
Zo zaujimaveho literarneho popoludnia hostia i hostitelia odchadzali bohatsi.

(r) Foto: Stefan Vozar


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT