V
nedelu 29. oktobra skoncil letny cas, kedy sme si rucicky hodin o tretej hodine rano
posunuli na druhu hodinu stredoeuropskeho casu. Tento sposob teoreticky naznacil uz v roku
1784 Benjamin Franklin, ale prakticky sa zacala uplatnovat vo viacerych europskych
krajinach az za 1. svetovej vojny. Podla niektorych vedeckych timov vsak striedanie
zimneho a letneho casu neprinasa zelany efekt, pretoze vypadok z prirodzeneho rytmu
vyvolava poruchy koncentracie a znizovanie pracovnej vykonnosti. Ako to vnimate vy? |
S anketovym
mikrofonom
|
Maria Filova, vychovavatelka, Helpa:
- Nie, nie, necitim vobec ziadne problemy. Vacsie problemy mi
sposoboval skor prechod na letny cas, ale teraz nie. Pracujem aj v noci, takze mozno preto
som tu zmenu nejako vyrazne nepocitila. Moje tri skolacky to vnimaju, su spokojne, ze si
rano mozu dlhsie pospat, ale potom su zasa vecer dlhsie hore.
Pavel Obrocnik, expedient, Pohronska Polhora:
- Mne osobne to nerobi nejake problemy, mne je to jedno. Ale
skor mi vyhovoval ten letny cas, bolo viacej pracovneho casu.
Jana Riaposova, nezamestnana, Zavadka nad Hronom:
- No, drieme sa mi aj dnes z toho dazda. Ale citit to urcite,
aj rano, aj vecer, predsa len ta hodina cloveku chyba. V minulych rokoch sa cas menil uz v
septembri, to mi skor vyhovovalo, v oktobri je to dost neskoro, vecer je skor tma.
Zdeno Gruber, robotnik, Zamostie:
- Uvedomil som si tu zmenu, vecer je skoro tma a ludom sa
drieme. To je jasna vec, to zbada kazdy, ale vsetko je to len zvyk. Najhorsie to bolo v
prvych dnoch, teraz je to uz lepsie.
Ludmila Rysianova, krajcirka, Brezno:
- Pravdaze som to pocitila, vecer je zavcasu tma a rano
takisto. Prejavuje sa to vecernou unavou.
Neznam pani z Brezna:
- Cim som starsia, tym je to horsie. Pred par rokmi som si
ten rozdiel vobec neuvedomovala. Teraz pridem z roboty, o chvilu je tma, nic nevladzem a
ani nic nespravim.
Maria Paliderova, invalidna dochodkyna, Tisovec:
- Mne to nerobi problemy, lebo som teraz doma na invalidnom
dochodku. Nevplyva to na mna, som chora, velakrat v noci nemozem spat, takze ja tieto
zmeny vobec nepocitujem.
Elena Michalikova, dochodkyna, Benus:
- Ani to dako velmi nevnimam, normalne. Vecer sa mi sice
drieme skor. Ja som zvyknuta stavat zavcasu rano, ale cez den je to bez problemov.
Dakujem... Nielen Pan Boh slzy vysusuje, ale aj clovek cloveku. Doslovne sa mi to
potvrdilo a tym, kto osusil moje slzy, je starosta Polomky Frantisek Durcenka. Za jeho
skutok je malo povedat iba proste slovo "dakujem."
Dakujem vam, vazeny pan starosta za to, ze ste splnili svoj
slub a zariadili vsetko tak, ze hrob mojho manzela na miestnom cintorine, ako aj ostatne
hroby, nebude podmyvat a poskodzovat voda. Moje podakovanie patri aj pracovnicke obecneho
uradu Elenke Skalosovej za jej prikladnu pomoc a ochotu.
Vazeny pan starosta, nech sa vam stonasobne vrati dobro,
ktore ste urobili. Nech sa vam dari vo vasej zasluznej praci v prospech nasej obce a jej
obyvatelov a tato praca nech vam prinasa len radost a uspokojenie.
Z uprimneho srdca vam dakuje
Anna Piliarkinova
Co je nove v zdruzeni ELLIS?
Obcianske zdruzenie ELLIS dakuje dalsim prispievatelom na
verejnu zbierku, a to pani Razyovej z Brezna, Danielovi Urgemu a Prvej stavebnej
sporitelni, a s., v Brezne.
Napriek neustalemu oslovovaniu novych obchodno-reklamnych partnerov doteraz sa
nepodarilo ziskat dostatok prostriedkov na zrekonstruovanie budovy OZ ELLIS na Namesti 6.
marca v Hronci, co je velka skoda. Hoci boli prislubene prostriedky na obnovu aspon
polovice budovy, nedostali sa tam, kde mali, na ucet OZ ELLIS, a preto sa plany zdruzenia
dostavaju do casoveho sklzu. Do konca roka mala byt ukoncena rekonstrukcia polovice
zariadenia, na ktore cakaju postihnute deti a ich rodiny. Neostava nam nic ine, len verit,
ze ku koncu roka si splnia svoje sluby tie spolocnosti, ktore pomoc prislubili.
Okrem ziskavania novych kontaktov sa neustale snazime dostat do povedomia sirokej
verejnosti pri roznych prilezitostiach, pretoze hoci je vyhlasena verejna zbierka,
organizovali sme uz niekolko podujati, napisali mnozstvo clankov do roznch novin a
casopisov, aj tak sa stava, ze siroka verejnost mimo Brezna je iba malo informovana o
existencii zdruzenia a nie to o jeho cinnosti. Z programov, ktore pripravujeme do konca
roka, pripomeniem aspon Mikulasa v Brezne. Toto podujatie bude organizovane v spolupraci s
mestskym kulturnym strediskom, Prvou stavebnou sporitelnou a pevne verime, ze sa k nam
pridaju aj dalsi z Brezna a okolia. Ved preco by sa nemohlo zorganizovat jedno velke
krasne podujatie pri zdruzeni prostriedkov namiesto niekolkych malych bez vacsieho
vyznamu? Aj touto formou vyzyvame vsetkych podnikatelov a spolocnosti, aby zvazili svoje
moznosti a pomohli koordinaciou zorganizovat velkolepe podujatie na Mikulasa pre vsetky
deti z Brezna a okolia. Ved co je krajsie ako usmev stastnych deti?
Na zaver pripominame cislo uctu verejnej zbierky na
dobudovanie denneho centra: 10006 - 14218051/4900.
Ivan Kovacik |
Svet v
"temnote" Stale sa nemozem
vynacudovat, ako mozu po uliciach chodit ludia, ktori sa pozeraju na hodinky, a pritom
nevedia, kolko sekund ma jedna hodina, ktori sleduju v televizii napr. aj tohtorocnu
olympiadu v Sydney, zatial co nemaju ponatia, kde sa toto mesto nachadza. Medzi tymito
"zadubencami" sa mozno najdu aj taki, ktori si predsa len povedia:"Chcem
mat trochu rozhlad." Kupia si nejaky ten dennik a na otazku, kolkokrat do tyzdna
vychadza, odvetia: "Trikrat." Mohli by sme prejst az k takym
"extremom", ako je znalost mena prezidenta ci premiera Slovenskej republiky. A
takto by sme mohli pokracovat dalej.
A tu sa ponuka otazka, co je vlastne naplnou zivota takychto
"zakuklencov"? Ved ziadny mudry clovek (ak mudrost nie je privelmi silne slovo),
ktory ma zivot pred sebou, sa nemoze uspokojit s uplnou necinnostou, so zivotom bez
nejakeho zmyslu, s tym, ze bude len jest, pit a spat. Na um mi zisiel vyrok z ust B.
Graciana: "Clovek bez vedomosti - svet v temnote." Vacsine z nas sa
pravdepodopne pred ocami vynori obraz ziaka za skolskou lavicou, ktoremu sa do hlavy
dostavaju vselijake informacie. Nemylte sa vsak! Ziskanie znalosti nie je spojene vylucne
so skolou, i ked aj ona ma svoj podiel na vseobecnej vzdelanosti cloveka. Okrem
intelektualneho ucenia, cize ucenia, pri ktorom si clovek osvojuje vedomosti a ktore
predstavuje skola, existuje - v sirsom slova zmysle - omnoho viac druhov ucenia, s ktorymi
sa clovek stretava v kazdodennom zivote a niekedy si to ani neuvedomuje (habituacia,
asociacne, motoricke, socialne, imitacne, mimovolne ucenie). Dalo by sa o nich vela
hovorit. Ale vratme sa spat k tej, nazvime to "menej obrodenej" casti ludstva.
Rozmyslali ste niekedy nad tym, ake myslienkove pochody prebiehaju tytmo ludom v hlave a s
akym pocitom idu spat? Mozem vas ubezpecit, ze vacsina z nich (zdoraznujem vacsina, lebo
sa mozu najst i vynimky) - a tomu nasvedcuje aj dalsi vyrok, ktory mi schadza na um:
Najsladsie je zit v nevedomosti (Sofokles) - urcite nezaspava s nejakym pocitom viny voci
sebe samemu, nespokojnosti so svojim zivotom. A ak ano, ta nespokojnost urcite neprameni z
tuzby po vedomosiach, po dusevnom bohatstve. Naopak - vyviera z tuzby po materialne. Tito
ludia su az natolko zaslepeni, ze hoci spolocnosti nic nedavaju, skor ju vyciciavaju,
pytaju od nej viac. Dokazu sa rozhorcovat nad tym, ze nemaju dostatok materialnych hodnot,
ale nespytuju sa samych seba, ci su ich vobec hodni.
No aj tak verim, ze pocet ludi, ktori k tejto skupine nepatria, hojne prevysuje
tych dnes spominanych. A este nieco: Neriadte sa v tomto pripade heslom: Mudrejsi ustupi.
Mohlo by sa totiz stat, ze na svete budu vladnut iba hlupaci.
Katarina Nemcova |
|