Nieco vzal, nieco da

Ing. Pavol Brecka, starosta Jarabej:

- Vsetko sa odvija od penazi, malo ich bolo vlani, malo ich je aj v tomto roku. Preto sme riesili len nevyhnutne havarijne stavy. Napriklad museli sme vycistit pramen kyslej vody v Bachlaci, ktory zapchali nezodpovedni ludia. Okrem toho to bola bezna udrzba, napriklad verejne osvetlenie. Tohtorocny plan je postaveny podla momentalneho stavu penazi v kase, a tak na prvom mieste opat budu havarijne stavy. V problemoch okolo tuheho komunalneho odpadu sa prisposobime zakonu podla toho, ako budu zniet jeho jednotlive paragrafy. Co sa tyka verejnoprospesnych prac, v Jarabej nie su vhodni nezamestnani, ktori by splnali podmienky.

Elena Kordikova, starostka Jasenia:

- Minuly rok bol pre Jasenie prelomovy, pretoze sme ukoncili plynofikaciu celej obce, a to bola hlavna investicia. Okrem toho sme robili udrzbu verejneho osvetlenia, miestneho rozhlasu, do uzivania sme dali klub dochodcov, s pracovnikmi na verejnoprospesnych pracach sme zrekonstruovali kupalisko (natery oplotenia, opravy hlavnej budovy), oplotili sme miestny cintorin. Hlavnym bodom tohto roka je realizacia detskych ihrisk s financnou podporou druzobnej svajciarskej obce Meoschwill. Budeme sa musiet borit s dlzobou dodavatelskej firme na plynofikaciu, cize investicie nebudu velke. Samozrejeme, ze sa budeme musiet dalej starat o udrzbu, predlzime verejne osvetlenie a rozhlas na Ulici Uhlisko, kde vyrastlo devat novych domov. Nezabudneme na tradicne kazdorocne kulturne akcie, ako napriklad Den matiek, Mesiac ucty k starsim, 3. jasensky jarmok a dalsie. Musime sa vsak uskromnit vzhladom na to, ze mame dlzobu.

Vladimir Vetrak, starosta Lomu nad Rimavicou:

- To, ze Lom nad Rimavicou patri k najvyssie polozenym obciam na Slovensku (1027 m nad morom), ma svoje plusy v podobe cisteho zdraveho vzduchu a nadhernej prirody, ale aj mnozstvo nevyhod. Zima tu vladne podstatne dlhsie a vlani v januari a vo februari sme mali problemy so snehovou kalamitou. Obec ma malo obyvatelov, a tak aj rozpocet je maly vo vyske 80 000 korun. Snehove kalamity tak ochudobnia obecnu pokladnicu o par desiatok tisic korun. Myslim si, ze takymto vyssie polozenym obciam by sa malo dostat pomoci aj zo strany statu. Realita je vsak ina. V rokoch 1999 a 2000 sme ziadali financne prostriedky, ale dostali sme zapornu odpoved. Namiesto pomoci musime stale doplacat tisic korun mesacne na autobusove spoje SAD Detva. Ak by sme s platenim nesuhlasili, spoje by zrusili a nasi ludia by mali problemy s dochadzanim do prace. Aj pri nelahkej financnej situacii vsak musime zabezpecovat chod obce a robit potrebne opravy a vystavbu. Koncom roka 1999 sme odkupili budovu byvalej Jednoty, ktora bola zatvorena a chatrala. Zriadili sme v nej obecnu predajnu potravin a pohostinstvo. Obcanom sme tym umoznili vacsi sortiment tovaru a kvalitnejsie sluzby. Aj ked sa tym obec zadlzila, postupne sa z financnych tazkosti dostava. V roku 2000 sme postavili novu trafostanicu a zrekonstruovali elektricku siet asi v tretine obce. Od augusta sme mali sedem pracovnikov na verejnoprospesnych pracach, a tak sme pre skraslenie obce mohli urobit kus roboty. Vycistili sme dva miestne cintoriny, miestne komunikacie, vsetky rigoly a zregulovali potok. Od januara mame na verejnoprospesnych pracach troch pracovnikov, dvaja z nich pomahaju pri zimnej udrzbe komunikacii. V decembri 2000 nam Lesny zavod Hnusta vydal 7 hektarov obecnej hory a od 10. maja 2000 je obec vlastnikom dvoch skolskych bytoviek s dvanastimi bytmi. V roku 2001 by sme chceli urobit dalsi kus prace pri obnove nasej obce, a to postavit novu cakaren na autobusovej zastavke, vybudovat maly park v strede dediny s vacsim mnozstvom zelene, zrekonstruovat vchod do poziarnej zbrojnice, doplnit poziarnu techniku a dalsie mnozstvo uloh, ktore vsak budeme moct splnit len pri dostatku financnych prostriedkov.

Marta Sojakova, starostka Raztoky:

- Kedze Raztoka ma malo obyvatelov, malo podnikatelov, maly je aj rocny rozpocet. Ked z miliona korun zabezpecujete najnutnejsi chod obce (verejne osvetlenie, odvoz domoveho odpadu, cinnost uradu), vela vam neostane na to, aby ste mohli budovat veldiela pri podpore kutury, chode a doplnani obecnej kniznice. V minulom roku aj napriek financnym tazkostiam s pomocou Pozemkoveho spolocenstva - a hlavne uradom prace schvalenych osmich verejenoprospesnych pracovnikov - sa nam podarilo skoro dokoncit vystavbu domu smutku, ktory sme zacali stavat v juni 1999. S tymito pracovnikmi sme vycistili miestne potoky, opravili a natreli autobusovu cakaren a natreli zabradlie okolo kostola. V roku 2001, aj ked nemame viac penazi, sme predlzili zmluvu s uradom prace na VPP a uz sme vymalovali viacucelovu budovu, v ktorej sidli obecny urad, ordinacia obvodneho lekara, noclaharen SAD, kadernictvo. V kulturnom dome chceme vybudovat socialne zariadenie, dokoncit dom smutku, opravit fasadu spolocenskeho domu, natriet strechu a udrziavat zivotne prostredie. V investicnej vystavbe mame zacatu kanalizaciu a generalnu opravu vodovodu v dolnej casti obce. Zial vlani sme nedostali dotaciu od Statneho fondu zivotneho prostredia, prajeme si, aby nam nieco pridelili aspon v tomto roku. Mohli by sme pokracovat v zacatom diele. Tesili sme sa aj na plynofikaciu, uz je vydane aj stavebne povolenie. Slovensky plynarensky priemysel vsak tuto akciu nemoze zacat, pretoze vlada kratila investicne prostriedky o dve tretiny a tie potrebuju na surne opravy. Chuti, elanu i sily by sme mali dost, napr. na opravu vodnej nadrze, sportoveho centra, zalezi len od financii. Chcela by som nasim obcanom podakovat za pomoc pri vystavbe domu smutku. V tejto dobe pracovali bez nahrady mzdy, co je ojedinele, slovom DAKUJEM PEKNE.

Kniha

Preco tento nazov? Kniha by mala u kazdeho hrat svoju rolu. Ved najprv bolo slovo, potom knihy, vdaka ktorym sme taki vnutorne bohati. Tak, ako stat ma svoje emblemy, znak, zastavu, hymnu, tak aj jednotlivec ma svoj preukaz identity. Kazde mesto, obec ma svoj uradny heraldicky znak, svoju historiu, tradiciu a kazde mesto by malo mat aj svoj "rodny list", identicky preukaz a tym je kniha, obrazkova kniha o historii, sucasnosti, ktora dokumentuje navonok obec, mesto, region alebo stat.
Financne kniha nieco stoji, ale da sa predpokladat, ze kazda druha rodina ju bude mat. Kazdy si ju rad odnesie ako pamiatku na miesto, kde prezil hoci len dovolenku. Ti, co opustaju bydlisko, radi v nej zalistuju. Kniha je aj vhodna prezentacia, nekupuje sa kazdy den. Kde nie je predpoklad, ze vydavky za vytlacenie knihy sa nevratia, aspon zhruba? Treba sa spojit a spolocne v mikroregionoch, regionoch vydat knihu, v ktorej by bola prezentovana kazda obec jednotlivo.
Preco to pisem? Uz davnejsie som sa obratil na exstarostu Cierneho Balogu R. Kovacika s umyslom objednat si knihu. Odpisal mi, ze Balog taku knihu vydal davno, este v roku 1974, a poslal mi najnovsie knihy o Slovensku. Kolkokrat sa s navstevami bavim o mojom rodisku a neostava mi nic ine, len ukazat par fotografii z Cierneho Balogu. Balocania sa presadili na celom Slovensku, nestratili sa ani v cudzine. Staci len v literarnych kruhoch spomenut jednicky, "panov spisovatelov" z Balogu L. Tazkeho a P. Kovacika. Aj tu, vo Windsore, su ich knihy v slovencine.
Nie je cas, aby aj Cierny Balog a ine vacsie obce vytlacili o sebe knihu? Viem, financie! Su aj ine dolezite veci pre chod obce, treba "lepit" cesty, opravovat, natierat budovy. Ale prezentacia je prezentacia. Aby sa nezatazil rozpocet obce, pomoct mozu aj sponzori a pri dobrej voli, ochote miestnych organizacii, institucii da sa kniha vytlacit.
Verim, ze takato kniha coskoro bude a kedze sa vraciam na Horehronie, uz mam premyslene, ako na to. Vstupili sme do noveho tisicrocia, a preto treba mysliet na to, ze kniha prezentuje, je reklamou, zrkadlom obce, mesta, statu.

Pavol Datko, Kanada

Co viete o okoli Podbrezovej

Aj ucitelia Zakladnej skoly v Podbrezovej sa snazia o inovacne postupy vo vyucovacom procese. Do popredia tychto snah v skolstve sa dostalo projektove vyucovanie. V niektorych skolach (Dansko) tvori projektove vyucovanie az patdesiat percent vyucovacieho casu. Vyskusala si ho aj ucitelka Mgr. Martina Ivanova so ziakmi IX. C triedy na hodinach prirodopisu. V projekte s nazvom Ekosystem - Les v okoli Podbrezovej si ziaci uvedomili vztahy medzi jednotlivymi zlozkami v prirode, osvojili prakticke vedomosti, zrucnosti a postoje. Projekt umoznuje interdisciplinarny pristup, komplexny pohlad na skutocny svet. Ucitelka sa snazila, aby bolo vyucovanie pre ziakov hrou, prijemnym aj vzrusujucim objavovanim, zaujimavym nezabudnutelnym zazitkom. Projektove vyucovanie spojila s environmentalnou vychovou, ktora je tiez v popredi inovacie v skolstve, t. j. ucit ziakov o zivotnom prostredi, vychovavat prostrednictvom zivotneho prostredia a vychovavat pre zdrave zivotne prostredie.
Najprv si urobili jednodnovu vychadzku do okolia Podbrezovej (dolina Smrekova). Rozdeleni do skupin ziskavali najma v terene i z dalsich odbornych zdrojov informacie, ktore kazda skupina pouzila pri spracovani svojej ciastkovej ulohy. Ciastkove vysledky projektovej prace sa ucelili do podoby velkeho informacneho panelu. Praca trvala asi tri mesiace. Na konecnej podobe nastenky sa velkou mierou podielali ziaci - vytvarnici: Tomas Kristek, Stefan Porubsky, Juraj Honko, Martin Hrban a Michal Batis spolu s ucitelkou vytvarnej vychovy Mgr. Ciernou. Spracovanie projektu mate moznost vidiet vo vyklade potravin obchodneho domu Jednota v Podbrezovej. Su na nom prezentovane zivocichy a rastliny v okoli Podbrezovej, mnohe vzacne a zachovane v prirodzenom stave. Trnom v oku su stopy po vichrici z roku 1996, ktora vyrazne zmenila floru a faunu okolia. Nedymiaci komin zavodu ZP a. s. Podbrezova symbolizuje snahu o zlepsenie zivotneho prostredia (zavod presiel na inu technologiu prace, aby emisiami neposkodzoval prostredie a nezneprijemnoval zivot ludi).
Pridte sa pozriet, urcite vas aj takto podane poznavanie vasho regionu zaujme. Posudte sami, ako sa projekt vydaril, v skole uvitaju vase nazory, podnety.