Miroslava Palackova, referentka, Brezno:

- Moja strava je ciastocne bohata na vitaminy, klasicka, masita. Snazim sa jest zeleninu, ovocie, polievky. Konzumovat hovadzie maso sa neobavam. Myslim si, ze v nasom state mame dobre zakony, ktore striehnu na potraviny a nie je s tym problem.

Maria Korimova, nezamestnana, Brezno:

- Vacsinou ovocie, zelenina, chlebik, mliecne vyrobky, hydina, z kazdeho trosku. Hovadzinu jeme malo, lebo je velmi draha, vacsinou kupujeme polovicu prasata. Strava by sa dala spestrit aj inac, keby clovek na to mal. Ale ked chceme, vieme sa aj uskromnit, i ked to so stravou niekedy prehaname, hlavne vecer. Mohli by sme sa stravovat zdravsie.

Neznama pani:

- Jeme vela zeleniny a ovocia. Mame zahradku, takze si vsetko dopestujeme doma. Chovame hydinu, kravy, do masiarni nakupovat nechodime.

Lucia Kupcova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:

- U nas doma prevladaju syrove a mliecne vyrobky. Aj napriek roznym poplasnym spravam hovadzinu kupujeme. Pochadzam z dediny a tam vie kazdy, kto co chova. Zeleninu si dopestujeme vo vlastnej zahradke. Roznych fam o tom, co nam hrozi z konzumovania niektorych potravin, sa neobavam.

Jan Temiak, robotnik, Brezno:

- Myslim si, ze sa stravujeme zdravo, jeme vela ovocia a zeleniny. Mame male deti, ktore vitaminy potrebuju. Hovadzinu kupujeme velmi malo, skor bravcove maso alebo hydinu.

Helena Svicka, nezamestnana, Brezno:

- Jeme hlavne kuracie maso a ryby. Nechyba ani ovocie a zelenina, ktore si dopestujeme v zahradke. V masiarnach maso nekupujeme, ale od sukromnikov. U nich sme si isti, cim dobytok krmia.

Stefan Kurek, dochodca, Michalova:

- Zelenina, ktoru si sami dopestujeme. Jeme aj ovocie, ale to si musime kupit, okrem jablcok. Hovadzinu by sme kupovali, keby bola lacnejsia, za tych patdesiat korun. Konzumujeme vsetko, clovek nikdy nevie, co sa nachadza v konzervach, salamach...

Aby zajtra nebolo neskoro

Statistika novonarodenych deti v minulom roku v Podbrezovej jednoznacne hovori a varuje. V zavere roka 2000 posledny zapis v knihe narodenych deti obce je 26.november.
Netreba sa veru cudovat mladym ludom a mladym rodinam za terajsieho nepriazniveho socialno-ekonomickeho stavu v nasom state, rapidne sa zhorsujuceho od roku 1998 a v tomto roku pripravenych dalsich zbedacujucich ekonomickych opatreni.V istej "zmluve s obcanmi" sa naslubovalo, ze absolventi strednych a vysokych skol budu mat prednostne pravo na prve zamestnanie, ze sa rocne postavi 14 000 novych bytov pre mlade rodiny, dvojnasobne platy, atd. Kdeze tie lanske snehy (sluby) su.Stat sa sprava k svojim obyvatelom horsie ako macocha. Nevytvara im vhodne podmienky pre dostojny a bezpecny zivot. Deti vyhana z rodnej vlasti do cudziny. V minulosti v 30. rokoch 20. storocia v case vrcholiacej hospodarskej krizy odchadzali za robotou za more hlavne zivitelia - otcovia rodin. A v sucasnosti? Z roznych objektivnych i subjektivnych dovodov su nuteni ist za pracou do zahranicia stredoskolaci a vysokoskolaci. Je tazkou a smutnou realitou, ze v niektorych okresnych mesteckach na vychode Slovenska novodobe masove vystahovalectvo mladych ludi vo veku od 18 do 25 rokov nabera rozmery takmer tridsat percent. Do tejto nazavideniahodnej situacie sa mladez nedostala vlastnou vinou. Vo velkej miere ju zapricinili rodicia, a to svojimi cinmi, postojmi v case dolezitych celospolocenskych i osobnych politickych rozhodnuti.
V ludskom rode oddavna plati velka zivotna mudrost, tradovana v rozpravke O troch grosoch: Stredna generacia splaca povestny gros svojim rodicom a sucasne chova a vychovava svoje deti, lebo zakonite pride cas, ked ony budu vracat naspat pozicany gros. Ked sa nerozumne prerusi tato medzigeneracna kontinuita, vzniknute "vakuum" sposobi nenapravitelne skody.
Klesajuca demograficka krivka populacneho prirastku nielen v Slovenskej republike, ale aj v celej Europe je vaznym varovnym signalom. Uz dnes sa treba nad nim seriozne zamysliet, lebo zajtra moze byt prilis neskoro.

Ing. Irena Helcova

Aj to su sluzby

Po nedobrych skusenostiach s telefonnymi automatmi na prelome rokov som sa rozhodol napisat vam, pretoze som nadobudol presvedcenie o tom, ako lahko sa da zarabat.
Slovenske telekomunikacie sa rozhodli zarabat svojskym sposobom a telefonne automaty su na to ako stvorene. Este vlani, konkretne 24. decembra som chcel vyuzit sluzby telekomunikacii, no automat pri lekarni vo Valaskej po ohlaseni volaneho urobil cvak, a bolo po hovore aj po korunkach. Po opakovanom pokuse som to vzdal. To iste sa mi prihodilo aj v automate na obchode na Stiavnicke. Myslel som si, ze telefonisti maju pred Vianocami robotu, tak to nestihaju. Dobre. Tridsiateho decembra som vyuzil tieto "kvalitne sluzby" znova, ale mohol som byt spokojny len s tym, ze som bol lahsi o niekolko korun. A urcite som nebol sam takto "uspokojeny" telekomunikaciami. Zablahozelat niekomu do noveho tisicrocia z telefonnej budky? Na to zabudnite!
Nielen ja som privital nainstalovanie telefonneho automatu v hostinci Pod Ubocou, no uz 22. januara som sa opat presvedcil o kvalite sluzieb spojarov. Automat peniaze zobral, ale volat ste mohli akurat tak z dveri na ulicu. Samozrejme, toto predviedol aj aparat pri lekarni na sidlisku a 23. januara sa to v automate pri lekarni opakovalo. Pod Ubocou som to radsej ani neskusal, telekomunikacie som uz podporil. Inac, viaceri obcania hovoria, ze automat pri lekarni ma taketo maniere casto, alebo poruchy odstranuju zdlhavo. Podporujme preto telekomunikacie za ich "nevidane kvalitne" sluzby za superceny.
Na zaver Slovenskym telekomunikaciam v novom tisicroci prajem vela uspechov na ceste do Europy a cim menej takychto listov.

Pavol Zelencik, Valaska

Ako vieme peticiami Slovak dieru do sveta neurobil, vzdy len do vlastnej penazenky. Ked vam sudruhovia ide o hladove Horehronie, mali ste zabranit privatizacii slovenskym chmatmanazmentom. Cudzie nechceme, svoje si nedame, uz neobstoji. Nacionalisticko-komunisticke myslenie sa vo vyspelom svete uz nenosi. Bedakat nad tym, nad cim nesiete sami vinu. Zahranicny investor nebude strkat peniaze do bolsevickych megalostavieb. Dobry hospodar vie, ze do tychto stavieb, monstier je treba viac penazi na prevadzku, vykurovanie, opravy a pod.

Preto pre kapital zo zahranicia je lepsie stavat na zelenej luke. Racionalnejsie, lacnejsie a rychlejsie, o to tu ide, o co ide vam. Naco chcete balachat obcanov, ked nesiete na tejto situacii vinu sami? Zahranicny kapital sa nehrnie tam, kde nema na to podmienky a politicke najviac. Tu nenesie vinu len Bratislava, ale aj sama horehronska hladova dolina. Na to vsak treba novych ludi, s novym myslenim, nie stare struktury, ktore su na Horehroni v oblube.

Milan Kovacik

...

So zaujmom som si precital prispevok pana Kovacika a mozem povedat, ze jeho obsah vobec nekoresponduje so zmyslom Peticie predstavitelov samospravy za zaradenie okresu Brezno do ohrozenych okresov v ramci NUTS II vychodne Slovensko. Pisatel zrejme nie je uplne informovany, o tom, co je to NUTS II a co je to vstup Slovenska do Europskej unie.
Slovensko je rozdelene do urcitych casti podla poctu obyvatelov a Banskobystricky kraj je v NUTS II spolu s Kosickym a Presovskym krajom. Vzhladom na vysoku mieru nezamestnanosti v tychto krajoch sa rozhodlo, ze v ramci Slovenska bude v prvom rade riesena problematika nezamestnanosti. Ale Banskobystricky kraj je rozdeleny do dvoch casti, do juznej a do severnej. Okres Brezno patri do severnej, ktora ma mensiu nezamestnanost ako na juhu Slovenska. S tymto zadelenim sme nespokojni, lebo vsetky podporne prostriedky z Europskej unie a z fondov by mali smerovat do oblasti s vacsou nezamestnanostou. Zmyslom tejto peticie je, aby sme sa dostali do viac ohrozenej oblasti. Chceme nou upozornit statne a vladne organy a vsetkych, ktori rozhoduju o moznej podpore, aby nezabudli na Horehronie. Ved do roku 1990 Horehronie bolo priemyselne vyspele, do statnej pokladne odvadzalo 70 percent ziskov. Fabriky "niekto" rozobral a tym vznikla nezamestnanost. Nechcem rozoberat, kto sa podielal na zruinovani strojarskeho, drevarskeho, potravinarskeho priemyslu na Horehroni, ale ako predseda regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia som za tuto peticiu spolocne so vsetkymi dvadsiatimi deviatimi starostami a tymi obcanmi, ktori pochopili jej zmysel. Nie su to ziadne maniere, ale snahy o podporu z Europskej unie.

Ing. Vladimir Fasko