Moje myslienky
Mas dom,
majetok, peniaze, mas pracu, si zdravy. Mas pekneho, urasteneho, zdraveho
syna. Tesis sa, ze mas takeho syna. Myslis si: Mam sa dobre, ale chcem,
aby sa syn mal este lepsie. Musim zvacsit majetok, aby az zomriem, moj syn
si mohol dopriat vsetko, co len bude chciet. Aby sa mal este lepsie, ako ja.
Pracujes, pracujes, na syna uz malo casu mas. Vidis uz iba majetok
a peniaze, ktore chces synovi zanechat. Zomieras a tesis sa, ze syna si
zanechal v bohatstve a prepychu.
Na pohrebe
syn premysla: Otec, ty si cely zivot robil, aby som sa mal lepsie ako ty,
aby som si doprial vsetko, co ty si si kvoli praci odopieral. A za tie
peniaze sa tvoj syn opil. Rodina sa od neho odvratila. Myslia si:
Ved
nepil... Opil sa zo smutku ci z radosti, ze mu otec zomrel?
Na druhy
den sa syn zobudi. Hlava boli, huci v nej, ma v nej zmatok. Raz niekde
pocul, ze klin sa klinom vybija. Ide do krcmy a pije. Uz sa citi dobre. Otec
mu zanechal velky majetok. Pije, dava peniaze na karty. Chodi s lahkymi
zenami. Ponuknu mu drogu. Premysla: Otec robil, drel, toto vsetko, co
mam, si odopieral kvoli mne. Berie drogu. Droguje a majetok sa zmensuje.
Syn to nevidi. Vidi alkohol, karty, lahke zeny, drogy. Stal sa zavislym. On
to nevie, nechce vediet. Nikto ho o tom vsetkom nepoucil. Ty si nemal cas.
Robil si, aby syn mal velky majetok. Syn majetok prepil, prehral v kartach,
minul s lahkymi zenami a zamenil ho za drogy. Stal sa bezdomovcom.
Co si mu
nedal? Co si ho nenaucil? Co nevedel? O com nevedel? Premyslaj, premyslaj a
premyslaj...
Anton Michalik alias
Chodec Tono
Lup na Dumbieri
V poslednych junovych dnoch panuje v skolach uvolnenejsia atmosfera, skoncilo
sa obdobie skusania a pisomiek. Na program prichadzaju vylety a ine, omnoho
bezstarostnejsie aktivity studentov. Vo vzduchu sa vznasa vona prazdnin.
Nebolo to ine ani v breznianskom gymnaziu v prvom povojnovom studijnom roku.
Jeden zo svojich prvych skolskych vyletov opisal vo svojich spomienkach
byvaly ucitel gymnazia Ladislav Kubasko. Ako cerstvy absolvent Filozofickej
fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinacia: telesna vychova -
zemepis) prijal v roku 1945 miesto telocvikara v breznianskom gymnaziu.
Sport sa mu stal konickom, aj povolanim. Spriaznene duse nasiel nielen medzi
kolegami, ale k sportovaniu a telesnej aktivite viedol aj svojich zverencov.
Cez vikendy s nimi organizoval tury a lyzovacky. Byvali castymi hostami na
Certovici u chatara Jozefa Strakotu, kde ich zvykla cakat chutna vecera.
Nedela patrila lyzovacke a oblubenej lyziarskej trase z Certovice do
Bravacova. Studentov, ktorym fyzicka praca nebola cudzia a pracou okolo domu
nadobudali prirodzenu kondiciu, zapajal do roznych sportovych aktivit, ci uz
v meste, alebo v ramci skolskych podujati. Sam isiel prikladom. Hned v
prvych septembrovych dnoch sa predstavil na pretekoch v cezpolnom behu,
ktore vyhral. Prijal pozvanie na studentske Hajdocyho hry v atletike do
Trnavy, organizovane na pocest vynikajuceho telovychovneho pracovnika a jeho
vlastneho univerzitneho profesora. Aj ked breznianske gymnazium nemalo v tom
case atletickych reprezentantov, L. Kubasko vyuzil zmienku organizatorov o
moznosti ucasti kulturneho telesa, ktore by spestrilo program podujatia. A
tak sa namiesto atletov predstavil trnavskej verejnosti s velkym uspechom
gymnazialny folklorny subor (Cizova, Fackova, Surova, Horsky, Nemcok,
Kraner, Malecky), z ktoreho clenov sa neskor stali buduci Lucniciari.
Koncom
juna 1946 zorganizoval L. Kubasko so svojimi studentmi trojdnovy
turisticko-poznavaci vylet z Myta na Chatu M. R. Stefanika, cez Dumbierske
sedlo do Demanovskej doliny a Liptovskeho Mikulasa. Trasu doverne poznal z
predchadzajucich rokov. Gulomet na Chate M. R. Stefanika, aj samotna chata s
deravou strechou, kde prespali, im este pripominala nie prilis vzdialene
vojnove udalosti. To najzaujimavejsie ich vsak len cakalo.
Na druhy
den, kratko po vyrazeni smerom na Liptov, nasli studenti v skalach po
nahodnom objave jednej, este pat dalsich poskryvanych pusiek, funkcne
granaty, ktore hned vyskusali, naboje a obvazovy material. Vyzbroj patrila
partizanom, ktori sa presuvali tadialto z Horehronia a zahadzovali ju ako
pritaz. Takto im to vysvetlil baca, a su vraj prvi, ktori tadialto
prechadzaju v mierovych podmienkach. Vypytal si pusku na ochranu oviec a
revansoval sa crpakom dobrej zincice pre clenov vypravy. Zvysne zbrane
odovzdali bezpecnostnym organom v Liptovskom Mikulasi a pokracovali v
urcenom programe.
Bol to
prvy a posledny vylet Ladislava Kubaska s breznianskymi gymnazistami,
pracovne povinnosti ho zaviedli do Presova. Zato nechybal na ziadnom
pomaturitnom stretnuti prvych abiturientov, mnohokrat ako jediny z
profesorov.
Ivica Kristofova
Cestu z Demanovskej
doliny do Liptovskeho Mikulasa absolvovali studenti uz na vozoch.
Renesancny slnecny muz
(k nedozitym 75. narodeninam Pavla Stevceka)
„Kolko toho Pavol Stevcek
popisal o slovenskej poezii a proze, kolko recenzii, studii, kritik a eseji
spod jeho ruk za polstorocie vzislo! Bol z rodu tych uslachtilych ludi,
ktori o literature pisu a pritom ju miluju tak, ze bez nej nedokazu zit!“
pise v nekrologu A. Matasik a pokracuje: „...ludsky bolo na nom
najvzacnejsie, ze dokazal nebyt malicherny, vedel sa povzniest nad to
haraburdie, ktore zanesvaruje vztahy medzi ludmi, a v oponentovi nevidel nepriatela. Nevedel vracat sposobene krivdy... pretoze veril v silu pozitivneho prikladu...“ (A. M.: Zostalo nam len pero, Novy den, 1. 3.
2003).
PhDr. Pavol Stevcek, Csc., sa
narodil 25. juna 1932 v liptovskom Vavrisove (bol bratrancom prof. Jana Stevceka, rodaka z Myta). Vysokoskolske studia absolvoval na Filozofickej
fakulte UK v Bratislave v rokoch 1951 – 1956. Posobil ako redaktor, neskor
ako sefredaktor tyzdennika Kulturny zivot a potom pracoval v Ustave
slovenskej literatury SAV. Pre svoje postoje k udalostiam v roku 1968 bol diskriminovany politicky aj pracovne. Stal sa redaktorom vo vydavatelstve
Obzor a k vedeckej praci sa mohol vratit az v roku 1977 v Kabinete pre vychovu a kulturu, ktora sa vclenila do Ustavu umeleckej kritiky a
divadelnej dokumentacie. V rokoch 1987 – 1992 bol aj riaditelom tohto ustavu.
Styri roky bol sefredaktorom Literarneho tyzdennika (1991 – 1994) a v rokoch
1994 – 1998 pracoval na ministerstve kultury. V roku 1996 bol predsedom
Spolku slovenskych spisovatelov a od roku 1998 do roku 2002 bol aj poslancom Narodnej rady SR.
V literarnej vede posobil od
patdesiatych rokov. Pisal rozne literarnokriticke clanky, recenzie, uvahy na
kulturno-politicke temy, pravidelne hodnotil a komentoval najma novu
slovensku aj prekladovu literaturu. Venoval sa aj literarnej historii. Je
spoluautorom Dejin slovenskej literatury z roku 1960, knizne vydal prvy
subor svojich kritik pod nazvom Navrat k literature a druhy pod nazvom
Dotyky slova (1978). Napisal aj diela Sucasna slovenska literatura, Kriticke
miniatury, Literarna tvorba Slovakov z Dolnej zeme a Umelecke hodnoty 20.
storocia. V roku 2002 vysli Zapisy zapasov.
V diskusii o moralke v mediach
hovoril aj toto: „...napriek vsetkemu nemoralizovat. Taha ma to vacsmi k
pevnosti vedy a teorie, nech su prave tieto kategorie aj dost pofiderne. Ale
inej, lepsej istoty vlastne niet. Aj preto nebudem ustupovat od viery ci
presvedcenia o zmysle novin, cloveka novinara a novinarcenia. Ich svatym
poslanim je sluzit. Obcanovi a spolocnosti, narodu a jeho kulture a takisto
kulturnosti. Teda skutocnostiam priam najvznesenejsim.“ (P. Stevcek: Sluzit,
posluhovat, tvorit. ND, 1. 3. 2003).
Majster pera Pavol Stevcek
zomrel 28. februara 2003 v Bratislave.
(Pozn.: Renesancnym muzom plnym dobrej
nalady ho nazval jeho vtedy nadriadeny, minister kultury a kolega spisovatel
Ivan Hudec).
A. Prepletana
V Drabsku maju
cisty vzduch a nadhernu prirodu
„
Drabsko a jeho obcania zabezpecia zvysenu uroven zivota pre seba, potomkov
a vsetkych navstevnikov vlastnou aktivnou, kreativnou pracou, spolupracou
s obcami, regionmi, mikroregionmi, mestom, vzdelavanim, rozvojom cestovneho
ruchu, osvetou, informovanostou v prekrasnom malebnom a cistom prostredi,“
pise sa vo Vizii obce Drabsko, ktorej spoluautorom je
novy starosta Peter Stefancik.
Narodil sa v Drabsku a svojej
rodnej dedinke ostal verny. Po skonceni Stredneho odborneho ucilista
strojarskeho v Piesku dialkovo studoval na Strednej skole elektrotechnickej
v Banskej Bystrici a momentalne studuje socialnu pracu na Katolickej
univerzite v Ruzomberku. Pracoval v Strojarnach Piesok, v predajni
elektrotechniky v Brezne a ostatne tri roky bol uctovnikom v Obecnom urade
v Drabsku. V komunalnych volbach uspel a stal sa starostom na polovicny
uvazok, okrem toho tri hodiny spracuva administrativu. „Je to narocna
praca, doslova dvadsatstyri hodin, pretoze chcem vychadzat v ustrety hlavne
starym ludom, ktorych je u nas vacsina. Neposlem ich prec s nejakym listom,
ktory nepochopia. Vysvetlim im, pomozem napriklad pri vyplnovani danovych
priznani. To, co v niektorych uradoch robia dvaja, traja, ja robim sam. Ale
nestazujem si, rad to robim. Dobre vychadzam s predchadzajucou starostkou,
ktora mi poradi a pomoze, podobne ako aj starostovia zo susedneho Lomu nad
Rimavicou a zo Sihly,“ povedal nam v uvode rozpravania o tejto peknej
dedinke.
Mladi odchadzaju do miest
V sucasnosti zije v Drabsku 213 obyvatelov a podla najnovsich udajov ich
pocet ma klesajuci charakter. Hlavne mladi odchadzaju do miest, kde
nachadzaju lepsie zivotne perspektivy a vyhliadky. „Pre zastavenie ubytku
obyvatelstva vo Vizii obce Drabsko navrhujeme vytvorenie podmienok na
nevyhnutne rozvojove plochy byvania v obci, rozvoj byvania i hospodarenia
v casti Sedmak, obnovu osidlenia a rekreacneho vyuzitia neobyvaneho fondu
v osade Kysuca.“ Aj nezamestnanost ma nepriaznivu tendenciu:
„Od 3,4
percenta v septembri 1997 pravidelne stupa na sucasnych 21 percent. V urade
prace eviduju dvadsatjeden nezamestnanych, z nich sedemnast sme zamestnali
na aktivacnych pracach. Pod vedenim koordinatorky Renaty Ridzonovej pracuju
dva dni v tyzdni po pat hodin.“
Patclenna zostava obecneho zastupitelstva
Po komunalnych volbach vznikla
nova zostava obecneho zastupitelstva, z minuleho volebneho obdobia zostala
len jedna poslankyna. „Doteraz sme podali jednoduchy projekt so ziadostou
o financne prostriedky od ministerstva kultury na knizny fond. Mame malu
kniznicu, v ktorej nie je vzhladom na pocet obyvatelov velka
navstevnost. Nasej ziadosti vsak nevyhoveli. Zatial sme nedostali odpoved
ani na ziadost o poskytnutie dotacie z ministerstva financii na natery
strechy, upravu hromozvodov a na dokoncenie fasady z bocnej strany
kulturneho domu a obecneho uradu. Dalsia ziadost smerovala na
Banskobystricky samospravny kraj o financie na vysporiadanie miestnej komunikacie, pretoze pokial chceme ziskat prostriedky z europskych fondov,
tieto cesty musia byt vysporiadane. Nasim hlavnym cielom je pokracovat
v rozpracovanom projekte na miestne komunikacie, co si vyziada sumu 21 milionov korun, no taka mala obec, ako je Drabsko, musi spolufinancovat pat
percent a pre obec je taky milion dost. Pred dokoncenim a schvalenim je plan
socialno-ekonomickeho rozvoja obce.“
Drabsko starne
V obci pribudaju obyvatelia vo vekovej hranici nad sestdesiat rokov, no deti
je malo, preto tam nemaju matersku ani zakladnu skolu. „Ziaci dochadzaju
do Zakladnej skoly v Lome nad Rimavicou. Od roku 1938 do roku 1973 u nas
fungovala zakladna skola, ktora vsak kapacitne nepostacovala. Preto sa
zacalo s vystavbou skoly v Lome nad Rimavicou, ktora sluzi aj pre deti
z Drabska a Sihly. V budove byvalej zakladnej skoly je umiestneny domov
socialnych sluzieb (predtym ustav pre dospelych mentalne postihnutych),
ktoreho zriadovatelom je Banskobystricky samospravny kraj.
V sucasnosti sa realizuje jeho rekonstrukcia s financnou podporou EU.
Planujem rozsirenie spoluprace s domovom socialnych sluzieb, aby sme
socialne sluzby mohli poskytovat aj nasim obcanom - seniorom.“
Zimy byvaju „tvrde“
Drabsko patri do horskej, chladnej a vlhkej klimatickej oblasti, kde
priemerna julova teplota dosahuje 13,5 az 16 stupnov Celzia a v januari
minus 5 az 6,5 stupna Celzia. „Nasa obec je lazovito osidlena, v castiach
Skalnik, Sedmak a pri Koziakovcoch je len polna cesta, ktoru udrziavame my
aj v zime aj v lete a ked je vela snehu, pluhovanie je tam nemozne. V lete
potom upravujeme to, co nam v zime znicia nakladne auta, a to len tak,
ako je v silach a moznostiach obecneho rozpoctu. Od nas ide v zime
sestdesiat percent na udrzbu miestnych komunikacii a ked je kalamita, je to
este horsie. V zime treba spristupnit cestu do potravin, rucne
odpratavame cast k domovu socialnych sluzieb. Proste zivot v zime je u nas
pestry. Dostali sme ponuku od primatora Vysokych Tatier na vstup do
Asociacie horskych sidiel, ktora chce bojovat o vyssie podielove dane pre
obce s vyssou nadmorskou vyskou. Snad to pomoze.“
Dedinka
inspirovala aj Martina Benku
Drabsko patri k najcistejsim obciam Slovenska. Okrem cisteho vzduchu ponuka
neopakovatelne panoramaticke pohlady na hrebene Slovenskeho rudohoria,
Nizkych Tatier umocnene za jasnych dni o panoramu Vysokych Tatier v pozadi,
co pritahuje chaluparov. „Je ich vyse osemdesiat, upravou fasad a striech
starych domcekov prispievaju ku skraslovaniu obce. Zaroven k nam
prenajimanim pritahuju turistov. Castymi navstevnikmi su priaznivci
cykloturistiky a bezeckeho lyzovania vyuzivajuci „divoke“ tereny v okoli
Drabska, Lomu a Sihly. Odvaznejsich laka Rudna magistrala
i Dobrocsky
prales, ku ktoremu vedie turisticky chodnik cez Sedmak. V lazovito osidlenej
casti Kysuca su domy stavane pozdlz potoka s rovnomennym nazvom. Hrdi sme na
miestnu dominantu - Kaplnku svatej Anny, ktoru sa podarilo zachovat v povodnej
podobe. V obci nachadzal zdroj inspiracie vyznamny slovensky akademicky
maliar Martin Benka. Pre individualny cestovny ruch su zrekonstruovane stare
drevenice a moznosti ubytovania su v casti Sedmak a Marekov dvor.“
(ng) Foto: Stefan Vozar
 |
 |
| Starosta Drabska
Peter Stefancik |
Budova obecneho
uradu ma spredu novu fasadu, cakaju na financie, aby ju mohli dokoncit. |
 |
 |
 |
| Od zaciatku marca
domov socialnych sluzieb, ktory je v posobnosti Banskobystrickeho
samospravneho kraja, rekonstruuju z prostriedkov Europskeho fondu
socialneho rozvoja. |
Miestna
dominanta - Kaplnka svatej Anny |
Detske ihrisko
nachadzajuce sa v blizkosti obecneho uradu |
