Z lasky a potesenia, najma v minulosti, objavovali sa viacdetne rodiny. Nebolo to nic nezvycajne. Rodicia dokazali tie deti vychovat, postarat sa o ne, zaopatrit ich, dat im patricne vzdelanie, zamestnanie. Dnes tvrdime, ze deti su "drahe", ze staci jedno - dve. Je na tom nieco pravdy, ale aj zivotny styl, modernejsi, konzumnejsi ma co do toho povedat, ale...

Martin Razus vo svojich zamysleniach povedal: - Kto nevie, co je trn biedy, nikdy nepreciti a nevychutna, co je med dostatku. Len clovek prebijajuci sa od zleho k lepsiemu, vie si ocenit dary zivota v pravej hodnote..., a tak...

Z literarnej zasuvky niekolko myslienok o viacpocetnych rodinach.

Rodina Stefanikovcov. Manzelstvo Pavla Stefanika (1844 - 1913), Hurbanovho odchovanca, bolo skutocne stastne a bohate na urodu deti. V kosarisskej fare do kolisky zaplakalo dvanast deti. M. R. Stefanik bol siestym dietatom. Svojou huzevnatostou, vytrvalostou... a vzdelanim otvoril okna Slovenska do sveta v oblasi vedy, diplomacie, politiky. Nie, nemozno hovorit o biede. Naturalie, ktore otec - farar dostaval, ako tak stacili, ale grajciariky chybali.

Vincent Sikula, slovensky spisovatel, pri besedach s citatelmi netaji, ze ich tiez bolo dvanast a... Byvali v jednej izbe. Rozpravat sa naucil doma. Ak nieco chcel, musel sa dostat k slovu, a to nebolo lahke, medzi tolkymi. Kto vedel hovorit a pridal k tomu vytrvalost, potom vyhral, lenze... Treba si precitat aspon jeho Prazdniny so strycom Rafaelom alebo posediet si pri filme Otec ma zderie tak ci tak ... zistime, ze okrem skromnosti bol i bystry a ucenlivy.

Prijemne chvile oddychu citatel zazije pri knihe Ondrisa Jariabeka Z pastiercata herec. Autor v nej plne potvrdzuje, ze pripravit dieta na dokonaly zivot je uloha nie mala a vykonat ju ma rodinna vychova. Je az poduvuhodne, co vsetko musel Ondrisko "preskakat"... past kravicky, vyprevadzat vlaky, chodit do skoly, ako ucitel ucit, pisat, hrat, rezirovat divadielka...kym zakotvil v Bratislave. V tej knizocke, vlastne v oboch, dozvieme sa, ze aj v rodine Jariabkovcov bolo dvanast deti. Styria z nich sa stali ucitelmi. Slova mamine su vzdy pred ocami: - Syn moj, mas dobre srdce, uchovaj si ho pre zivot.

Rodina Safarikovcov. Povod ma v gemerskej dedinke Kobeliarovo. Nas zaujima Pavol Jozef Safarik (1795 - 1861). Vedec, literat, pedagog svetoveho mena. Pouzival tri priezviska: Safary, Safarik, Safarik. Asi aj preto, lebo svoj zivot rozdelil pre Juhoslaviu (Novy sad), Cesko (Praha) a Slovensko. Manzelstvo P. J. Safarika prinieslo jedenast deti (pat v N. Sade, sest v Prahe). Z nich ostali nazive traja synovia a jedina dcera (Vojtech, Jaroslav, Vladimir, Bozena). Ak nahodou budete mat cetu do Roznavy, v Niznej Slanej odbocte do Kobeliarova. Su to len styri kilometre. Aspon sa presvedcite, ako ma vypadat pamatna izba.

V Chyznom, nedaleko Revucej, posobil evanjelicky farar Samo Tomasik (1813 - 1887). Celych patdesiatstyri rokov. V stastnom manzelstve su i tragicke okamihy, Chyzne neobchadzali. Z deviatich deti ani jedno rodicov neprezilo... a naviac v roku 1846, ked cestoval na koci na generalny konvent, splasili sa im v Hnusti kone a Tomasik spadol tak nestastne, ze otrasom mozgu stratil sluch. Nasledky znasal az do smrti. A co Brezno? Ale hej. Aj v tomto meste mame ziarivy priklad lasky. Je nim manzelstvo - rodina evanjelickeho farara Jana Kuzmanyho (1752- 1824). Posobil tu styridsat rokov. Zo spoluzitia s manzelkou Zuzanou prislo na svet desat deti. Najznamejsi z nich je Karol, bystricky farar, superintendent, tiez basnik, spisovatel, prvy podpredseda Matice slovenskej.

A to je len cast myslienok z literarnej zasuvky. Co by asi prezradila bezna zasuvka o pospolitych dedinskych ludoch z obci nasho okresu. Isto este vela zaujimaveho, ale...

Teraz zijeme vo svete, ktory si tvorime svojimi a casto i "honosnymi" mysienkami, len keby...

Keby nebolo hoto slovenskeho prislovia: - Co koliska vykolisala, to motyka zahrabala. Ale co uz. Zivot cloveka je taky, vymerany.

Tak po nasom

Bolo po volbach a novopeceny mestanosta s hlavou este plnou predvolebnych slubov zistil, ze pokladnica mesta je uplne prazdna. A na dovazok jeho predchodca, aby sa obcanom zalubil, narobil, s pozehnanim mestskej rady, aj tomu zodpovedajucu velkost dlhov. Bolo totiz velmi uzitocne zaviazat si majitelov firiem skraslujucich mesto vynosnymi zakazkami, nehladiac pritom na vztah ich ceny k mnozstvu vykonanych prac a pouziteho materialu.
"Boze, preco som chcel byt mestanostom", nadaval si v slabej chvili, az mu prisla na um spasonosna myslienka: "Nieco musime vyhodne predat".
Po pravde nebola to vylucne jeho myslienka, lebo aj vyssi tak konaju. Ale aj tak bol na nu hrdy.
Na najblizsom zasadani mestskej rady slavnostne, po patricnom uvode o zadlzeni mesta a nevhodnom safareni jeho predchodcu, vyrukoval s touto genialnou myslienkou. Tymto dal podnet na burlivu debatu, ktorej vysledkom bolo zistenie, ze jednym moznym objektom predaja su mestske zachody. Ostatne mestske objekty, vratane pozemkov boli uz predane, alebo ich na zaklade dlhodobych nevypovedalelnych zmuv vyuzivaju eserocky spriaznenych dusi. Privatizacia verejnej institucie nebola vsak senatormi mestskej rady jednoznacne prijata. Dorazny odpor kladli kontzervativni poslanci, ktori mudro v tichosti predpokladali, ze taky krok povedie k liberalizacii cien takych uzitocnych sluzieb a nutkani si budu ulavovat za rohmi a pod branami ich predajni, ci nedajboze zadarmo v ich pohostinstvach. Naproti tomu najagilnejsi poslanec strany ludi prace vehementne "po znovu" zopakoval tvrdenie o vylucnej efektivnosti sukromneho vlastnictva vyrobnych prostriedkov, a preto aj tuto instituciu treba zverit do sukromneho opatrovania. Nastastie ani jeden z pritomnych mu nepolozil otazku "aky ze je to vyrobny prostriedok a co vyraba". Poslanci udajne reprezentujuci veriacich s predvidavostou im vlastnou, alebo z nedostatku instrukcii zhora, do rozpravy podstatnejsie nezasahovali, straziac si tak priazen buduceho vitaza. Nakoniec bolo po parlamentnom vzore rozhodnute, ze predaj tejto prevadzky sa po jej "ozdraveni" moze uskutocnit. Mestsky juridikus vypracoval navrh tendra na predaj a firme Tehlobau, spol. s r. o., zadali objednavku na rekonstrukciu tohto objektu na europsku uroven. Vopred jej bola poskytnuta zaloha na udajny nakup materialu.
Otvorenie rekonstruovaneho miesta ulavy bolo sprevadzane vykrikmi obdivu. Objekt bol oblozeny mramorom drahsim ako na budovach bank ci energetikov a jeho vnutrajsok najdrahsimi talianskymi obkladackami so zelenym upokojujuco posobiacim vzorom. Prevadzka bola riadena pocitacom s prislusnym programovym vybavenim od poradenskej firmy Delfin genius, ktoreho jedinou neyvhodou bolo, ze pri pripadnom navale obtazkanych nebolo schopne urcit poradie naliehavosti.
Objekt bol pre neschopnost zaujemcov naplnit podmienky tendra predany vopred urcenemu zaujemcovi - spol s r. o. Oskar - za podstatne miernejsich zmluvnych podmienok. Novopeceny majitel Oskar Brzobohaty dostal s garanciou mestskeho zastupitelstva od miestnej banky uver na zakupenie tejto nehnutelnosti a v urade prace si vybavil prispevok na zriadenie novych pracovnych miest, pocet ktorych pri konkretnej realizacii zredukoval skratenim prevadzkovej doby a zavedenim predlzenych zmien. Nim zavedene cenove relacie odradili aj najpotrebnejsieho, a tak uz po mesiaci prevadzky mohol pod rukou predat pocitacove vybavenie a na blsom trhu prostrednictvom zmluvnych dilerov sanitarnu instalaciu.
Kedze viacej moznosti rychleho zisku nevidel a predat uz nebolo co, ohlasil bankrot svojej eserocky. Firma Oskar, spol. s r. o., zanikla. Pan Brzobohaty okamzite zalozil firmu Rakso, spol. s r. o., ktora na zaklade bohatych skusenosti jej konatela bude podnikat ako poradenska firma pre zacinajucich podnikatelov vratane organizovania rekvalifikacnych kurzov hradenych z fondu zamestnanosti.
Mesto uz nema toto hygienicke zariadenie. Zastupitelsky zbor taktne mlci, aby nejatril rany a je to aj pravdepodobne v dosledku vdacnosti zucastnenych firiem.
Pri kortesackach pred novymi volbami mozno nejaky nespratny kverulant vyrukuje s neprijemnou otazkou smerujucou k hladaniu vinnikov absencie prevadzky tejto sluzby. Netreba sa vsak obavat nasledkov, lebo "podnikanie" sa netresta. Nanajvys mestanostova strana navrhne noveho kandidata, ale zlozenie mestskeho zastupitelstva sa nezmeni, lebo jednotlive politicke "subjekty" a ich mecenasi sa predsa nevzdaju svojich osvedcenych.

Ako bolo, tak bude.